Fórum zájemců o historii

Blaze tomu, kdo rád vzpomíná svých otců a vesel baví posluchače o jejich činech.
Právě je 23 zář 2018 08:18

Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina




Odeslat nové téma Odpovědět na téma  [ Příspěvků: 67 ]  Přejít na stránku Předchozí  1, 2, 3, 4  Další
Autor Zpráva
PříspěvekNapsal: 21 bře 2009 21:17 
Offline
Paní
Uživatelský avatar

Registrován: 26 zář 2008 20:00
Příspěvky: 366
Bydliště: 1 km od Prahy
Has thanked: 0 time
Been thanked: 0 time
Na dnešním výletě jsme (jen zvenku) navštívili kostel ve Vinci. Je možné, že zde opravdu mše sloužili johanité i vzhledem k tomu, že v Mladé Boleslavi působili.
http://www.hrady.cz/index.php?OID=5248

_________________
Všechno je jinak.
Poznávej cesty Páně.


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
 Předmět příspěvku: Uhorskí johaniti
PříspěvekNapsal: 25 dub 2009 16:45 
Offline
Vévoda
Uživatelský avatar

Registrován: 05 led 2009 22:04
Příspěvky: 851
Bydliště: Anglicko
Has thanked: 2 times
Been thanked: 0 time
Počas mojej poslednej návštevy Budapešti sa mi podarilo kúpiť kvalitnú publikáciu ohľadom uhorských johanitov. Prikladám teda niekoľko najzaujímavejších faktov, väčšina z nich nie je všeobecne známa ani znalcom uhorskej histórie.
Počiatky rádu v Uhorsku siahajú k polovici 12. st, k panovaniu kráľa Gejzu II. Boli prvým rytierskym rádom, ktorí sa v Uhorsku udomácnil, hoci templári prišli s nimi skoro súčastne. Prvým významným johanitským hodnostárom bol brat Martinus - praeceptor Ungariae et Bohemiae. Bol pravdepodobne českého pôvodu, predtým bol pražským priorom, a uhorský kráľ Belo III. ho viackrát poveril dôležitými diplomatickými misiami. Počas panovania Árpádovcov sa potom johaniti stali definitívne súčasťou života krajiny, čo bolo obdobné, ako v iných kresťanských kráľovstvách. K tomuto obdobiu sa mi žiada poznamenať, že donátormi rytierskych rádov v Uhorsku bol hlavne kráľ, súkromných donátorov bolo podstatne menej. Hodnostármi rádu boli prevažne francúzki rytieri, a juhofrancúzka dominancia sa udržala minimálne do konca 14.st.
Nástupom Anjouovcov na uhorský trón sa johaniti stali dôležitým mocenským faktorom v krajine. V bitke pri Rozhanovciach (1312) keď mladý kráľ Karol- Robert bojoval proti vzbúzeným oligarchom Abovcom a Matúšovi Csákovi z Trenčína malo totiž kráľovské vojsko na mále, kráľovský koruhevník padol, a kráľove vojsko sa skoro rozpadlo, keď sa nepriaznivú situáciu podarilo zvrátiť johanitom pod vedením magistra Loquetusa. Silu johanitov znásobilo aj rozpustenie templárov, čo v SE znamenalo prakticky zlúčenie oboch rádov. Rád dostal aj templárske centrum, hrad Vranu (dnes Chorvátsko ) ktoré začalo plniť podobnú úlohu aj u johanitov. Prior Vrany, bol zároveň hlavou uhorských johanitov. Pre talianske spojenie Anjouovcov boli uhorskí johaniti (dočasne) preradení spod nemeckého pod taliansky jazyk. Rád a rytieri sv. Jána potom vo všetkom Anjouovcov podporoval, vrátane talianskych výprav kráľa Ľudovíta Veľkého. Pod vedením priora Baudonia Corntutiho sa aj uhorskí johaniti zúčastnili v r.1364-1370 v bojoch na Rhodose, Cypre a v 1365 bojovali aj pod hradbami Alexandrie.
Vymretím uhorskej vetvy Anjouovcov sa opäť otvára nová kapitola v úlohe priorstva. V prvom rade, do funkcie priorov sa dostávajú prví domáci rytieri. Ako prvý bol Ján z Palisny (Palisnai, výsl.Pališnai). Podporoval avignonského protipápeža, a bol podobne, ako veľká časť proanjouovskej elity zásadne proti obsadeniu trónu Žigmundom Luxemburským. Podporoval Karola II ("Malého") z Duranza.Po jeho smrti (slávny atentát Balázsa (Blažeja ) Forgácha (výsl.Forgáč)) dal na hrade Novigrad zahrdúsiť kráľovnú - matku Alžbetu...(1387)) Klika južanských pánov, napokon mocenský súboj prehrala, ale Vrana voči kráľovým vojskám odolávala roky...Kráľ samozrejme vymenoval nového priora (Albert Losoci). Veľmajster neuznal ani starého, ani nového priora. Ján z Palisny pri jednom výpade z Vrany utrpel ťažké zranenia, ktorým o niekoľko mesiacov podľahol (1390). Rytieri si zvolili nového priora - bratranca predošlého, tiež Jána (II. z Palisny) a...pokračovali v odpore.. Vydržali až do r.1394, keď napokon uznali kráľa, Ján II. z Palisny odstúpil, a priorom sa stal Štefan Bebek. Pod jedho vedením sa zúčastnili bitky pri Nicopolise (1396). Ani Štefan Bebek nebol k Žigmundovi najvernejší, v 1403 aj so svojimi rytiermi podporil nového uchádzača o trón - Ladislava z Neapolu. Tento prešmyk Bebekovi ešte prešiel, ale ďalší už nie a v r. 1404 bol pozbavený funkcie priora. Po mnohých rokoch funkciu priora získal v 1417 Albert (Villei-Pribék, Sztáray ) de Nagymihály (výsl. Naďmiháj ). Albert bol už priorom vojvodcom, ktorý sa aktívne zúčastňoval bojov s Turkami. Najznámejšia bola bitka pod hradom Galambóc (Golubač, dnes Srbsko) 1428. Po Albertovi nastúpil Ján de Tallóc z ostrova Cursola. Ján a jeho brat, Matko, úspešne bránili Belehrad a jeho okolie proti Turkom. Zúčastnili sa aj bitky pri Varne (1444)- Ďalším bojovým priorom bol Tomáš Székely (výsl.Sékej), ktorý bojoval v bitke na Kosovom poli č.2 (1448 ) ale bol aj spoľahlivým spoločníkom grófa Jána Hunyadyho pri veľkom víťazstve pri Belehrade (1456 ).
Johanitskí rytieri sa neskôr úspešne podieľali pri obrane južnej hranice Uhorska, v týchto bojoch sa ďalší prior, Bertran z Berisla (Beriszlói) stal ospevovaným hrdinom. Podobným mohol byť neskorší biskup Kalocse, výborný vojak, Pavol Tomori, ale kráľ Ľudovít II. uprednostnil, žiaľ iného kandidáta,typického nepotistu doby a rád sa dostal pod vplyv svetských spolubratov ako správcov.
Z týchto boli význační dvaja, gróf Bálint (Valentín) Torok, a hlavne gróf Nicola(Miklós) Zrínsky, ktorého obrana pevnosti Sihoť (Szigetvár) v 1566 sa právom stala legendou. Turkom sa dlho odolávajúcu pevnosť uprostred močarísk podarilo vďaka suchu úspešne podmínovať, nasledkom čoho sa jedna zo 4 strán pevnosti zosypala. Hrad aj tak ešte odolával, až napokon zvyšky posádky na čele s grófom podnikli samovražedný výpad. Väčšina padla, hoci niekoľkým sa podarilo prebiť. Na Turkov nastražili gigantickú pascu : keď sa konečne dostali na nádvorie hradu, celý hrad vyletel do povetria... Počas obliehania Sihote zomrel (na chorobu) aj najväčší turecký panovník Sulejman "Zákonodarca/Nadherný". Kedže Zrínsky bol confráterom a zároveň aj správcom johanitov, fakt, že sa obrana Sihote podobala na obranu pevnosti San Elmo na Malte asi nie je náhodný. Dnes môže pôsobiť mierne ironickým dojmom, že v dnešnom Szigetvári, v parku turecko - maďarského priateľstva je spoločný pamätník johanitského spolubrata Zrínskeho, a najnebezpečnejšieho protivníka rádu Sulejmana "Zákonodarcu/Nádherného"....
Posledným priorom uhorských johanitov bol Šebastián Dalmady, v komende v Šoproni.Po jeho smrti sa funkcia priorov Vrany stala iba formálnou, a zastávali ju zväčša rytieri nemeckého jazyka. Samozrejme, aj v nasledujúcom období pôsobili v ráde uhorskí rytieri z radov katolíckej šľachty, boli však priradení pod priorstvo české, alebo pod niektoré z nemeckého veľkopriorátu.
Johaniti sa do Uhorska vrátili až koncom 19.st (už obe vetvy, maltézska, katolícka ako aj branderburskí, protestanti), prijímali nových členov, ale ešte nevytvorili organizačnú jednotku. Súčastný katolícky zväz maďarských johanitov sa datuje od r. 1928, branderburských maďarských protestantov od r.1924.
Ako poznámku dodávam, že dnes už pravdepodobne existuje aj slovenský zväz (či priorstvo ?) maltézskych rytierov, ktorého rytierom sa prednedávnom stal aj známy slovenský politik KDH Pavol Hrušovský. O tomto zväze však bližšie informácie nemám, a neviem ani o tom, že by existoval slovenský protestantský zväz.


Naposledy upravil Robert dne 10 kvě 2009 21:14, celkově upraveno 10

Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
PříspěvekNapsal: 25 dub 2009 17:13 
Offline
Vévoda

Registrován: 29 kvě 2008 18:40
Příspěvky: 825
Bydliště: no pøece u nás doma
Has thanked: 0 time
Been thanked: 0 time
Vyčerpávající příspěvek. :clap: :clap: :clap:

_________________
"Bùh je všude, proto je i ve mnì, stejnì jako v Tobì"


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
 Předmět příspěvku: Uhorskí johaniti
PříspěvekNapsal: 10 kvě 2009 11:38 
Offline
Vévoda
Uživatelský avatar

Registrován: 05 led 2009 22:04
Příspěvky: 851
Bydliště: Anglicko
Has thanked: 2 times
Been thanked: 0 time
Príspevok o johanitoch v Uhorsku som dnes viackrát doplnil. Zmeny nie sú síce veľmi podstatné, ide o opravu niekoľkých menších nepresností, a pridanie pár nových poznámok, ale myslím, že teraz príspevok poskytuje ucelenejší obraz. Pokladám za férové týmto spôsobom upozorniť na to tých, ktorých pôvodná verzia zaujala.


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
 Předmět příspěvku: Johaniti v novoveku ( cca od r.1565 )
PříspěvekNapsal: 05 črc 2009 19:18 
Offline
Vévoda
Uživatelský avatar

Registrován: 05 led 2009 22:04
Příspěvky: 851
Bydliště: Anglicko
Has thanked: 2 times
Been thanked: 0 time
Johaniti v novoveku.

Rád rytierov Jána Jeruzalemského víťazstvom na Malte prakticky ukončil najslávnejšie obdobie svojej histórie. Úspešná obrana strategického ostrova Malty pred dovtedy skoro nezastaviteľnou tureckou armádou bola po dlhšej dobe prvým veľkým víťazstvom kresťanských armád a sláva rádu vrástla do "nebies".
Pozrime sa najprv, aké iné dôležité udalosti pôsobili na rád v krutom a na prevratné zmeny tak bohatom storočí. Ako prvé treba spomenúť samozrejme reformáciu.8.- 10 júla r.1539 popravami posledných anglických johanitov, ktorí neboli ochotní uznať zvrchovatosť kráľa Henricha VIII. Tudora nad cirkvou, skočil kedysi vplyvný "anglický jazyk". Trocha lepšie sa vyvíjali veci v Nemecku. Vždy trocha svojská "templársko-johanitská" branderburská bailii zložila vazalskú prísahu markízovi Brandenburgu, Joachimovi II ("Železnému"), ktorý už predtým podporil nasledovníkov lutherovej reformácie. Týmto síce zachovali svoju bailii ako protestantský (svetský) rytiersky rád, ale pre materský rád na Malte boli nadobro stratení. Koncom storočia sa osamostatnili úplne - aspoň z legálneho pohľadu. Celkom vzťahy s materským rádom neprerušili úplne zrejme nikdy, čo sa ukáže ešte neskôr.
Rád na Malte bol teda výrazne oslabený, napriek tomu vďaka vynikajúcemu vedeniu a veleniu, organizácii, špiónskej stieti ubránil ostrov, a tým aj svoju existenciu.
Po víťazstve, začal veľmajster de Valetta s obnovou a prestavbou opevnení ostrova. Sníval o tom, že opevnenia budú nielen nedobytné, ale aj krásne...Ako s prvými sa poradil s vojenskými inžiniermi Ferramolino Strozzim a Bartolomeom Gengom. Hlavným architektom prakticky prvého naozaj renesančného mesta, Valetty sa stal žiak Michelangella,Francesco Laparelli, a po ňom rodák Malty, Gerolamo Cassar...A tak nečudo, že nové hlavné mesto ostrova rástlo rýchlo do krásy i do nedobytnosti.
Rád samozrejme pokračoval vo svojej námornej krížovej výprave proti pirátom i ním neodobreným tureckým obchodníkom. Turci sa ich naozaj báli ako ohňa. Tureckí lodníci ich sultánovi opisovali tak, že sú nielen že sú výborní námorníci, ale sú aj po zuby ozbrojení, nikdy pred bojom neuhnú, a neboja sa ani presily... V boji potom bojujú až do víťazstva, alebo do....konca. Samozrejme, nebolo to vždy tak, stávalo sa aj to, že boli porazení a ak prežili, skončili urodzení rytieri ako galejníci na tureckých galejách... Stalo sa dokonca aj to, že z boja utiekli...Generála galejí rytiera Saint Clementa preľstil korzár Ochiali... (Išlo o talianskeho renegáta...). Rád stratil 3 zo 4 lodí, a sám generál s veliteľskou loďou z boja utiekol. Rád si podobnú reputáciu nemohol dovoliť, preto Saint Clementa exemplárne potrestal, z rádu ho vylúčili, a keďže rád nemal trest smrti, predali ho svetskej spravodlivosti. Saint Clement bol zahrdúsený, a jeho telo bolo následne vo vreci hodené do mora....
V r.1571 sa rádové galeje spolu s vlajkovou San Giovanni zúčastnili bitky pri Lepante. Bránili ľavé krídlo kresťanského loďstva, pod velením priora Pietra Giustianiho. V priebehu boja boli ich lode obkľúčené aržírskymi pirátmi a napokon aj dobyté. V boji padlo údajne okolo 300 !!! alžírskych pirátov. Z rytierov okrem priora prežilo iba niekoľko johanitov, ktorých Turci považovali za mŕtvych....
Koncom 16.st sa rád začal meniť.Kým vm de Valetta, hlavne na konci svojej vlády mal s Malťanmi dobré vzťahy, vm Jean l´Evéque de la Cassiére v rámci hádky s lokálnym biskupom povolal na ostrov dokonca aj inkvizíciu !!!
Všetci vm usilovne budovali ostrov. Spočiatku sa sústredili iba na opevnenia, ale došlo aj na chrámy, hospitál, školy knižnicu i divadlo.... V 1615 sa 60 tureckých galejí pokúsilo znova ostrov dobyť.... V tej dobe boli už ale opevnenia také impozantné, že po niekoľkých bezvýznamných potýčkach odplávali....
17.st prinieslo definitívnu zmenu rádu, ktoré napokon viedlo k jeho dnešnej, viac-menej svetskej, obedienčnej forme.... Dovtedy bol rád pravdepodobne doménov rodov s križiackou tradíciou a pomery medzi jednotlivými jazykmi boli pomerne vyvážené. Toto sa zmenilo v prospech francúzkeho jazyka, ktorého rytieri tvorili teraz až 2/3 rádu.... Zmenila sa aj vnútorná morálka - v podstate podobne, ako celkový duch doby.... Druho a treťorodení aristokrati rád-nerád nechceli zaostať v ničom oproti svetským súrodencom, a tak sa Malta stala aj domovom ...hm....stredomorských krásavíc. Veci v tomto smere došli tak ďaleko, že dámy dokonca vyprevádzali svojich milencov do prístavu, keď išli na výpravu....
O nápravu morálky sa snažili povolaním rádu jezuitov, ktorí zrejme prehĺbili mystické poňatie kresťanstva, ale s tou morálkou príliž neuspeli. Úzke vzťahy jezuitov a johanitov sa však dochovali dodnes.
Rád napriek tomu ešte ale zostal setsakra údernou armádou. Známa je ich účasť v bojoch o Krétu na strane Benátskej Republiky proti Turecku (1645 - 1669). V rámci týchto bojov napr. loďstvo rádu spolu s benátskym loďstvom prakticky zlikvidovalo Turecké priamo pri Dardanelách (1656). Krétu napokon Turci dobyli, hoci hlavné mesto, Candia odolávala až do 1669. Ako posledné aj teraz opúšťali prístav johanitské lode.
Z Malty rád vďaka čulému obchodu a výborne organizovanej správe urobilo najbohatší ostrov Stredomoria, s ktorým sa žiadny iný nemohol rovnať. Okrem obchodu s bavlnou sa na ostrove úspešne udomácnila produkcia pomarančov, ktorých kvalita si získala európsku slávu. Samozrejme, rád zostal verný aj svojej liečiteľskej tradícii a zdravotná starostlivosť bola na Malte na najvyššej úrovni v Európe.
O rytieroch rytierskych rádov - hlavne o templároch v stredoveku sa často hovorilo, že sa nesmú umývať... Nuž johaniti vždy prísne dbali na hygienu a to nielen vo svojich hospitáloch, ale aj lodiach, ktorých čistota bola legendárna...
Rád si bol vedomý aj svojej povinnosti pomôcť postihnutým oblastiam, a vždy tak urobil (1669 zemetrasenie na Sicílii, mesto Augusta, či neskôr v 1787 v mestách Messina a Reggio. Ich pomoc- postihnutým obyvateľom poskytovali lieky, šaty, deky a potraviny - bola tak dokonale zorganizovaná, že hlboko frustrovala v podobných situáciách neschopné vlády... Dokonca sa ich niekoľkokrát pokúsili z postihnutých oblastí vykázať. Odpoveď rádu : "pomáhame všetkým kresťanom v núdzi"....


Naposledy upravil Robert dne 06 črc 2009 21:49, celkově upraveno 3

Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
PříspěvekNapsal: 05 črc 2009 19:57 
Offline
Vévoda
Uživatelský avatar

Registrován: 05 led 2009 22:04
Příspěvky: 851
Bydliště: Anglicko
Has thanked: 2 times
Been thanked: 0 time
V 18. st pokračovalo zosvetšovanie rádu. Vidno to aj na stavbách. Hoci ešte stále pokračovali opevňovacie práce (ironicky, budú využité až počas 2ww v tzv. 2. obliehaní Malty), práve v tomto storočí otvorili verejnú knižnicu (1761), divadlo i lekársku univerzitu (1768 ).V tomto storočí získal rád aj suverenitu. Dovtedy totiž de facto rád suverejný nikdy nebol. Na Rhodose boli oficiálne súčasťou Byzantskej ríše. Po krátkom období asi 70 rokov s nejasným štatútom sa stali na Malte vazalom Španielskej koruny... V 1607 aktuálny veľmajster získal po vzore veľmajstrov nemeckých rytierov titul ríšskeho kniežaťa, v 1620 oslovenie "excelencia" a pápež Urban VIII. im udelil členstvo v zbore kardinálov. Suverenitu rádu vyhlásil portugalský veľmajster Emanuel Pinto da Fonseca (1741 - 1773). Vláda tohoto despotického samotára bola rozhodne pozoruhodná. Ešte aj vo vysokom veku riadil všetko sám.... Na ostrove si otvoril nunciát pápež, a štáty ako USA napr. veľvyslanectvá...
V 18.st začal aj úpadok rádu. Tento mal niekoľko dôvodov. V prvom rade finančný. Hoci budovanie opevnení ostrova dalo prácu miestnym obyvateľom stálo rád horibilné sumy. Ďalším veľkým výdavkom bolo loďstvo. Nové, veľké plachetnice boli tiež neskutočne nákladné a nejeden veľmajster na ne strovil nielen rádový, ale aj svoj vlastný rodový majetok....
Ďalšou príčimou boli geopolitické vzťahy. Európska politika tiež zosvetštela. Boj za vieru sa stal z pohľadu moci anachronizmom. Turecko, vždy príhodný nepriateľ - stratilo na význame, a jednoducho sa už nemohlo rovnať ani s druhotriednou Európskou krajinou.... Novými konkurentmi sa stali veľmoci ako Francúzko, Bourbonovské Španielsko a rozmáhajúce sa Anglicko...
Európou sa šírili aj revolučné osvietenecké myšlienky, ktoré si napodiv našli svoje cestičky do ultrakonzervatívnej Malty...V 1775 vypuklo povstanie proti rádu. Nezískalo skoro žiadnu podporu, preto bolo rýchlo potlačené, a jeho vodcovia popravení....
Rád sa v novej mocenskej situácii začal obzerať po novom spojencovi. Rusko sa im zdalo byť vhodným kandidátom...
Prvé styky rádu a Ruska sa datujú do dôb vlády Petra I. (Veľkého). Cár na Maltu vyslal bojara Čeremeteva. Vtedy okrem pár zdvorilostných fráz a udelenia veľkého záslužného kríža rádu cárovi a Čeremetevovi ( za zásluhy v boji proti Turkom ) veľa nestalo. Teraz by však mocenské garancie Ruska prišli vhod...
Vm da Fonseca rozohral veľkú mocenskú hru. Ako prvý krok bola reintegrácia "protestantskej vetvy" čiže Brandendurského bailiftstva späť do rádu ! Vodcovia bailifstva sa začali zúčastňovať konventov, a plniť si platobné povinnosti voči materskému rádu. Založil sa nový, Anglo-Bavorský jazyk, ktorý mal zahŕňať okrem branderburska aj po jezuitoch novozískané komendy v Poľsku..... Táto politika pokračovala aj za ďalších vm, hlavne Emmanuela de Rohan- Polduca, za ktorého bola vypracovaná nová rádová ústava, čiastočne platná dodnes. Za jeho éry slávil aj rád posledné víťazstvá nad berberskými pirátmi (1775, 1783, 1785).Rád si asi predstavoval svoju budúcnosť v udržovaní námornej rovnováhy voči berberským pirátom. Racionalitu týchto úvah potvrdzuje aj fakt, že po ich vypudení z Malty sa táto naozaj zosypala, a proti Berberom musela vystúpiť začiatkom 19.st britsko-francúzka-americká námorná aliancia....
Revolúcia vm de Rohana - Polduc (o ktorom zlé jazyky tvrdili že zomrel v náručí svojej milenky) vohnala do aliancie proti Francúzku a tesne pred svojou smrťou v 1797 uzatvoril alianciu s cárom celej Rusi, Pavlom I. Bol to pre rád skoro osudový krok....
Posledným vm na Malte sa stal Ferdinad von Hompesch, ktorý bol zároveň prvým z nemeckého jazyka. Žiaľ ani rád, ani jeho veľmajster neboli v takom stave, aby si ubránili suverenitu. Revolúciou rád prišiel o všetky svoje francúzke majetky. Španielsky jazyk nesúhlasil s proruskou orientáciou a oddelil sa.... V júni, cestou do Egypta pri Malte zakotvila francúzka flotila.... Na ostrove bolo 332 rytierov, z toho 200 Francúzov, a okolo 50 pristarých, alebo chorých.... Rád by sa teoreticky mohol spoliehať na niekoľko stovák domorodých dobrovolníkov, ktorí však boli nevycvičení a nedisciplinovaní.... Napoleon mal k dispozícii 58 000 mužov...Ostrov po dvoch dňoch prakticky bez boja (až na pár prestreliek) kapituloval.
Francúzkym rytierom Napoleon pridelil doživotný dôchodok, vm so svojím sprievom odišiel do Triestu. Napoleon dal cennosti (hlavne zlaté a strieborné predmety ) z veľmajstrovho paláca naložiť na svoju loď, ale...podobne ako Filipovi IV sa nepodarilo získať poklad templárov, Napoleonovi (a nikomu inému) neboli súdené ani "poklady johanitov", išli na morské dno spolu s loďou, ktorá ich viezla, vďaka admirálovi Nelsonovi....
Časť rytierov zvolila za nového veľmajstra cára Pavla I., čo však bolo proti pravidlám : cár nebol katolík, ani profesný rytier. Počas svojho krátkeho "veľmajstrovania" stihol otvoriť tzv. "pravoslávny priorát" a vytvoril tzv."svätú synodu".
Vm von Hompesh sa v r.1799 vzdal svojej funkcie, a napokon zomrel v meste Montpellier v 1805.
Týmto končí história johanitov, ako liečiteľského - bojového rádu. Starí členovia rád obnovili postupne do dnešnej formy ako humanitnú a charitatívnu inštitúciu, ktorá dodnes zdržuje dnešných potomkov európskej nobility (ktorá už nie je podmienkou pre vstup) ale to je už myslím, iný príbeh.
Podobnými fázami ako materský rád prešiel aj Branderburský Johanittenorder, bol premenený najprv na vysoké pruské vyznamenanie (Pour Mérité) aby ho starí členovia obnovili tiež. V 19. st sa znovuvytvorila aj anglikánska vetva, tieto sa dnes považujú za osobitné (svetské) rády.


Naposledy upravil Robert dne 06 črc 2009 21:54, celkově upraveno 1

Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
PříspěvekNapsal: 06 črc 2009 17:21 
Offline
Vévoda
Uživatelský avatar

Registrován: 05 led 2009 22:04
Příspěvky: 851
Bydliště: Anglicko
Has thanked: 2 times
Been thanked: 0 time
Ako ilustráciu ešte dodám krátky opis johanitského rytiera v 18.st. Je ním vo svojej dobe známy francúzky profesor geológie baníckej akadémie v Paríži,celým menom Sieur (rytier) Déodat Sylvian Guy Tancréde de Dolomieu.
Svetlo sveta uzrel ako 11 dieťa markíza de Dolormieu. Už v rannom veku sa vyznačoval bystrým umom a záujmom o prírodu.
Do rádu vstúpil ako 12. ročný v 1766. Údajne nikdy nebol veľmi nábožný, podľa vlastného vyjadrenia jeho hlavnými záujmami boli " Malta, priateľstvá,veda a ...láska". Každopádne v ráde sa z neho stal určite skvelý bojovník, alebo aspoň šermiar. Podarilo sa mu to dokázať, keď v súboji stihol zabiť spolubrata.... Vyslúžil si za to trest doživotného väzenia, ale po roku bol už na slobode. Neskôr pôsobil vo Francúzku. Jeho kariéra ako johanitského rytiera skončila v 1792, keď revolučná vláda skonfiškovala majetky rádu. Spočiatku bol sympatizantom revolúcie, ale potom ako veľa jeho priateľov a príbuzných skončilo pod gilotínou, sa priklonil k Napoleonovi. V tej dobe bol už známym vedcom - mineralógom a vulkanológom. Po ňom sú pomenované Dolomity. Bol v skupine francúzkych rytierov, ktorá sprostredkovala vydanie ostrova Napoleonovi. Málo schopný veľmajster von Hompesh ho preto pokladal za zradcu. Potom Napoleona odprevadil aj do Egypta.
V Egypte ochorel, čo ho prinútilo k návratu. Cestou sa jeho loď dostala na Sicíliu, kde ho na žiadosť veľmajstra dali zatknúť. (1799) V talianskych väzniciach bol okolo 2 rokov a prepustený bol až na nátlak aristokratickej a vedeckej verejnosti (v tom období išlo viac-menej o tú istú skupinu...)
Hoci sa nikdy neoženil, v spoločnosti dám sa údajne pohyboval veľmi obratne a patril údajne aj k "znalcom"...
Je zaujímavé, že jeho litografiu - tesne pred smrťou veľkého vedca - zhotovil umelec menom A. de St. Aubin v 1801, a toto meno -ako meno jedného z najlepších johanitských námorných veliteľov sa objavuje pri obliehaní Malty v 1565 za vm J.P. de Valette. Zdá sa, že staré partie držali pokope aj vtedy....

Zdroje : Jonathan Riley- Smith : Hospitallers, The history of Order of St. John
Ernile Bratford: The Sword and the Shield, History of knight of St.John
Pamätnica maďarského johanitského zväzu 1928 - 2003


Naposledy upravil Robert dne 11 črc 2009 14:49, celkově upraveno 3

Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
PříspěvekNapsal: 11 črc 2009 12:05 
Offline
tím, èím je
Uživatelský avatar

Registrován: 01 lis 2005 19:01
Příspěvky: 4949
Bydliště: Železné Hory/Brno
Has thanked: 38 times
Been thanked: 8 times
Nechceš to překopat v článek a nahradit tak ten můj?

_________________
Historia to relacja, większością kłamliwa, ze zdarzeń, większością nieistotnych, zdawana nam przez historyków, większością durniów.


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
PříspěvekNapsal: 11 říj 2009 17:37 
Offline
Vévoda
Uživatelský avatar

Registrován: 05 led 2009 22:04
Příspěvky: 851
Bydliště: Anglicko
Has thanked: 2 times
Been thanked: 0 time
Tak napokon som svoje píspevky na Ježkovu radu naozaj prekopal do článku, snáď sa čoskoro objaví. Sem by som doložil veci, ktoré sa do článku už nezmestili. Tak napríklad zoznam svätých a blahoslavených rádu :

1) Patrón rádu :
Sv. Ján Krstiteľ

2) Iní biblickí svätí :
panna Mária (v ráde uctievaná ako madona z Filemonu)
rodičia Jána Krstiteľa - sv.Zachariáš a Alžbeta

3) Svätí a blahoslavení rádu :
- blahosl. Gerard de Martingues. Podľa inej tradície Tunc. Jeho spoločenský i geografický pôvod je nejasný, hlási sa k nemu tak Provence, tak talianske Amalfi. Je celkom možné, že bol Normanom. Hoci sa k nemu hlásia aj šľachtické rody, je pravdepodobnejšie, že pochádzal z rodiny kupcov.
- blahosl. Raymond de Puy de Provence. Bol bratom, alebo príbuzným legáta I. výpravy Ádhemara de Puy. K jeho menu sa viažu prvé dochované pravidlá rádu, počiatočný rozmach i počiatky premeny z čisto špitálneho na rytiersky rád.
- sv. Hugo z Janova Narodil sa okolo 1168, bojoval v Svätej Zemi, po návrate sa stal komtúrom janovskej komendy. Mal povesť veľmi zbožného a zvlášť obetavého liečiteľa chorých. Zomrel v 1230, podľa iných zdrojov v 1233.
- blahosl. Gerhart Mercanti z Villamagna. Narodil sa okolo 1174. V rokoch 1220 - 1228 sa ako zbrojnoš rytiera zúčastnil križiackej výpravy. Dostal sa do zajatia, po oslobodení sa vykonal púť do Jeruzalema a vstúpil do rádu johanitov ako brat slúžiaci. Po návrate do Talianska sa stretol so sv. Františkom z Assisi, a vstúpil k františkánom. Zaujímavým spôsobom nosil síce odev františkánov, s johanitským krížom a snažil sa o skĺbenie ideálov oboch rádov.
- sv. Ubaldesca. Pochádzala z okolia Pisy, z miesta Castello di Calcinaia, z chudobných pomerov. Ako 14 ročná mala zjavenie, že sa má uchádzať o vstup medzi sestry johanitky. Spočiatku tomu nechcela veriť ani ona, ani jej rodičia, lebo nebola šľachtičná. V ráde však už na ňu už matka predstavená čakala, aj ona mala zjavenie. Ubaldesca sa pre zbožnosť tešila veľkej úcte, zomrela v 1206 alebo 1207 v nedeľu sv. trojice.
- sv. Toscana. Podľa údajov rádu sa narodila v okolí Verony okolo r. 1280 v šľachtickej rodine. Bola vydatá, a ako vážená mešťanka podporovala chudobných a chorých. Po smrti manžela rozdala majetok a vstúpila do rádu. Zomrela v 1343 alebo 1344
- blahosl. prior Nunio Alvarez Pereira. Bol rytierom, lebo v modlitbách sa spomína, že hoci bol bojovníkom, zložil zbrane a dal sa na cestu zbožnosti a mieru. Viac sa mi o ňom nepodarilo zistiť.
- sv. Flóra. Narodila sa okolo r. 1300, v mieste Maors, Francúzko.Do rádu sa dostala ako 13 ročná. Bola zbožná a ponížená aj voči svojej predstavenej, ktorá ju nemala rada.
- blahosl. Gerland. Bol asi brat slúžiaci z Poľska, alebo Nemecka. Pravdepodobne žil v 2. pol 13.st.
- blahosl. prior Peter Pattarini z Imoly. O tomto blahoslavenom priorovi sa mi nepodarilo zistiť žiaľ nič.
- blahosl. sir David Gunston. Bol rytierom anglického jazyka.Po rozpustení rádu v čase reformácie v 16.st zotrval v pôvodnej viere, za čo bol popravený.
- blahosl. sir Adrian Fortescue. Pôvodne čisto svetský rytier, za ktorého bol pasovaný spolu s kráľom Henrichom VIII. Bol veľmi vznešeného pôvodu, jeho predok bol štítonošom Viliama Dobyvateľa. Dlho podporoval kráľa, a zastával aj vysoké štátne a vojenské funkcie. Z jeho rodu bola aj 2. manželka kráľa Anna Boleyn. Sám bol 2x ženatý. Nesúhlasil s kráľovou cirkevnou reformou, a ako znak protestu vstúpil ako čestný (obedienčný, svetský) rytier do rádu rytierov sv. Jána. Následne bol viackrát väznený, až bol napokon v spoločnosti ďalšieho johanitského rytiera sira Thomasa Dinglyho popravený 8.VII. 1538. Dnešný veľmajster rádu je jeho potomkom.
- blahosl. biskup dr. Viliam Apor barón de Altorja. Potomok starého katolíckeho rodu zo Sedmohradska, Gyorsky (Ráábsky) biskup v medzivojnovom období.Vyštuovaný teológ ktorý si zvolil cestu kňaza so silným sociálnym cítením.V ráde bol honorárnym kaplanom. V čase fašizácie krajiny otvorene odsudzoval deportácie a prenasledovanie Židov. Písal regentovi Horthymu i jeho fašistickým nástupcom protestné listy, a verejne tento jav pranieroval aj v svojich kázniach. Zahynul na následky zranení od výstrelov opitého sovietskeho oficiera, pretože poskytol azyl biskupského hradu pre miestne ženy a dievčatá, čím zabránil ich odvlečeniu.


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
PříspěvekNapsal: 07 lis 2009 09:09 
Offline
Vévoda
Uživatelský avatar

Registrován: 05 led 2009 22:04
Příspěvky: 851
Bydliště: Anglicko
Has thanked: 2 times
Been thanked: 0 time
Ako dodatok k svojmu článku o johanitoch a k otázke, čo znamená byť johanitom dnes, dokladám osudy a činnosť jedného z nich. Mimochodom, jeho názory na rímskokatolícku cirkev všeobecne, o socializme i súčasnosti by mali byť blízke mnohým tu na fóre :
http://www.sme.sk/c/5098223/imre-kozma- ... lepsi.html


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
PříspěvekNapsal: 07 lis 2009 12:13 
Offline
Vévoda

Registrován: 29 kvě 2008 18:40
Příspěvky: 825
Bydliště: no pøece u nás doma
Has thanked: 0 time
Been thanked: 0 time
Robert píše:
Ako dodatok k svojmu článku o johanitoch a k otázke, čo znamená byť johanitom dnes, dokladám osudy a činnosť jedného z nich. Mimochodom, jeho názory na rímskokatolícku cirkev všeobecne, o socializme i súčasnosti by mali byť blízke mnohým tu na fóre :
http://www.sme.sk/c/5098223/imre-kozma- ... lepsi.html

Dobrý článek. :clap: :clap: :clap: :clap:
Obzvlášť tohle:
"Prvých desať rokov sme sa tešili zo slobody, a druhých desať sme ochotní predať jej zvyšok za kúsok blahobytu.
Mám pocit, že individuálne city sa prejavujú tak silno, že ľudia už nie sú ochotní robiť nič v prospech spoločnosti. Ani vtedy, keď majú väčší vplyv a viac peňazí ako ostatní. Veľa ľudí je dnes na periférii spoločnosti."

"Treba sa naučiť žiť so slobodou.
Len ten si ju vie užívať, kto oslobodí sám seba vnútorne."

A taky zmínka o tom, že katolíky zajímalo jen 7 františkánů, ostatní bližní by nechali v tom pekle.
Imre Kozma je hrdina :!:

_________________
"Bùh je všude, proto je i ve mnì, stejnì jako v Tobì"


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
PříspěvekNapsal: 07 lis 2009 21:05 
Offline
Paní
Uživatelský avatar

Registrován: 26 zář 2008 20:00
Příspěvky: 366
Bydliště: 1 km od Prahy
Has thanked: 0 time
Been thanked: 0 time
Robert píše:
Ako dodatok k svojmu článku o johanitoch a k otázke, čo znamená byť johanitom dnes, dokladám osudy a činnosť jedného z nich. Mimochodom, jeho názory na rímskokatolícku cirkev všeobecne, o socializme i súčasnosti by mali byť blízke mnohým tu na fóre :
http://www.sme.sk/c/5098223/imre-kozma- ... lepsi.html

Skvělý člověk s velkým srdcem ! Nejvíc mě oslovuje :
"Veľká chyba je myslieť si, že keď uspokojíme sami seba, tak budeme šťastní. Funguje to naopak. Čím viac ľuďom môžem pomôcť, tým viac budem šťastnejší. Ja som vyrastal ako sirota a môj starý otec mi vždy hovorieval: životu sa treba učiť. Narodili sme sa preto, aby sme slúžili jeden druhému."
Bez lásky k bližnímu, pokory, odvahy, tolerance a víry by to vše nedokázal.......

_________________
Všechno je jinak.
Poznávej cesty Páně.


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
PříspěvekNapsal: 10 dub 2010 19:01 
Ahoj.Nevíte někdo kde by se dal sehnat chronologický přehled všech českých velkopřevorů řádu? Díky moc :shifty:


Nahoru
  
Odpovědět s citací  
PříspěvekNapsal: 10 dub 2010 21:50 
Offline
Vévoda
Uživatelský avatar

Registrován: 05 led 2009 22:04
Příspěvky: 851
Bydliště: Anglicko
Has thanked: 2 times
Been thanked: 0 time
juriasek píše:
Ahoj.Nevíte někdo kde by se dal sehnat chronologický přehled všech českých velkopřevorů řádu? Díky moc :shifty:


Bohužiaľ, nie je to ani na oficiálnom webe rádu, ani na iných stránkach napr. wiki. Bližšie info možno na webe projektu "Pro Fide" http://www.johanite.cz Je tam zoznam literatúry, v ktorej by to malo byť. V monografii Bertolda Waldsteina - Wartenberga to nie je celkom určite. Malo by to byť na webe českého veľkopriorátu, ale na ten som nenašiel v resp. nefungoval.


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
 Předmět příspěvku: velkopřevoři johanitského řádu
PříspěvekNapsal: 11 dub 2010 20:11 
Offline
Vévoda
Uživatelský avatar

Registrován: 03 úno 2009 19:14
Příspěvky: 926
Has thanked: 0 time
Been thanked: 3 times
1. Bernard 1183-1186
2. Martin 1186-1194
3. Meinhard 1194-1234
4. Hugo 1234-1238
5. Mladota 1238-1245
6. Petr ze Strážnice 1245-1252
7. Klement 1252-1255
8. Jindřich z Fürstenbergu 1255-1273
9. Jindřich z Bocksbergu 1273-1278
10. Hermann z Brunshornu 1278-1284
11. Hermann z Hohenlohe 1284-1287
12. Berengar z Loufu 1287-1290
13. Gottfried z Klingenfelsu 1290-1293
14. Hermann z Hohenlohe 1293-1298
15. Jindřich z Kinhuže 1298-1301
16. Helfrich z Rudigkheimu 1301-1313
17. Berthold z Hennebergu 1313-1324
18. Michael z Týnce 1325-1335
19. Havel z Lemberka 1338-1365
20. Jan ze Zvířetic a Vartenberka 1367-1372
21. Šimon vévoda Těšínský 1373-1391
22. Markold z Vrutic 1391-1397
23. Heřman ze Zvířetic a Vartenberka 1398-1401
24. Jindřich z Hradce 1401-1420
25. Ruprecht vévoda Slezský 1423-1432
26. Václav z Michalovic 1434-1451
27. Jošt z Rožmberka 1451-1467
28. Jan ze Švamberka 1467-1511
29. Jan z Rožmberka 1511-1532
30. Jan z Vartenberka 1534-1542
31. Zbyněk Berka z Dubé a Lipé 1534-1542
32. Václav Zajíc z Hasenburka 1555-1578
33. Kryštof z Vartenberka 1578-1590
34. Matouš Děpold z Lobkowicz 1591-1621
35. Jindřich z Logau 1621-1625
36. Rudolf von Paaru 1626
37. Vilém Zdeněk Wratislav z Mitrowicz 1626-1637
38. Rudolf von Colloredo-Wallsee 1637-1657
39. Vilém Leopold von Reinstein-Tattenbach 1658-1661
40. Adam Vilém Wratislav z Mitrowicz 1661-1666
41. František Šebestián Wratislav z Mitrowicz 1667-1675
42. Ferdinand Ludvík Libštejnský z Kolowrat 1676-1701
43. František Zikmund von Thun und Hohenstein 1702
44. Wolfgang Sebastian von Poetting 1703-1710
45. Jan Václav Wratislav z Mitrowicz 1711-1712
46. Ferdinand Leopold Dubský z Třebomyslic 1714-1721
47. Karel Leopold z Herbersteinu 1721-1726
48. Gundakar Poppo z Dietrichsteinu 1726-1737
49. František Antonín von Königsegg-Rothenfels 1738-1744
50. Václav Jáchym Čejka z Olbramovic 1745-1754
51. Emanuel Václav Krakowský z Kolowrat 1754-1769
52. Michael Ferdinand z Althanu 1769-1789
53. Josef Maria z Colloredo-Wallsee 1791-1818
54. Vincenc Libštejnský z Kolowrat 1819-1824
55. Karl von Neipperg 1826-1835
56. Karl von Morzin 1835-1846
57. Franz von Khevenhüller-Metsch 1847-1867
58. František Xaver Krakowský z Kolowrat 1867-1873
59. Othenio Lichnowský z Werdenbergu 1874-1887
60. Quido von Thun und Hohenstein 1887-1904
61. Heinrich von Liechtenstein 1904-1914
62. Rudolf von Hardegg 1914-1927
63. Karl von Ludwigstorff 1927-1938
64. Karel kardinál Kašpar 1938-1941
Karel kníže Schwarzenberg, regent 1941-1981
65. Karel z Paaru 1981-1988
66. Cyril Toumanoff 1988-1995
67. Jindřich Schlick 1995-


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
PříspěvekNapsal: 18 dub 2010 18:18 
Offline
tím, èím je
Uživatelský avatar

Registrován: 01 lis 2005 19:01
Příspěvky: 4949
Bydliště: Železné Hory/Brno
Has thanked: 38 times
Been thanked: 8 times
Odkud to je? Neboť by se to mohlo dát na stránky?

_________________
Historia to relacja, większością kłamliwa, ze zdarzeń, większością nieistotnych, zdawana nam przez historyków, większością durniów.


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
PříspěvekNapsal: 28 dub 2010 22:05 
Offline
Vévoda
Uživatelský avatar

Registrován: 03 úno 2009 19:14
Příspěvky: 926
Has thanked: 0 time
Been thanked: 3 times
Radši snad ani ne. Nemám vůbec tušení, kde jsem si ten seznam opsal. Proto jsem to ani radši nekomentoval a nepopisoval. Na internetu ten seznam asi není.
Netušíte někdo co má společného ten velkopřevor Berthold z Hennebergu se známým rádcem Jana Lucemburského "moudrým hrabětem" Bertholdem VII. z Hennebergu. Zrovna se to částečně kryje i s pobytem hraběte Bertholda u nás.


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
 Předmět příspěvku: Re: velkopřevoři johanitského řádu
PříspěvekNapsal: 12 pro 2010 18:37 
Offline
Pán

Registrován: 22 bře 2009 10:41
Příspěvky: 210
Has thanked: 0 time
Been thanked: 0 time
Laurentius píše:
1. Bernard 1183-1186

Převor Bernard se také uvádí jako člen řádu v roce 1181.


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
PříspěvekNapsal: 12 led 2011 14:50 
Offline
Pán

Registrován: 01 pro 2010 15:47
Příspěvky: 231
Bydliště: Litoměřice
Has thanked: 1 time
Been thanked: 1 time
Seznam představených ( velkopřevor je titul od r. 1626) Řádu v českých zemích je např. v Encyklopedii řádů a kongregací v českých zemích Libri 2002 od Milana Bubna. Jejich stručné medailonky včetně erbů lze nalézt v časopise Jihočeský herold. Pro hlubší zájemce o Řád mohu doporučit výborné disertační a diplomové práce z MU Brno.


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
PříspěvekNapsal: 12 led 2011 14:57 
Offline
Pán

Registrován: 01 pro 2010 15:47
Příspěvky: 231
Bydliště: Litoměřice
Has thanked: 1 time
Been thanked: 1 time
Převor Bertold VI. z Henneberka a hrabě Bertold VII. z Henneberka byli bratři.


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
Odpovědět s citací  
Zobrazit příspěvky za předchozí:  Seřadit podle  
Odeslat nové téma Odpovědět na téma  [ Příspěvků: 67 ]  Přejít na stránku Předchozí  1, 2, 3, 4  Další

Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina


Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 návštěvník


Můžete zakládat nová témata v tomto fóru
Můžete odpovídat v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete přikládat soubory v tomto fóru

Přejít na:  
cron
POWERED_BY
Český překlad – phpBB.cz