Zlat doba Striebornej rue - 2.as

Autor: Mildi <(at)>, Tma: lechta, Vydno dne: 08. 03. 2009

Oj z Lomnice dosiahol v kvtnu 1284 funkciu najvyieho komornka eskho krovstva. Tto funkciu zskal hlavne vaka podpore svojho priatea Zvia z Falkentejna, od ktorho postavenia bolo zvisl aj postavenie samotnho Oja z Lomnice. Mocensk monosti Oja z Lomnice boli zko spojen s osudom Zvia z Falkentejna. Oj si tento stav uvedomoval a svojim konanm si chcel aj samostatne zska vnos a autoritu.

Mocensk prevrat, ktor pozdvihol Oja spsobil rozdelenie achty na skupinu podporujcu Zvia z Falkentejna a skupinu odstaven od moci, o prirodzene vyvolalo nepokoje (hlavne u tej asti achty, ktor oakvala svoje ocenenie na zklade zsluhy o nvrat Vclava II. do iech). Nov mocensk situcia nemohla ujs pozornosti Rudolfa Habsburskho. Siln ovplyvovanie eskej politiky Zviom z Falkentejna mu nebolo po chuti. Aby Rudolf zvil svoj vplyv v echch snail sa najprv vystupova ako prostrednk pri uzmierovan oboch achtickch frakcii a zrove naplni dohodnut rodinn prepojenie s Vclavom II. - sob s jeho dcrou Gutou (Jitkou). Dohoda medzi mocenskmi skupina Zvia z Falkentejna a Tobiaa z Bchyne sa asi nerodila ahko, ale 24.kvtna 1284 podpsali dohodu, kde Tobiaov skupina prisbila krovi mier a poslunos, aj ke len na 4 roky. V zachovalom formulri Tobiaa z Bechyne sa zachoval nvrh textu zmluvy ete spred 24. kvtna, priom na oboch listinch s aktrmi Oj z Lomnice a Jindich z Romberka.Je pravdepodobn, e obaja tto Vtkovci sa snaili obrsi hrany a vytvori most medzi oboma znepriatelenmi frakciami. Sved to o snahe Oja by akceptovan ako dveryhodn osoba aj pre znepriatelen stranu.

Pravdepodobne vaka mocenskmu postaveniu Oja sa podarilo zska aj ekonomicky vhodn funkciu purkrabho v Podebradoch pre jeho starieho syna Smila. Sved o tom zachoval listina z 1. prosince 1284, v ktorej je Smil u spomnan s prediktom de Gratzen (z Novch Hradov), kde ako Podebradsk purkrab povolil Vyebrodskmu kltoru coln slobodu v meste Nov Hrady a v jeho okol. Smil z Novch Hradov bol v roku 1284 u prvne dospel, ak dosiahol funkciu purkrabho a podpisoval ( peatil ) prvne listiny. Preto predpokladm, e sa narodil niekedy pred rokom 1269.

Smil svoju funkciu zskal hlavne vaka postaveniu svojho otca Oja. Pravdepodobne bol ete prli mlad, aby sm preukzal svoje schopnosti.
Zvi z Falkentejna sa stal Vclavovi dobrm otimom a znail sa z Vclava vychova schopnho kra a vaka svojmu vplyvu na Vclava bol prakticky regentom v echch. Z tejto pozcie sa snail urova aj zahranin aktivity a zujmy eskho krovstva znovu smerom do alpskho priestoru, asi hlavne oivi pemyslovsk nroky na Korutnsko. Tieto aktivity samozrejme vadili Rudolfovi Habsburskmu, ktor tento priestor chcel ovldnu svojm rodom. Logicky sa Habsburgovci snaili prepoji ( pribli ) svoje pvodn lna v junom Nemecku (resp. dnenom vajiarsku) s novmi lnami v Raksku. O tomto snaen sved aj vber manelky pre najstarieho Rudolfovho syna Albrechta. Tento raksky vojvoda si zobral za enu Albetu, dcru Menharta Tyrolskho, ktor ovldal Tyrolsko a Korutnsko, krajiny o ktor mali Habsburgovci vek zujem.

nto zujmov konflikt ete viac zhoroval vzahy medzi Zviom a Rudolfom Habsburskm. Na vyvenie vplyvu Zvia preto Rudolf podporoval protiskupinu okolo Tobiaa z Bchyne. Ak vezmeme do vahy mocensk silu Rudolfa Habsburskho ako rmskeho kra, ako aj aktivizciu Mikula Opavskho od roku 1281 (prirodzen nepriate Zvia, nenvideli sa z dvodu ich sperenia o Opavsko), bola Zviov mocensk pozcia stle latentne ohrozovan. Zviovi v oiach verejnosti naprospieval ani jeho mileneck a nsledne manelsk vzah ku Kunhute Haliskej, nakoko z pohadu vtedajej morlky to bolo neakceptovaten, aby krovn vdova mala takto vzah so achticom, ktor navye bol v minulosti odporcom jej bvalho manela kra Pemysla Otakara II. Rudolf vedel vyui tento negatvny obraz Zvia v oiach verejnosti na jeho alie oierovanie ako aj spochybovanie vhodnosti jeho vplyvu na mladho Vclava II.. Svedectvom o znane naptom vzahu medzi Zviom a Rudolfom Habsburskm sved udalos, ke poas svadby Guty Habsburskej s Vclavom II., organizovanej Rudolfom v lednu 1285 v Chebe (Cheb v tom ase patril k nemeckej ri), Zvi radej ostal poas svatby mimo mesta. Bl sa svojho zatknutia alebo inho ohrozenia zo strany Rudolfa. Po svatbe mlad manelia fyzicky oksili manelstvo a hne po svadobnej noci Rudolf Habsbursk odviezol svoju dcru nazad do Viedne s odvodnenm, e m strach ju necha v prostred krovskho dvora v echch, ktor ovlda nespoahliv achta.

Na postaven Zvia u dvora sa po Vclavovej svadbe zdanlivo ni nezhorilo, ale relne spolu so stratou podpory od svojej manelky (zomrela v 1285) sa jeho postavenie stle oslabovalo. Pre svojho syna s Kunhutou Jeka sa Zvi snail zska majetkov zabezpeenie, o sa mu aj podarilo vo vchodnch echch. Konkrtne da 23.z 1285 Vclav II. dedine daroval Zviovi mest Poliku, Lankroun a hrad Lanperk. Medzi svedkami je na 1. mieste tejto darovacej listiny uveden prve Oj z Lomnice. Zvi prostrednctvom malho Vclava prakticky riadil cel krovstvo a s touto zodpovednosou sa spjali aj nepopulrne kroky ako printi k podriadeniu zkonom achtu, ktor to asto nechcela akceptova. Prkladom tchto aktivt boli vojensk aenia Vclava, pod Zviovm vedenm, proti Zvkovu roku 1285, roku 1286 aenie na Moravu, vzbura Fridricha zo umburku a podobne. Zvi sa okrem vojenskch aktivt usiloval upevni postavenie krovskej moci, posiloval postavenie krovskho dvora, zemskch intitcii a miest (napr. roku 1285 privilegium pre esk mest - ochrana proti zvli lachty). Tieto krovstvu prospen zmeny ale na druhej strane prirodzene rozirovali okruh Zviovch neprajnkov najm z radov achty. Zviovo mocensk postavenie dostalo aliu trhlinu po prchode krovny Guty do Prahy 4. ervence 1287, ktor Zvia nenvidela. Je pravdepodobn, e Rudolf Habsbursk nepustil svoju dcru do Prahy bez predpokladu, e siln postavenie Zvia z Falkentejna bude oskoro oslaben.

Zvi nebol naivn a chpal oslabenie svojej situcie, ktor chcel vylepi svojm alm sobom s nevestou z krovskho rodu. Za nevestu si vybral Albetu, sestru uhorskho kra Ladislava IV. Kumnskeho. Tento sob bol od zaiatku sprevdzan kandlmi, ke Zvi neoprvnene vystupoval s titulom opavskho vojvodu a pri svojej ceste za nevestou do Uhorska bol prepadnut a olpen o dary pre uhorskho kra Jindichom z Lichtemburka. Ani samotn sob neprebiehal ahko. Princezna Albeta bola v kltore, priom u predtm bola vydat za srbskho spoluvladra tefana Uroa Milutinovia (manelstvo neuznalo srbsk duchovenstvo). Ladislav Kumnsky svoju sestru zobral z kltora nsilm proti odporu ostrihomskho arcibiskupa, ktor na neho nsledne uvalil kliatbu.

Dlh pobyt Zvia mimo iech a ani jeho nov sob relne neupevnil jeho pozciu, naopak povzbudil jeho nepriateov a jeho neprtomnosou v okol Vclava II. sa vytvoril priestor pre oraz viu skupinu Zviovch neprajnkov. Tto zaali Zvia pred Vclavom nielen ohovra, ale zaali by proti Zviovi aj vojensky aktvny. Zmena sa prejavila aj v zahraninch aktivitch mladho kra Vclava, kde nastal posun zujmovej orientcie od alpskho priestoru smerom na Mensko a Posko. Z hadiska achty sa Zvi mohol oprie prakticky u len o rozrod svojich prbuznch Vtkovcov. O zmene v postaven proti sebe stojacich mocenskch skupn sved aj listina z Drnholca ( Durnholz ) z 20. kvtna 1288, ktor sa viae k urovnvaniu bojov na raksko-moravskej hranici. Tieto arvtky urovnvali raksky vojvoda Albrecht a esk kr Vclav II. Za elom odhadu kd boli vybran 4 achtici za kad stranu. Za esk stranu boli medzi vybranmi Oj z Lomnice, Vtek z Hlubok, Jindich z Romberka a Tas z Vizemburku. Varovnm momentom bola skutonos, e do zmluvy boli pojat aj odporcovia Vtkovcov Purkart z Janovic, pni z Bchyne a Jindich z Lichtemburku, ktor u v listine nevystupuj ako zradcovia, ale ako bojujca strana, ktor m na to dvody.

K vznamnmu posunu z hadiska moci dolo aj v dvorskch a zemskch radoch na prelome rokov 1288 a 1289. V radoch sa ete z Vtkovcov udrali Oj z Lomnice a Oldich z Hradce, ale veda nich sa v mocenskch pozciach objavili aj ich odporcovia na ele s Purkartom z Janovic. Na odstrnenie Zvia bol asi na Vclava vyvjan stle silnej tlak od Rudolfa Habsburskho cez jeho dcru Gutu, Vclavovu manelku a jej doprovod (najm bambersk biskup Arnold). Je mon predpoklada, e Rudolf mladmu Vclavovi za odstrnenie Zvia suboval navrtenie funkcie kurfirsta pre eskho kra, m by sa Vclav zaradil medzi najvplyvnejch pnov v ri s prvom voli rmskeho kra. Za jednho z hlavnch strojcom kladov proti Zviovi je povaovan prask biskup Tobia z Bchyne, samozrejme v pozad so silnou podporou Rudolfa Habsburskho. Asi v tomto obdob sa prehbila trval spoluprca pnov z Bchyne s Rudolfom Habsburskm, ktor urovala prohabsbursk orientciu rodu pnov z Bchyne aj v nasledujcom obdob.

Osdla pasce nad Zviom zapadli asi zaiatkom roku 1289. Zvi il so svojou novou manelkou na hrade Svojanove a uvedomoval si svoje slabnce postavenie a vplyv na Vclava II. a preto chcel v rmci krstn svojho novonarodenho syna zvola stretnutie, ktorho sa mali zastni uhorsk ako aj esk kr. Zvi pozval Vclava na tieto krstiny, priom ho Vclav vyzval, aby ho priiel doprevadi. Zvi sa dostavil na Prask hrad, kde bol ozbrojencami Purkarta z Janovic v mene kra zatknut. Zvi k svojmu pdu prispel nielen svojm dlhm vzdialenm sa od krovskho dvora ale mono aj svojimi snahami o zskanie delu pre svojho alieho syna s uhorskou princeznou Albetou (dajne iadal pre neho Opavsk alebo Beclavsk knieatstvo). Oficilnym obvinenm proti Zviovi bolo usilovanie o ivot mladho kra Vclava a neoprvnen privlastnenie si krovskch pokladov.

Osobne si myslm, e Vclav neveril vykontruovanm obvineniam, ale hodilo sa mu zskanie Zviovch vchodoeskch majetkov, ktor chcel vymeni za majetky Fridricha Dranskho na Mensku. Vclav bol k odstrneniu Zvia dlhodobo tlaen asou eskej achty, Rudolfom Habsburskm a aj svojou manelkou, s ktorou sa citovo zblil najm po mrt ich malho syna Pemysla. Zviovi priatelia, ktor ak aj mali mocensk postavenie, ako napr. Oj z Lomnice, asi nemali dostaton dveru a vplyv na Vclava II., aby zabrnili zatknutia Zvia. Pravdepodobne ani neverili v monos takho dramatickho mocenskho prevratu. Oj z Lomnice je doloen u dvora ete 10. ledna 1289 v Prahe ako svedok lnneho subu bytomskho vojvodu Kazimra Vclavovi II. K Zviovmu zatknutiu pravdepodobne dolo a po tejto udalosti. Nsledne Oj ako Zviov blzky priate priiel o funkciu najvyieho komornka a spolu s nm asi aj jeho syn Smil o post purkrabho v Podebradoch.

al vvoj udalost v echch sa nevyvjal tak ahko ako si predstavoval Vclav II. a jeho nov poradcovia. Samotn Zvi vzdoroval poiadavkm kra na vydanie majetkov, vbec nepripustil priznanie sa k obvineniam o usilovanie o ivot kra a o neoprvnen privlastnenie si krovskch majetkov, priom na jeho podporu povstali Vtkovci. V junch echch zaali boje hlavne medzi Vtkovcami a pnmi z Bchyne, ktor boli povaovan za hlavnch strojcov prevratu. Vtkovci zaali nii na juhu iech majetky biskupa Tobiaa a Vtek z Hlubok (Zviov brat) zajal biskupovho brata eka z Kamenice. O konkrtnej asti Oja a Landtejnovcov v tejto domcej vojne kroniky mlia a preto nie je mon poveda do akej miery sa Oj aktvne zapjal do bojov proti krovskej strane.

Pre Oja nov konflikt vytvoril ak dilmu pre jeho rozhodovanie. Na jednej strane bol blzkym priateom Zvia a osobnm svedkom dedinho darovania inkriminovanch vchodoeskch majetkov Zviovi zo strany Vclava II., ktor boli Zviovi konfikovan. Strata vlastnho mocenskho postavenia u Oja asi zvyovala jeho chu znovu aktvne bojova. Na druhej strane si Oj dobre pamtal ako v minulosti stratil vetky majetky, ke povstal proti Pemyslovi Otakarovi II., uvedomoval si aj svoj vek a relne monosti Vtkovcov pri danom rozloen sl. V jeho rozhodovan u viac rozhodovala rozumov kalkulcia a sksenosti, preto asi bojov aktivitu prenechal inm a viac vykval, priom oraz viac prispsoboval svoje konanie aktivitm Jindicha z Romberka.

Vclav II. sa ocitol v komplikovanej situcii, nakoko v tom obdob rozvjal aktivity v Posku (rozdroben posk knieat umoovali Vclavovi rozirova svoju moc) a zrove bol ohrozovan Vtkovcami v echcch a na Morave zo strany uhorskskho kra Ladislava. Domca vojna pokraovala aj v roku 1290. Zaiatkom roku 1290 sa Vclav po svojom prchode z Poska snail rokova s Vtkovcami a zrove mu priiel na pomoc druhoden rovnomenn syn rmskeho kra Rudolfa Habsburskho spolu s vojenskm kontingentom. Vclav si naiel k svojmu vagrovi Rudolfovi dobr vzah a videl v om svoj rytiersky vzor. Mlad Rudolf ale krtko po prchode do Prahy ochorel a nsledne umrel. Na jeho miesto ako velitea Vclav II. vymenoval svojho nevlastnho brata Mikula Opavskho, ktor bol dvnym nepriateom Zvia. as vtkovcov sa po rokovaniach s Vclavom vzdala aktvneho odporu ale Zviovo rodinn jadro (Vtek z Hlubokej, Hroznata z Hic) naopak vyzvali Vratislavsk kniea Jindicha IV., aby sa uchdzal o titul eskho kra. Tieto ich kroky sa ale ukzali ako neinn a naopak vojensk podpora Rudolfa Habsburskho (zatoil na rakske majetky pnov z Krumlova) ako aj nsledn strata podpory zo zahraniia (mrtie Jindicha IV. Vratislavskho a nsledne zavradenie Ladislava Kumnskeho) vrazne znili ich ance na spech.
U neboli schopn aktvnych tokov, ale len dra vznamn hrady proti vojsku Vclava II. dajne na radu Rudolfa Habsburskho, Vclavove vojsk brali Zvia pod kad obliehan hrad a vyhrali sa jeho popravou, ak posdka nevyd hrad. Takto zskali od vzbrencov viacero hradov, ale neuspeli pod hradom Hlubok, ktor brnil Zviov brat Vtek. Mikul Opavsk nechal pod Hlubokou da 24. srpna 1290 Zvia sa pred oami obrancov. Vtek z Hlubokej nsledne nechal sa eka z Kamenice.

Hrad Hlubok predstava podoby hradu v 13. storo



Zviovi bratia, ktor sa Vclavovi nepoddali, museli utiec najprv do Uhorska a nsledne do Poska. Ich majetky prepadli v prospech koruny. Synom Zviovho strka Vtka z Naeradce, ktor sa poddali Vclavovi II. boli ponechan len niektor obmedzen majetky ako naprklad panstvo Ledenice. Kee po potlaen povstania Vtkovcov nie s znme iadne informcie o revindikcii landtejnovskch majetkov, je mon usudzova, e Oj sa pripojil k Vtkovcom, ktor sa s Vclavom II. dohodli a podriadili sa. Pre Oja nebolo ahk skloni hlavu a ustpi do politickho zadia. Bolo ale pre neho dleitejie zachovanie majetkov pre svoj rod a tm aj ancu presadi sa v budcnosti.

Oj sa stiahol na svoje juhoesk majetky a poda zachovanch listn udroval kontakty hlavne s Romberkovcami (svedia o tom svedectv na nimi vydanch listinch). Vclav II. sa tie pouil z predchdzajcich udalost a pravdepodobne sa rozhodol nepripusti opakovanie situcie, aby sa znovu dostal pod prlin vplyv niektorej achtickej skupiny. Skupina okolo pnov z Bchyne a Purkarta z Janovic sce obsadila niektor rady a zskala viacer majetky po Zviovi a jeho odbojnch bratoch, ale na dvore Vclava II. sa oraz viac zaali presadzova zahranin poradcovia. Orientcia na sksench zahraninch poradcov, hlavne z radov cirkvi, mu umoovala jednak potlai prlin vplyv domcej achty a zrove v koopercii so silnmi cirkevnmi autoritami a kltornmi rdmi sa usilova aj o silnejie zahranino-politick postavenie. Jednm z prvch vplyvnch poradcov Vclava II. bol bambersk biskup Arnold. Nsledne po smrti rmskeho kra Rudolfa Habsburskho roku 1291 sa zaali presadzova probot Bernard z Kamenice a Vclavov spovednk Heman. Vznamnm poradcom (neskr aj funkcionrom ) Vclava II. sa stal roku 1293 Peter z Aspeltu, ktor svoju karieru zanal ako dvorn kapln a lekr Rudolfa Habsburskho. Prve v obdob panovania Vclava II. sa zaalo budova puto Petra z Aspeltu k echm, ktor v nslednom obdob vznamne ovplyvoval eurpsku politiku ako aj eskch krov.

V nasledujcich rokoch Vclav neuplatoval nepriatesk postoj voi Vtkovcom, ktor vas prestali s odbojom. Pravdepodobne si uvedomoval vhodnos udrovania rovnovhy medzi rznymi zoskupeniami achty a asi aj nutnos zachova si podporu achty ako celku. Vclav II. nebol typom hrdinskho bojovnka, ktor sa doke sm postavi do ela vojska. Bez schopnosti vies vojensk jednotky nebolo mon brni suverenitu krovstva a ani vies vboje za elom rozrenia zem. Z tohto dvodu sa Vclav II. nemohol zaobs bez lojlnej bojaschopnej achty. Vaka prezieravej politike sa Vclavovi II. podarilo podriadi si achtu, priom aj vtkovskch vodcov sa snail k sebe pripta funkciami a rozirovanm ich majetkov. Na krovskom dvore si nali miesto Jindich z Romberka a aj Oldich z Hradce. Kee v tom obdob bol Oldich z Hradce bezdetn, Vclav II. ho za jeho slubu obdaril vznamnmi funkciami na Morave a navrhol mu zmluvu, e ak po smrti zanech svoje majetky korune, tak poas svojho ivota dostane alie vznamn majetky a privilgia. Majetky po dovtedy bezdetnom Oldichovi z Hradce boli u ale Oldichom prisben Jindichovi z Romberka, preto asi ako odkodn Vclav II. umonil Romberkovi zdedi majetky po pnoch z Krumlova. O podobnej priazni Vclava II. voi Ojovi z Lomnice nemme iadne doklady, ale z bvalch krumlovskch majetkov prelo do rk Landtejnovcov panstvo Ledenice ( mono priamo po mrti poslednch pnov z Krumlova alebo odstpenm tchto majetkov zo strany Romberkovcov ).

Vclav II. po smrti Rudolfa Habsburskho roku 1291 zaal meni svoju zahranin politiku. Prispeli k tomu aj rozpory s Albrechtom Habsburskm, vojvodom rakskym, ktor mu odmietal vyda as rakskeho zemia a Chebsko, ktor mal Vclav vyeni ako veno svojej manelky Guty. V dubnu 1291 sa konalo stretnutie oboch panovnkov pri Znojme, kde Albrecht napriek dohovoru priiel s vekou skupinou ozbrojencov a ntlakom si vyntil od Vclava stupky. Albrecht podcenil Vclava, ktor mu to spotal pri vobe novho kra rmskej re, kde v spoluprci s almi kurfirstami pripravil neoakvan vobu Adolfa Nasavskho, ako novho rmskeho kra. Albrecht Habsbursk pochopil, e v danom momente prehral. Tuil, e jednm z hlavnch osnovateov voby jeho protikandidta bol prve Vclav II., a asi mu to nikdy nezabudol. Adolf Nasavsk bol Vclavovi II. zaviazan za vznamn podporu pri vobe a odvail sa mu prilenenm Chebska k eskej korune a zrove sa jeho syn Ruprecht zasnbil s Vclavovou dcrou Anekou (krtko na to ale zomrela).

Sdob obraz Vclava II.



Od roku 1296 sa Vclav definitvne odkla od podpory Adolfa Nasavskho a podporuje Albrechta Habsburskho s cieom zvoli ho za novho rmskeho kra (roku 1293 Albrecht udajne odprosil Vclava II.). Jednm z dvodov tejto zmeny politickej orientcie bola snaha Adolfa Nasavskho udeli svojmu rodu Mensko ako odumrel lno, priom o postupn ovldnutie tohto zemia sa u dlhie usiloval aj Vclav II.. Moc Vclava II. bola v echch okolo roku 1297 plne stabilizovan a uznvan okolitm svetom. Da 2. ervna usporiadal Vclav pre seba a svoju manelku vekolep korunovciu, ktor sprevdzala ndhern okzalos. Ale vekolep slvnos skonila smutne, ke 18. ervna 1297 zomrela jeho manelka Guta, ktor sa ete nezotavila z poslednho produ. Zvoleniu novho rmskeho kra Albrechta brnil Adolf Nasavsk (napriek tomu, e bol zosaden rozhodnutm kurfirstov) a o novom krovi nakoniec museli rozhodn zbrane. K rozhodujcemu stretnutiu oboch sperov o nemeck krovsk trn dolo da 2. ervence 1298 u Gllenheimu. V tomto rozhodujcom boji vyhral Albrecht a jeho sper Adolf Nasavsk v tejto bitke hrdinsk padol. Dobov kroniky pripisuj vznamn podiel na porke Adolfa Nasavskho hrdinskmu Smilovi z Novch Hradov, ktor viedol esk vojensk kontingent bojujci na strane Albrechta Habsburskho.

U poverenie Smila z Novch Hradov vies esk vojensk kontingent znamenalo postupn akceptciu rodu Oja z Lomnice zo strany Vclava II.. Nsledne udelenie funkcie purkrabho na Znojme mono zo strany Vclava II. chpa ako odmenu Smilovi za jeho hrdinsk vojensk slubu. Po smrti Adolfa Nasavskho u mohol bol by Albrecht Habsbursk da 23. ervna zvolen a 24. srpna korunovan za rmskeho kra. V noru 1299, za asti vekho potu vznamnch rskych osobnost, bol na schdzke vo Viedni mlad syn Vclava II., taktie s prmenm Vclav zasnben s Elikou, jedinou dcrou uhorskho kra Ondreja III. z jeho prvho manelstva. Tmto sa odtartovala alia etapa expanzie eskho krovstva, tentokrt hra o uhorsk trn. Samotn Oj nevystupoval v iadnych funkciach a vidme ho aktvneho len na jeho panstvch. Oj je uveden ako svedok na listine z 12. dubna 1300, ktorou Jindich z Romberka odovzdva svojej matke Hedvige zo Schauenburku (znovu sa vydala) niektor majetky. Medzi svedkami s na tejto listine uveden aj in Landtejnovci a to konkrtne Vok z Tebone a Vtek z Tebone.

Vok z Tebone je ne tejto listine zmieovan posledn krt a preto je mon predpoklada, e krtko po roku 1300 umiera. Synovec Oja z Lomnice Vok z Tebone bol listinne spomnan aj ako Voko de Borovia (Vok z Borovan), ktor roku 1291 zasadal na zemskom sde. Pravdepodobne po smrti Voka z Tebone nastali medzi Landtejnovcami majetkov presuny, ktor je mn dedukova. Vok z Tebone bol okrem spoluvlastnctva Tebone ( po svojom otcovi Pelhimovi z Tebone ) aj vlastnkom Borovan. Po smrti Voka asi Oj prevzal cel tebosk panstvo a prenechal svoje pvodn panstvo Trhov Sviny Vokovm potomkom (Jaroslav, Sezema, Oj a Lidmila), ktor potom vlastnili Trhov Sviny a Borovany a prpadne alie menie majetky. V tomto obdob po roku 1300 sa objavuje ako drite Ledenc Sezema, ale neviem uri, i sa jedn o Vokovho brata Sezemu z Landtejna alebo o Vokovho syna Sezemu. am landtejnskm svedkom na listine z 12. dubna 1300 je Vtek z Tebone, druh syn Oja z Lomnice. Ke predpokladm vek dospelosti 15 rokov a tto listina je prvm znmym dokumentom kde Vtek vystupuje, mem predpoklada, e Vtek sa narodil pred rokom 1285. Medzi nm a jeho bratom Smilom z Novch Hradov bol v vekov rozdiel, to mono pomlilo aj J.ustu, ktor povaoval Smila z Novch Hradov za Vtkovho strka. Vaka pomerne vekmu vekovmu rozdielu medzi synmi Oja z Lomnice Smilom a Vtkom je mon zvaova i nepochdzaj z dvoch rznych manelstiev Oja z Lomnice. Z dokumentov mme stroh informcie len o jednej Ojovej manelke Stze ( Stezke).

Vtka vidme svedi ete na listine z prosince roku 1300, kde sved svojmu bratovi Smilovi bez prediktu. V tejto listine Smil predva svoju polovicu mesteka Dlouh Stropnice Vyebrodskmu kltoru. Tento predaj bol potvrden aj listinou z 25. ervence 1302, kde Smil predal aj polovicu susednej Stropnice a tu u Vtek sved s prediktom z Landtejna. Vtek zskal Landtejn po mrti Sezemu z Landtejna bu ako dedistvo alebo kpou. (Sezema vlastnil aj tvrdzu Kamberk u Mladej Voice, ktor sa pozdejie tie objavuje v majetku Vtkovch potomkov). V tomto obdob Landtejnovci svedili hlavne na listinch romberkovcov a je mon predpoklada, e s romberkovcami zko spolupracovali aj pri zskavan svojich novch majetkov. Listiny vydvan priamo Landtejnovcami s zriedkavejie. Romberkovci u v tomto obdob mali vlastn kancelriu, ktor listiny pre nich pripravovala. U landtejnovcov sce nemme doklady o vlastnej kancelrii, ale na zklade nlezov psacch pomcok v Pomez (osada v tesnej blzkosti hradu Landtejna) z obdobia Vtka z Landtejna, je mon tvrdi, e aj Landtejnovci zaali podporova koly (v tom obdob samozrejme cirkevn) a uvedomovali si potrebu zskavania gramotnosti.

Obdobie po roku 1300 sa vyznaovalo hospodrskym rozmachom eskho krovstva, podporovanho rabou novej kvalitnej mince striebornm groom a zahraninou politikou Vclava II., orientovanou hlavne na expanziu do Poska a nsledne do Uhorska, kde vymrel vldnuci rod Arpdovcov. V roku 1297 sa Vclav II. oenil s Richenzou, dcrou poslednho poskho kra Pemysla a roku 1301 nechal Vclav II, s podporou asti uhorskej achty, korunova svojho syna Vclava III. uhorskm krom (v Uhorsku ho nazvali Ladislav V.). Aktivizcia Ojovho syna Smila v slubch Vclava II. sce dokazuje zaintegrovanie Landtejnovcov medzi esk achtu aktvne podporujcu Vclava II., ale o Landtejnovcoch nemme iadne informcie v spojen s expanzvnou politikou Vclava II. v Posku a v Uhorsku. V tejto politike asi nemohli Vclavovi poskytn iadne pecilne sluby, lebo nemali v tchto krajinch iadne osobn kontakty a majetky. Mono preto sa v tchto aktivitch ovea viac presadzovali vplyvn Hynek z Dub a Mikul Opavsk, ktor mali aj v Sliezku svoje vzby.

Expanzvna politka Vclava II. ako aj jeho bohatstvo plynce hlavne z Kutnej Hory sa stalo tom v oku Albrechta Habsburskho. Vene zadlen Albrecht zaal od Vclava poadova podriadenie sa svojej politike a postpenie prjmov z Kutnej Hory na niekoko rokov. Tieto podmienky boli samozrejme pre Vclava neprijaten a bolo len otzkou asu kedy prde k vojenskmu konfliktu. Albrecht s podporou ppea Bonifca roku 1303 dosiahol vydanie kliatby na eskho kra (Bonifc vehementne podporoval na uhorsk trn Karola Roberta z Anjou protikandidta Vclava III.) a zorganizoval proti nemu roku 1304 vek vojensk vpravu. Vclav predtm musel odvies svojho syna Vclava III. z Uhorska, kde bolo jeho postavenie u neudaten. Pripravovanej agresii zo strany svojho bvalho vagra Albrechta sa snail Vclav II. zabrni zmluvou s franczskym krom Filipom IV. Slinm, toto spojenie sa nakoniec neuskutonilo a esk krovstvo muselo len s vlastnmi silami bojova s Albrechtom a jeho spojencami. Proti Vclavovi zaali postupova vojsk samotnho Albrechta z juhozpadu ako aj vojsk Albrechtovho syna Fridricha spolu s uhorskmi jednotkami (kumnskou jazdou) z vchodu. Obe vojsk sa mali spoji v junch echch a v rozhodujcej bitke porazi Vclava II. Fridrich postupoval junou Moravou, priom jeho pochod sprevdzalo hrozn plienenie kumnskej jazdy. K miestu stretnutia sa nemohol dosta cez zseky medzi Strmilovom a Landtejnom, ktor brnili Vtkovci a musel poui okuku junejie cez prechod pri Novch Hradoch a s vojskami svojho otca Albrechta sa a opozdene spojil u eskch Budejovc.

Sprvanie sa vtkovcov mono Habsburgovcov prekvapilo, lebo asi oakvali, e sa postavia proti svojmu pnovi Vclavovi II. ako za Pemysla Otakara II.. Vtkovci zachovali Vclavovi II. vernos, aj ke vaka tomu ich majetky znane utrpeli rabovanm rakskych vojsk. Tieto udalosti osvedili sprvnos politiky Vclava II. voi vtkovcom po potlaen ich povstania v roku 1290, ktor znovu stotonili svoje zujmy s Vclavom II. Habsburgovci v svojom aen neuspeli a po obliehan Kutnej Hory boli ich jednotky decimovan uplavicou, postupujcou zimou a pri stupe tokmi eskch jednotiek. V tchto bojoch sa prv krt vznamne prejavil mlad Jindich z Lip, ktor zabezpeoval obranu Kuntnej Hory a spene prenasledoval habsbursk vojsk.

Smila z Novch Hradov mono jednoznane doloi v roku 1303 ako purkrabho v Znojme. V alom obdob sa u o om nala len zmienka v zpise zo scriptria kltora v Zwetli, kde sa uvdza, e Smil z Novch Hradov sa rozhodol vstpi v roku 1317 do bratstva mnchov v tomto kltore. Smil splodil s manelkou Kunhutou z Kuenringu dvoch synov Smila, Oja a dcru Ofku. Nemme o nich iadne konkrtne informcie a z hadiska nasledujcich deden majetku Smila z Novch Hradov, potomkami jeho brata Vtka, je mon predpoklada, e Smilove deti zomreli v mladom veku. Dtum mrtia Smila z Novch Hradov nie je znmy, ale vaka jeho zkemu prepojeniu na cisterciatsky kltor v Zwetli sa predpoklad, e je pochovan prve v tomto kltore. O Smilovi je mon kontatova, e bol odvnym bojovnkom, ktor sa svojm hrdinstvom dokzal preslvi. Fukciu purkrabho na Podebradoch dosiahol vaka postaveniu svojho otca ale funkciu purkrabho na Znojme u zskal vaka svojej udatnosti a svojim konanm umonil svojmu rodu nvrat do sluieb kra Vclava II.

Albrecht Habsbursk bol po nevydarenom aen ete viac zadlen a v roku 1305 sa musel stara hlavne o svoje dlhy. Vclav II. bol taktie natoko zaden z dovtedajch zahraninch aktivt ako aj z obrany, e ani vnosy z kutnohorskej urbury nestaili na splcanie tchto dlhov. Vclav II. ctil prchod svojej smrti a chcel svojmu synovi Vclavovi III. zanecha esk krovstvo v o najkonsolidovanejom stave. Snail sa urovna nepriatestvo s Albrechtom Habsburskm aj za cenu stupkov. V mji 1305 sa zaali spisova vetky krovsk dlhy a Vclav II. zvolal prednch vemoov krovstva k svojmu lku, aby sa stali veritemi krovskch dlhov. Medzi zastnenmi vemomi boli Hynek z Dub, Jindich z Romberka, Tobia z Bechyne, Vtek z Landtejna a aj moravks pni Smil z Oban a Jeek z Mezii. as Vtka z Landtejna na tejto smutnej udalosti, ako jedinho zstupcu Landtejnovcov, sved o skutonosti, e Oj z Lomnice a jeho star syn Smil sa u asi u dvora neangaovali.

Po smrti Vclav II. 21. ervna roku 1305 nastpil na esk trn mlad Vclav III.. Mlad Vclav III. sa dostal pod vplyv eskej achty a ak mme veri zbraslavkmu optovi spolu s achtickmi rovesnkmi zaal i bezuzdnm ivotom. Faktom ostva skutonos, e u jeho dvora u nie s zahranin radcovia, ktor mali vek vplyv za jeho otca. Naprklad vo funkcii kanclra Petra z Aspeltu vystriedal Petr Angelov, ktorho zbraslavsk kronikr podozrieva, e vedome podporoval rozdvanie krovskho majetku achte, priom asi ani on sm neostal bez patrinej odmeny. Z naich Landtejnovcov sa v tom obdob politicky angaoval len Vtek z Landtejna, ale aj ke vekovo by mal by blzky Vclavovi III., nie s znme iadne zznamy o jeho pobyte na dvore mladho kra ani o zisku novho majetku vaka priazni Vclava III. V tomto obdob boli poda historickch dokumentov najvplyvnej Hynek z Dub, Jindich z Lip a najm Rajmund z Lichtemburka. Rajmund najprv zastval funkciu krovskho lovho (tm aj vznamn pravomoc sprvcu krovskch hvozdov) a nsledne zskal vznamn post krovskho podkomoho. K svojim majetkom pripojil vznamn hrad Btov, kde sa stal najprv purkrabm a nsledne ho zskal aj dedine Zahranin udalosti a asi aj postupn tlak klru a miest printili Vclava III. k zmene svojho sprvania. Predtm sa Vclav III. 5. jna 1305 oenil s Violou Tenskou, dcrou pomerne mlo vznamnho tenskeho knieaa Meka. Nsledne sa Vclav III. zaal pripravova na boj o posk korunu a v lete 1306 vytiahol na zraz zemskej hotovosti do Olomouca. esk achta sa zaala chysta na vpravu do Poska vemi pozvone a cel aenie ukonila vrada Vclava III. da 8. srpna 1306.

Po smrti Vclava III. zaalo obdobie bezvldia, ktor vyuvala hlavne achta na majetkov zisky najm na kor miest a cirkvi ako aj na rieenie rznych osobnch sporov. Z tohto obdobia sa zachovala zmienka o ine Jindicha z Romberka a Vtka z Landtejna, ktor nsilne vyhnali Mikula Klarica z budejovickej rychty. Klaric dostal tto rychtu dedine od Vclava II. ale nedokzal zladi svoje zujmy so zujmami Vtkovcov. Tento spolon in sved o vtedajej zkej spoluprci Romberkovcov a Landtejnovcov, priom vedcu lohu mal Jindich z Romberka. Po smrti Vclava III.sa hlavnm kandidtom na novho kra stal Jindich Korutnsky, ktor bol manelom Vclavovej najstarej dcry Anny a pred svojim odchodom na posk taenie ho Vclav III. poveril spravovanm krovstva poas svojej neprtomnosti. Jindich Korutnsky sa snail o najskr zorganizova snem s cieom voby novho kra, aby dal minimlnu ancu inm kandidtom. Da 22. srpna 1306 sa ziiel snem, aby zvolil novho kra. Na sneme predstpili pred achtu dcry Vclava II., so iadosou aby snem pri vobe akceptoval aj ich dedisk prva na trn. Menia as achty (hlavne Jindich z Romberka a pni z Bchyne) podporovala ako kandidta Rudolfa Habsburskho, syna rmskeho kra Albrechta. Albrecht Habsbursk presadzoval udelenie iech ako odumrel lno svojmu synovi Rudolfovi a svoje poiadavky podporil vojenskm zsahom, ke jeho vojsk vstpili do iech (zo zpadu Albrechtov jednotky a z juhovchodu prili a k Prahe jednotky jeho syna Rudolfa).

Habsburgovci podporili svoju snahu aj rozdvanm prsubov. Proti tomu Jindich Korutnsky nebol schopn postavi vojensk silu a ani sa dostatone neangaoval pri udelovan vhod a majetkov dleitm eskm pnom. Z tchto dvodov sa vina snemu nakoniec v zi 1306 priklonila k vobe Rudolfa Habsburskho a Jindich Korutnsky potichu opustil echy aj s manelkou Annou. Habsburgovci zskali podporu Jindicha z Romberka hlavne prsubom navrtenia Rabskeho hrabstva. Z toho nakoniec zilo, ale ako nhradu mali Romberkovci prisben panstvo Zvkov, ktor bolo pre nich strategicky vemi vznamn. Habsburgovci vedeli ako si pripta Jindicha z Romberka, priom asi k jeho orientcii na Habsburgovcov prispeli aj rodinn vzby romberkovcov na pnov zo Schauenburka, ktor podporovali expanziu Habsburgovcov do iech (s Rudolfom Habsburskm priiel do iech aj Jindich zo Schauenburka). Jindich z Romberku sa snail vystupova ako predk vetkch Vtkovcov, ale najvie zisky z nstupu Habsburgovcov asi plynuli hlavne pre Romberkovcov.

eskm krom sa stal Rudolf Habsbursk, ktor si zrove zobral za manelku Eliku Rejku, bval druh manelku Vclava II., aby tm podporil svoje prvo nielen na esk ale prpadne aj na posk trn. Rudolf sa prejavil ako striedmy, racionlny vldca a svojou etrnosou sa znepil praanom a aj achte, ktorej navye zaal siaha na zastaven krovsk majetky. Pre zabezpeenie dedistva eskej koruny pre Habsburgovcov aj po prpadnej Rudolfovej smrti, si Albrecht nechal v Znojme v lednu 1307 odprisaha od predstaviteov eskej achty nslednctvo v prospech Rudolfovch bratov. Asi sa v rodine Habsburgovcov vedelo o nie prli pevnom zdrav eskho kra Rudolfa.

Nie vetci akceptovali krovsk moc Rudolfa Habsburskho a najm as achty v zpadnch a junch echcch sa stavala Rudolfovi na odpor. Poda Zbraslavskej kroniky medzi tchto odbojnkov patrili najm Bavor zo Strakonic, Vilm z Valdeka a Oj, priom rod tohto pna nie je uvdzan. Historik Zdenk Fiala vo vysvetlivkch k Zbraslavskej kronike uvdza, e ilo o Oja z Kumberku, Palack povauje tohto Oja za nho Oja z Lomnice. Je pravdepodobn, e Landtejnovci neboli naden prvrenci Habsburka na eskom trne, ale nepredpokladm, e sa priamo stavali proti Rudolfovi Habsburskmu. Ak ete il Oj, u bol mlo aktvny a pri svojich ivotnch sksenostiach, by asi neriskoval stratu majetkov a funkci svojho rodu, ktor mohol odpor proti habsburgovi prinies. Vtek z Landtejna asi po Smilovi prevzal vznamn purkrabstv v Znojme a pri otvorenom neshlase s panovanm Rudolfa Habsburskho v echch, by riskoval jeho stratu. Navye v Znojme sa v lednu 1307 konala vyie uveden prsaha eskej achty Albrechtovi Habsburskmu a nie je pravdepodobn, aby tam v tom ase ostal purkrabm otvoren odporca kra Rudolfa Habsburskho.

V lete 1307 kr Rudolf vytiahol proti vzbrencom, ale pri dobjan Horaovic, ktor dral Bavor ze Strakonc da 3.srpna 1307, zomiera asi na nsledky uplavice. Jindich z Romberka, aby dostal od habsburgovcov sben zvkovsk panstvo, zorganizoval znmu fraku, pri ktorej sa Bavor da 4. srpna 1307 vzdal Zvkova pred u mtvym krom Rudolfom. Po smrti Rudolfa sa nsledne konal al snem, ktor mal rozhodn o novom krovi. Na tomto sneme prohabsbursk orientciu zastvali najm Dobe z Bchyne, Jindich z Romberka (asi aby si poistil Zvkov) a Albrecht zo eberka. Poas rokovania bol Dobe z Bchyne prebodnut Oldichom a Hynkom Kruinom z Lichtemburku, po tom o odporcov zvolenia Fridricha Habsburskho posielal hada novho kra do Stadic. (Libua dajne v Stadiciach nala prv kniea - Pemysla Ora). Neviem jednoznane posdi, i tto vrada bola vykonan v nvale emcii alebo to bola pripravovan zmienka, ktor vyvolala mocensk prevrat, umoujci nvrat Jindicha Korutnskeho spolu s posilnenm postavenia Ronovcov. Faktom je, e po tomto akte sa v Prahe rozptala likvidcia patricijskch stpencov habsburgovcov a verejne prepukol odpor proti pokraovaniu krovskej lnie tmto rodom.

Fridrich Habsbursk, hne ako sa dozvedel o mrt svojho brata, ete v ervenci 1307 vstpil s vojskom na Moravu, priom nenarazil na ozbrojen odpor. Vnimkou bolo Znojmo, kde landtejnsk posdka zabrnila vstupu Fridricha. Fridrich musel obs Znojmo a rozloil svoj tbor pri Jemnici. Bolo to v obdob, ke ete nebol znmy vsledok poslednej voby. J.usta okrem inho pe, e Vtkuv marlek Jenk byl nucen spolu se svm vicepurkrabm Mikulem dti meanm zruku, e budou svm lidem hradeb mestskch brniti a e pan Vtek bude-li teba posdku zesl, tak aby obyvatelstvu dn nebezpe nehrozilo. Z toho meme usudzova, e Vtek z Landtejna sa hne po smrti Rudolfa postavil proti Habsburgovcom, priom Jindich z Romberka bol v tom obdob ete prvrencom Fridricha Habsburskho. Landtejnovci u asi ili svojou vlastnou cestou a prestali by zviazan s politikou Jindicha z Romberka.

Fridrichov otec Albrecht Habsbursk takisto narchlo presval vojensk kontingent pre boj v echch. Proti habsburskm jednotkm sa spontnne spustil ozbrojen odpor (napr. Vilm Zajc z Valdeka, Plichta ze erotna a in), o spsobilo vyhanie rakskych jednotiek z iech. Jindich Korutnsky bol zvolen za eskho kra 15. srpna 1307, priom a do vrady rmskeho kra Albrechta Habsburskho v mji 1308 nebolo jeho postavenie definitvne a bolo treba s habsburgovcami tvrdo bojova. Jindich Korutnsky mal okrem Lichtemburkovcov (Rajmund z Lichtemburku) a Vtka z Landtejna podporu aj alch vznamnch achticov napr. Jindicha z Lip, Jna z Vartemberka, Smila z Oban a pripjali sa mnoh al. Jindich z Romberka sa priklonil k Jindichovi Korutnskemu a 13. z 1307, ke dostal prsub, e Zvkov dostane dedine spolu s krovskm dvorcom Zhom. Prsub si nechal potvrdi aj korutncovm spojencom Fridrichom Menskm markrabm. (Wetinci sa radi pripojili k Jindichovi Korutnskemu, nakoko v tom ase taktie bojovali s Albrechtom Habsburskm).

Albrecht Habsbursk zskal na jese roku 1307 podporu hornobavorskch knieat Ludvka a Rudolfa, mohuskho arcibiskupa Petra z Aspeltu a spolu s ich vojskami zaal pustoi aj juhoesk majetky Vtkovcov. Fridrich Habsbursk asi ovldol aj esk Budejovice, priom jeho otec Albrecht postupoval s vojskom cez Pooh smerom na Kutn Horu. Tto sa ubrnila ich toku najm vaka Jindichovi z Lip a Janovi z Vartemberka. Habsburgovcom sa podarilo dosta von z Prahy Eliku Rejku a s jej pomocou obsadi jej vchodoesk lnne mest Poliku, Vysok Mto, Hradec Krlov a Jarome. Ale ani v tejto oblasti si neboli ist svojm postavenm a zaali sa presva na juh k rakskej hranici. Habsbursk vojsk sa asi znovu poksili nespene obsadi Znojmo. Z tohto obdobia sa zachovala listina krovskho podkomoho Rajmunda z Lichtemburku, ktor znojemskm subuje, e pomocn vojsko poslan mestu v om ostane beze v nsilnosti. Medzi svedkami s uveden Jindich z Romberka a Vtek z Landtejna. Habsburgovci ustpili od svojich poiadaviek na esk trn a po zavraden rmskeho kra Albrechta Habsburskho, ke sa museli sstredi na udranie svojich dovtedajch pozcii v ri.

14. srpna 1308 sa habsburgovci oficilne vzdali nrokov na esk krovstvo, priom im musel Jindich Korutnsky ako nhradu sbi 45.000 hrivien praskch groov. Do vyplatenia tejto sumy im boli do zlohy vydan moravsk mest, medzi nimi aj mesto Znojmo. Tento akt ako svedkovia potvrdili aj Vtek z Landtejna, Jindich z Romberka, Rajmund z Lichtemburka, Jindich z Lip. Vydanm Znojma Habsburgovcom stratil Vtek z Landtejna vznamn purkrabstv a predpokladm, e ako podporovate Jindicha Korutnskeho asi nepriiel o tento post bez patrinej nhrady.

Pea Jindicha Korutnskeho (okolo roku 1304)



Jindrich Korutnsky sa sce stal eskm krom, ale za cenu obrovskch dlhov a vysokej zvislosti na achte, ktor tto situciu zneuvala na obohacovanie sa na kor miest a cirkevnch majetkov. O vemi zlej finannej situcii eskho krovstva sved aj skutonos, e Rajmund z Lichtemburka u nebo schopn zabezpeova z titulu krovskho podkomoho poadovan vdavky ( nestaili na ruenie dlhov ani jeho majetky ) a vzdva sa v ervnu 1308 tejto funkcie v prospech svojho prbuznho Jindicha z Lip. Jindich z Lip sa tak stal nositeom radu najvyieho marlka a aj krovskho podkomoho. Tieto funkcie z neho urobili najmocnejieho achtica v echch a na Morave. Jindich z Lip toto majstrovsky vyuval na vlastn zisky. Vnos z kutnohorskej urbury zva plynul do vrecka Jindicha z Lip (s odvodnenm splcania jeho pohadviek voi krovi) a samotn kr dostval minimum, m sa jeho pozcia ete viac zhorovala.

Dan situcia sa samozrejme nepila achte, ktor nebola spojen s Jindichom z Lip ako naprklad bvalmu prohabsburskmu krdlu (Jindich z Romberka, Albrecht ze eberka) a bohatmu mestskmu patricijtu. Hlavne bohat mestsk patricijovia v Prahe a Kutnej Hore chceli zlepi svoje mocensk postavenie, vraznejie sa zapoji do rozhodovania o krajine a asi aj povznies svoje rody. Z tohto dvodu pripravili v Prahe Velfovici spolu s Thausendmarkovcami a v Kutnej Hore Pelegrin Pu s Ruthardovcami dosia nevdan krok. Zajali vldnucu achtu.

Da 15.nora 1309 skoro rno prepadli ozbrojen kutnohorsk banci pod vedenm Pelegrina Pua a bratov Ruthardovcov Jindicha z Lip, Jna z Vartemberka a Jna z Klingenberku na blzkom sedleckom optstve. Zajali ich a odviedli na hrad Litice. Zrove v tom ase v Prahe boli zajat vyehradsk probot Petr Angelov, Rajmund z Lichtemburku a Hynek k z Dub. noscovia poadovali podiel na moci potvrden manelstvami svojich det a demi zajatch pnov. Tento akt rozzril achtu, ktor oakvala od kra Jindicha Korutanskho zkrok v svoj prospech. Zrove bohat patricijt oakval zo strany kra podporu. Jindich Korutansk nebol schopn zakroi v prospech ani jednej zo strn a tak strcal dveru a podporu oboch. Zajat achta sa nakoniec musela s patricijtom dohodn, svoju dohodu nsledne nesplnila aj vaka nejednotnosti patricijtu a po svojom vysloboden znovu zskala svoje postavenie.

Jindich z Lip sa nsledne rozhodol, e vyenie z Prahy jemu nepriatesk patricijsk skupinu a prevezme moc do svojich rk. So svojm priateom Janom z Vartemberka pritiahli k Prahe ( v ervnu 1309 okolo sv. Jna Kristitea ), vyhnali svojich hlavnch odporcov Velfovicov a Tausendmarka (organiztorov zajatia pnov) a umonili nvrat im oponujcej strane okolo patricija Volframa. Na malostranskej strane Juditinho mostu opevnili a obsadili vee jednotky pna z Lip a na druhej strane sa pri kiovnckom pitli opevnil Volfram. Tmto spsobom obsadili strategick spojnicu oboch ast Prahy. Na mienku kra Jindicha Korutnskeho nebrali ohad, ale aby aj jeho mali pod kontrolou, pozvali ho na slvnos do Starho mesta, kde ho drali v estnom zajat. Vtek z Landtejna sa medzi tm zmocnil Praskho hradu. V Prahe rozdelenej na dva tbory sa znovu rozhoreli roztrky medzi znepriatelenmi stranami, kde mali vinou prevahu prvrenci Jindicha z Lip.

Jindicha Korutnskeho u tradine podporovali okrem korutnskych vemoov aj dolnobavorsk vojvoda a mensk markhrab. V tomto obdob priiel na pomoc Jindichovi Korutnskemu aj bavorsk vojvoda Oto a Eberhart Virtembersk so svojimi jednotkami, aby sprostredkovali pokoj. Najvym purkrabm bol ustanoven Heman Zvetick z Lemberka, ktormu ako estnmu pnovi dverovali obe strany. Nsledne ale Jindich Korutnsky poruil dohovor, odal funkciu purkrabho Hemanovi z Lemberku a dosadil na hrad mensk vojsko. Neschopnos Jindicha Korutnskeho vldnu spsobila, e sa stal neakceptovaten pre achtu ako aj as patricijtu a cirkvi, ktorej majetky boli v tejto dobe najviac pustoen. Tento stav vyvolval mylienky na dosadenie novho eskho kra. V diskusiach sa uvaovalo o rznych kandidtoch Fridrichovi Habsburskom, o Fridrichovi Menskom, a o rznych poskch knieatch.

Pravdepodobne cisterciatsky opt Konrd z Zbraslavi (spolu s Petrom itavskm) a bvalou prohabsburskou stranou (Jindich z Romberka, Albrecht ze eberka), ktor nebola spokojn s Korutncom a ani s prlinou mocou kliky Jindicha z Lip, prila s mylienkou ponknu trn synovi novozvolenho rmskeho kra Jindicha VII. Lucemburskho. Aby bola dodran aj nstupnick lnia po pemyslovcoch, bolo navrhnut, aby sa jeho syn Jn Lucembursk oenil s dcrou Vclava II. princeznou Elikou. Cisterciatsky opti vyuili svoje kontakty v ri (hlavne na mohuskho arcibiskupa Petra z Aspeltu) a pri ceste na pravideln stretnutie zstupcov cisterciatskych kltorov v Citeaux sa zastavili 13. a 15. srpna 1309 v Heilbronu na dvore rmskeho kra Jindicha VII. Na tomto stretnut bol krovi predloen nvrh, aby sa jeho syn ako manel princezny Eliky stal eskm krom. Jindich VII. sa v tomto momente ete jasne nerozhodol koho d echom za kra ( ponkal svojho brata Walrama ), ale shlasil, e budcou eskou krovnou sa m sta Elika.

Petr itavsk (sprevdzal Konrda Zbraslavskho) s touto informciou priiel do iech. Aj Jindich VII., aby podporil nstup svojho rodu na esk trn zaal pripravova opatrenia na dosiahnutie tohto ciea napr. rokoval s Habsburgovcami aj o podpore Luxemburgovcov v echch. Jindich Korutnsky sa tie dozvedel o chyst esk achta, patricijt a cisterciati a povolal (koncom jna 1309) z Korutnska ozbrojen posily pod vedenm Jindicha a Konrda z Aufentejna. Jeho sprvanie ete viac popudilo echov a ke odobral Jindichovi z Lip (27. listopadu 1309) monopoln rozhodovanie o financiach (mal rad podkomoho) stratil tm jeho podporu. Koncom roku 1309 sa vybralo do Norimberka posolstvo z iech (organizovan Jindichom z Romberka, Albrechtom zo eberka a Fridrichom zo umburka), ktor znovu ponkalo synovi Jindicha VII. Jnovi esk korunu s podmienkou, e si vezme za manelku Eliku Pemyslovnu. Na vyjednvaniach s Jindichom VII. bol 31. ledna 1310 tento prsub dosiahnut. Tieto informcie sa dostali samozrejme aj ku korutnskej strane, v ktorej moci na hrade bola Elika. Jej logickou snahou bolo dosta sa pre z Prahy (dajne ju chceli vyda za Otu z Bergova). Kede Jindich z Romberka alebo Albrecht zo eberka boli prli aleko, obrtila sa (koncom kvtna 1310) s prosbou o pomoc na Jna z Vartemberka, ktor ovldal blzky Nymburk. Jn z Vartemberka toto pochopil ako ancu prida sa k protikorutnskej skupine a urchlene priiel Elike na pomoc (dajne ani nedojedol raajky). Priiel pod Vyehrad, odkia zobral Eliku, dovtedy prezleen za starenku, do Nymburku.Tmto aktom sa definvne aj skupina Jindicha z Lip otvorene postavila k odporcom Jindicha Korutnskeho.

K vznamnmu stretu medzi jednotkami skupiny okolo Jindicha z Lip a korutnskymi jednotkami dolo v ervnu 1310 na Pohoelci pred Praskm hradom. Jindich z Lip spolu a Jnom z Vartemberka a vojenskou druinou sem prili, aby podporili svojich prvrencov v tejto asti Prahy. Jindich z Aufentejna so svojimii jednotkami urobil na nich z hradu vpad, priom sa rozptal prudk boj rytierov oboch strn. Protider eskch pnov, z ktorch sa najviac vyznamenal Vtek z Landtejna, bol tak prudk, e rozvrtil rady korutncov. Vtek samotn sa dostal do problmov, z ktorch ho obetavo zachrnil rytier Kamk. Pri tejto zrke bol zranen a zajat sm Jindich z Aufentejna. Korutnske jednotky utekali nasp do hradu a jednotky eskch pnov za nimi. Prieniku echov do hradu zabrnilo zrtenie drevenho mostka, ktor spadol pod archou utekajcich Korutncov. Nsledne sa na stranu vazov pridalo aj samotn mesto Praha. Protivnci Jindicha z Lip museli z mesta utiec a viazn strana mohla 29. ervna privies do mesta princeznu Eliku. Toto viazstvo spsobilo, e sa na stranu Jindicha z Lip pridala achta a aj rozhodujca as duchovenstva a mestskho obyvatestva. Vazi zvolali snem, kde bolo deklarovan zosadenie Jindicha Korutnskeho a verejne bolo preklamovan snaha vysla za rmskym krom Jindichom VII. oficialnu delegciu, aby ponkla ruku Eliky Pemyslovny jeho synovi Jnovi.

esk delegcia odila za Jindichom VII. do Frankfurtu, priom v nej boli zstupcovia duchovenstva (cisterciatski opti Konrd Zbraslavsk, Heidenreich Sedleck), zstupcovia achty (Jn z Vartemberka, Bohuslav z Boru) a zstupcovia mestskho patriciatu. Jindich VII. znovu navrhoval, aby si Eliku zobral jeho brat Walram, s m neshlasila esk strana. Rmskeho kra nakoniec presvedili, aby shlasil so enbou svojho syna Jna s Elikou, ale Jindich VII. dal eskm vyslancom lehotu do 1. zi, dokedy musia privies nevestu Eliku do pru (odkia sa chystal na korunovan jazdu do Rma). Pri ceste delegcie domov ju zastihla sprva, e strana Jindicha Korutnskeho otoila situciu v echch v svoj prospech. Korutnskym vojskm prili na pomoc mensk jednotky a podarilo sa im doby Kutn Horu (vemi v nej chbal jej obranca Jan z Vartemberka).

Delegcia z Frankfurtu prila do Prahy 7. srpna a ak chceli zachova ancu na dosiahnutie svojho ciea potrebovali princeznu Eliku o najskr dosta do pru. Na ver od praskch meanov a z darov niektorch achticov a klru bola rchlo pripraven vbava a pvodn zostava delegcie, doplnen o ach pnov sa s Elikou vybrala nasp za rmskym krom. Prokorutnska strana nsledne obahla Prahu a s pomocou ich prvrencov (otvorili im brnu) sa dostala do Prahy. Strana Jidicha z Lip sa snaila situciu zvrti a na pomoc svojim priaznivcom priiel z hradu Vtek z Landtejna. Vtkova jazda bola zastaven na triti pri sv. Havlovi, nakoko prokorutnsky velfovici a ich spojenci prehradili ulice reazami. Vtkovm jednotkm by sa nepodarilo vrti, keby jeden z Vtkovej druiny silk Sudek (Soudek) meom nepreal reaz a umonil stup Vtkovej druine na hrad. Korutncom sa nsledne podarilo obsadi cel Prahu. Da 31. srpna Jindich VII. lnom venovaj esk krovstvo svojmu synovi Jnovi Lucemburskmu a veer sa konala jeho svatba s pemyslovskou dedikou princeznou Elikou.

Aby sa Jn Lucembursk relne mohol uja vldy bolo nutn najskr vypudi z iech Jindicha Korutnskeho a jeho menskch podporovateov. V nemeckch krajoch bolo zozbieran vojsko, ktor 21. z 1310 sprevdzalo mladho Jna Lucemburskho do iech. Jn sa predtm rozlil so svojmi rodimi a so svojou manelkou Elikou Pemyslovnou v sprievode sksenho diplomata Petra z Aspeltu sa vybral za svojm krovstvom. Vojsko Jna Lucemburskho chcelo najprv aj s pomocou eskej achty doby Kutn Horu, tto ale bola inne brnen Jindichom z Aufentejna a odolala lucemburskmu vojsku. Situcia zaala by pre lucembursk stranu zl, nakoko prichdzala zima a niektor z jej nemeckch spojencov chceli ods domov. Peter z Aspeltu sa ale nechcel vzda a preto sa pokusil doby Prahu. Vojensk sila na to nestaila, preto bolo potrebn poui les. Prostrednctvom bvalho spovednka princezny Eliky Berengra sa dohodli so svojimi podporovatemi vo vntri mesta. Tto im otvorili brnu a lucembursk strana mohla obsadi Prahu. Po pde samotnho mesta sa situcia Jindicha Korutnskeho stala neudatenou a po rokovaniach s lucemburgovcami sa rozhodol ods aj s manelkou Annou do Korutnska. Po pde Prahy sa Jnovi Lucemburskmu otvorili aj ostatn mest v echcch a roku 1311 pri jeho ceste na Moravu mu vzdali hold aj moravsk mest.

Meno Vtka z Landtejna sa naposledy psomne spomna v listine z 10. jna 1312, kde vystupoval spolu s Friduom zo Smojna ako dojednvate splcania dlhov Vclava II. a Vclava III., Jindicha Korutnskeho ako aj Jna Lucemburskho voi Jindichovi z Lip, ktor mali by hraden z krovskej urbury. V rovnakom obdob Vtek zrove svedil pri konfirmcii Jna Lucemburskho pvodnch privilgii Vclava II. pre sedleck kltor. Z vyie uvedenho vyplva, e Vtek sa pohyboval v blzkosti Jna Lucemburskho a asi s nm udroval dobr kontakty, priom patril k vznamnm podporovateom Jindicha z Lip. O jeho poslednch aktivitch v junch echch je znma len zmienka v dokumente z 10. dubna 1311, kde priznva, e dedinu Dobru m od Zlatokorunskho kltora k uvaniu len doivotne.

Vtek z Landtejna sa v eskej histrii predstavil ako neohrozen bojovnk, ktor asto nedbal ani svojho osobnho ohrozenia. Z dnenho pohadu meme jeho ksky povaova a za blzniv, ale v tom ase to bola znmka vysokho hrdinstva. U ako mlad sa aktvne uchdzal o postavenie a funkcie v krovstve, priom na zaiatku asi prevzal funkciu purkrabho v Znojme po svojom starom bratovi Smilovi z Novch Hradov. Na zaiatku spolupracoval s Jindichom z Romberka, ale neskr sa odptal od politiky Romberkovcov a orientoval sa na mocensk skupinu okolo Rajmunda z Lichtemburku a nsledne okolo Jindicha z Lip. Dvodom jeho zmeny orientcie na Ronovcov mohli by viacer skutonosti. Jindich z Romberka dosahoval svoje ciele viac diplomaticky, svojm majetkovm a mocenskm postavenm, priom asto zmenil politick orientciu, tak aby o najviac zskal (priom to nemuselo automaticky vyhovova ostatnm Vtkovcom). V roku 1310 Jindich z Romberka umiera a jeho nstupca Peter I. z Romberka sce po otcovi zskal funkciu najvyieho komornka ale politick orientciu Vtka z Landtejna to nezmenilo. Vtka k Jindichovi z Lip asi priahovalo hrdinstvo a charizma pna z Lip, zrove monos zskania novch majetkov, nakoko Jindich z Lip sa snail zaopatri aj blzkych spojencov. Podpora lucemburskej strane a Jindichovi z Lip asi Vtkovi priniesla aj majetkov zisky.

Mono po nstupe Jna Lucemburskho k moci dostal Vtek aj purkrabstv na Hlubokej, mono toto purkrabstv zskal ete od Jindicha Korutnskeho a lucemburgovec mu ho len potvrdil. Nezachovali sa o tom iadne dokumenty, ale jeho syn Vilm z Landtejna je u na tomto purkrabstv psomne potvrden roku 1315. Kede strategicky umiestnen hrad Hlubok (Vrohburg) bol ako krovsk zklada pre vtkovsk enklvu neprjemn, jeho ovldnutie landtejnovskou posdkou bolo asi privtan aj ostatnmi Vtkovcami. Nevie sa presne ako a kedy zomrel Vtek z Landtejna, ale je mon predpoklada, e jeho ivot skonil v mladom veku, mono v dsledku zranenia, ku ktorm nemal pri svojom dobrodrunom ivote aleko. Jeho smrou kon jedna kapitola vzostupu Landtejnovcov v eskch dejinch, aliu ete vznamnejiu u psal jeho syn Vilm z Landtejna.


Pouit literatra:
Zdenk alud: Pni z Landtejna do doby husitsk Praha 2001
Frantiek Palack: Djiny nrodu eskho II.
Jozef usta: Kniha prvn: Posledn Pemyslovci a jejich dedictv 1300 1308
Jozef usta: Kniha druh: Potky Lucembursk 1308 1320
Zbraslavsk kronika CHRONICON AULAE REGIAE, autor vysvetliviek Zdenk Fiala
Jan Urban: Lichtemburkov Vzestupy a pdy jednho panskho rodu NLN 2003
Autorsk kolektv Petr Kluina, Richard Marsina, Andrej Romak: Vojensk djiny eskoslovenska I. dl ( do roku 1526 )
Jaroslav Proke: Djiny Prahy, vydal R. Schutz 1948
Jihoesk Herold Mimodne slo dl II.: Peeti pslunku rodu pnu z Landtejna, zozbieran pnom Miroslavom Milcom