Zlat doba Striebornej rue - 9. as

Autor: Mildi <(at)>, Tma: lechta, Vydno dne: 31. 07. 2016

Na zaiatku roku 1350 je Vilm z Lantejna zase v okol eskho a rmskeho kra Karla, nakoko sa oakvalo narodenie krovskho potomka. Vilm z Landtejna 12. ledna 1350 vystupuje ako svedok na listine Rusa z Litic, ktorou potvrdzuje prijatie 600 kp eskch groov od bratov z Romberka, ktor zanechal jeho ene jej brat Heman z Milina. Zloenie svedkov naznauje, e sa jednalo o rodinn zleitos, kedy sa Rus z Litic snail ako svedkov vyui prbuznch. (Vilm z Landtejna, Jetrich a Remund z Kostolomlat a pni z Romberka).

Na krovskom dvore sa 17. ledna narodil Karlovi a Anne Falckej syn, ktor dostal meno Vclav. Konene sa narodil nslednk trnu. Nebolo vea asu na oslavy, lebo Karel bol znovu nten zasahova v severnom Nemecku. Boje medzi Ludvkom Braniborskm a stpencami Liwaldemara neutchali, a sa po porke Ludvka mana (brat Ludvka Braniborskho) zo strany pomoranskch vojvodov, do bojov zapojil aj dnsky kr Waldemar IV. Zrove sa ako sprostredkovate sporov medzi dnskym krom a meklenburskmi vojvodami zapojil vdsky kr Magnus II., o znamenalo zsah do rskych zleitost. Karel nemohol osta neinn. Na jeho dvore sa vtedy zdroval strko Anny Falckej Ruprecht star, ktorho Karel poiadal o intervenciu u Ludvka Braniborskho. V Budine sa v noru 1350 Karel stretol a Ludvkom Braniborskm a krom Magnusom II., kde podpsali dohodu o jeho rozhodej lohe. Karel ale radej prostrednctvom Ruprechta II. urovnal sporn otzky medzi nm a Wittelsbachovcami bez vdskeho kra. V Budine sa stretli Karel, Ludvk Braniborsk, dnsky kr Waldemar IV., Erich Lauenbursk a lantkrab z Durnska. Na stretnut sa Karel definitvne vzdal falonho Waldemara a udelil Ludvkovi Braniborskmu a jeho bratom v lno Braniborsko, Landsbersko a as Dolnej Luice. Zrove Ruprecht II. zorganizoval rozhod sd resp. komisiu, ktor vyhlsila Liwaldemara za falonho. Ako reagovali dovtedaj Karlovi spojenci, podporovatelia falonho Waldemara nevieme. Ale vieme, o zskal Karel. Ludvk Braniborsk mu sbil vyda rske korunovan klenoty, po ktorch Karel silne til, lebo mu chbali k plnmu uznaniu ako kra nemeckej re. Poda listn sa na tchto rokovaniach aktvne podieal aj Vilm z Landtejna. V listine z Budina zo 6. nora 1350, kde Karel za seba a svojich bratov subuje vestrann pomoc a ochranu vojvodstva pre Fridricha, Baltazra, Ludvka a Vilma landgrfov Durnskych a markgrfov Menskch, je Vilm z Landtejna uveden ako svedok na ele eskch achticov hne za rskymi knieatami a olomouckm biskupom. V ten ist de a tm istm prijmateom Karel prepoial funkciu purkrabho v Altendorfe, priom aj zostava svedkov je rovnak.

V listine zo 14. nora Ruprecht ako rozhodca spolu s komisiou tvorenou Erichom Lauenburskm, Fridrichom Menskm, Mikulom Opavskm, Bolkom Svdnickm, Vclavom Lignickm, Vladislavom Tenskym, Gunterom zo Schwarzburgu, pnmi Gerlachom z Hohenlohe, Vilmom z Landtejna, Botom z Turgova, Tmom z Koldic a Albrechtom z Maltitz rozhodli, e Waldemar Brandenbursk nie je synom Konrda z Brandenburgu (Liwaldemar nie je prav), ale prvoplatnmi dritemi Braniborska, Luice a Landsbergu s Ludvk Braniborsk a jeho bratia.

Nevieme na zklade oho komisia posudzovala nepravos staro-novho Waldemara, ale Vilm z Landtejna teoreticky mohol v svojej mladosti do roku 1319 stretn bvalho Waldemara Braniborskho. asou v tejto komisii si Vilm pravdepodobne upevnil dveru u Wittelsbachovcov.

Zo 16. nora 1350 je listina, ktorou Karel udelil Ludvkovi Braniborskmu a jeho bratom Ludvkovi manovi a Ottovi lnom Braniborsko, Lunicu a Landsberg (asi na zklade predchdzajceho rozhodnutia Ruprechta a jeho komisie). Ako astnci s v listine uveden Ruprecht Falck, Fridrich Mensk, Mikul Opavsk, Bolek Svdnick, Vclav Legnick, Vladislav Tensky, Gunther zo Schwarzburgu, Gerlach z Hohenlohe, Vilm z Landsteina, Boto z Turgova, Tema z Koldic, Albrecht z Maltic. Z 17.nora je listina, ktorou Karel veobecne potvrdzuje lna Menskm vojvodom. V ten ist de si nechal Fridrich Mensk eventulne udeli od Karla grfstvo po smrti jeho prbuznho Jindicha z Henebergu. V oboch listinch je Vilm z Landtejna uveden ako svedok hne za sliezkymi vojvodami.

Tento obrat vo vzahoch k Wittelsbachovcom sa zd neuveriten, ale treba si uvedomi, e v tom obdob ich skutone s Karlom spjali rodinn put a erstv Karlov potomok Vclav dedi rmskeho a eskho kra, naroden Anne Falckej. No napriek tomu oslovenie dovtedajieho oponenta Ludvka Braniborskho n milovan strko v listine zo 16. nora znie rozmarne a ironicky.

Po ukonen rokovan v Budine sa vina spolonosti presunula do Prahy, kde Ludvk Braniborsk sbil, e vyd korunovan klenoty skr ako bolo dohodnut. Prevzia tieto klenoty do Mnchova sa vydali Jan Volek a Vilm z Landtejna (prevzali ich 12. bezna 1350).

Vber zstupcov, ktor boli prevzia a privies korunovan klenoty do Prahy nebol nhodn. Karel si potrpel na symboliku a preto vyslal pre klenoty jednho cirkevnho zstupcu, svojho nevlastnho strka Jana Voleka, ktor bol zrove potomkom Pemyslovcov a jednho predstavitea najvyej achty eskho krovstva Vilma z Landtejna. Vberom Jana Voleka Karel zrove stlmil jeho zahorklos, e bol v cirkevnej hierarchii odsunut pod praskho arcibiskupa a pri vbere Vilma z Landtejna bolo zohadnen, e bol pri rokovaniach s Wittelsbachovcami a tto mu dverovali.

V beznu 1350 pred vekononmi sviatkami vyslanci Jan Volek a Vilm z Landtejna priviezli vzcne rske korunovan klenoty do Prahy (Vyehrad), kde boli poas sviatkov aj vystavovan. Zskanm korunovanch klenotov Karel definitvne potvrdil svoje postavenie kra rmskej re, ktor vldne aj mystickmi klenotmi re. Zaalo sa hovori o poslednom kroku Karla za najvym postavenm vladra v svtej rmskej ri cisrskej korunovanej jazde do Rma. Pre tto jazdu bolo potrebn zska shlas ppea Klimenta VI., ktorho vzah ku Karlovi sa silne schladil vaka jeho samostatnej politike a spojenm s exkomunikovanmi Wittelsbachovcami. Kliment VI. sce oficialne nevystupoval, proti Karlovej korunovcii, ale bl sa pusti Karla do Rma a vytvral prekky pre jeho korunovciu.

Poas odchodu Karla na risky snem do Norimberka sa objavil v Prahe medzi ptnikmi Cola di Rienzo rmsky politik a tribn-buri, ktor nakrtko ovldol Rm, ale nsledne musel utiec. Brojil proti vlde ppeovch zstupcov v Rme a vyslil si obvinenie z kacrstva. Po prchode do Prahy sa mu podarilo dosta slyenie u Karla, ktormu ponkal vldu v Rme. Di Rienzo bol Karlovi sympatick svojm vzdelanm a krsnou latininou. Akonhle sa ppe dozvedel o prchode di Rienza do Prahy okamite posielal listy Arnotovi z Pardubc, aby ho uvznil a poslal do Avignonu. Karel s Arnotom zaali oddialova vydanie tribna, m vytvrali tlak na ppea, aby dosiahli in stupky.

Cola di Rienzo bol internovan v Prahe a nsledne na biskupskom hrade v Roudnici, priom listami stle komunikoval s Karlom resp. Janom zo Stredy.

V z 1350 sa stal Karlovi raz, ktor znamenal doasn ochrnutie jeho konatn. Oficilne sa uvdzalo, e rmsky kr dostal discrciu. epkalo sa aj o otrave. Vetky informcie o zdravotnch problmoch kra boli zahmlievan, a vznikali rzne dohady doma aj v zahrani. Jasno priniesla a analza ostatkov rmskeho kra vykonan profesorom Vlkom, ktor kontatovala viacer zranenia, ktor Karla stihli poas jeho ivota. Profesor Vlek objavil medzi inmi aj zranenie chrbtice v krnej asti a dvojit zlomenie euste. Zrove z ach bojovch zranen sa objavilo sen zranenie na koreni nosu. Zo zranen chrbtice sa urite musel Karel dlhie lieil a zanechali na om trval nsledky, prihrbenie a naklonenie postavy na stranu spolu s posunom euste. Tieto zranenia boli dvodom zdravotnej absencie Karla v roku 1350. Tmto padli terie o otrave, dne a pod., ale otvorili sa otzky. Ako k tmto zraneniam Karel priiel?

Doteraz sa nepodarilo zodpoveda na tto otzku. Na zklade typu zranen je v sasnosti populrne ale zavdzajce tvrdi, e ilo o zranenie v rytierskom turnaji. Niektor bdatelia predpokladaj, e Karel sa inkognito zastnil turnaja, kde bol zrazen sperovm kopm na zem, priom dolo k zlomeniu euste a vnemu poraneniu chrbtice. Niektor bdatelia sa nechali unies svojou fantziou, e uvdzaj aj miesto turnaja - Taliansko. Tmto uzverom osobne neverm, nakoko si neviem predstavi prepravu takto zranenho Karla z Talianska do Prahy cez Alpy. Zrove dobov listinn dokumenty jasne dokladuj, e Karel sa v inkriminovanom obdob nachdzal v Prahe. Preto je vysoko pravdepodobn, e Karlov raz sa stal v Prahe resp. v jej blzkom okol.

Analza zranen prof. Vlkom ukzala, e Karel bol na t dobu lieen neuveritene odborne a mal vek astie, e jeho trnovan telo samotn zranenia aj nsledn lieenie zvldlo.

Zranenie sa muselo sta pri vemi deliktnej situcii, nakoko Karel nielen fabuloval prinu svojho ochrnutia, ale zrove nevieme o iadnom postihu vinnkov. Karel dajne sbil, e ak sa vyliei, nebude nikoho stha. In zdroje spomnaj, e mali by odsden za pokus o Karlovu otravu dvaja sluobnci. Na to dajne zareagovala Karlova manelka Anna Falck, ktor sa dajne priznala, e dala do jedla prsadu na zvenia Karlovej lsky voi nej, priom dala prli vek dvku. Ak by to bola pravda, potom by to svedilo o vysokom udskom kredite Anny Falckej, ktor by na zchranu nespravodlivo obvinench bola ochotn vzia vinu na seba. Kto vie?

Zranenia zanechali na Karlovi fyzick obmedzenia a psychick stopy. Poranenie chrbtice Karlovi nedovoovalo otanie v krnej asti a urite u nebol schopn plnohodnotne bojova. Odteraz sa u musel pri vetkch vojenskch vpravch dra vzadu a spolieha len na schopnosti svojich veliteov. Zranenia ho museli u doivotne trpi, priom toto trpenie Karel chpal ako trest bo priom sa ete viac uprel vo vieru v boha. oraz zriedkavejie v jeho oiach svietili ibalsk iskriky a Karel sa stval stle vnejm lovekom. Jeho viera v svoje poslanie, vysok intelekt, stabiln esk zzemie a schopnos vyuva vetky politick prostriedky z neho urobili prakticky neporazitenho vladra.

Karel sa zo zranenia postupne lieil a radoval, ale u v lete 1351 bol schopn jazdy na koni.

Kariera Vilma z Landtejna v tom ase vrcholila, v listine z 17.bezna 1351, kde je rieen dlhoron spor Bavora zo Strakonc a pnov z Romberka o dedistvo, s uveden Vilm z Landtejna ako aj prask purkrab Hynek Berka z Dub. Ale 12.ervna 1351 na zemskom sde u Vilm z Landtejna vystupoval s funkciou praskho purkrabho, nakoko v tejto funkcii vystriedal Hynka Berku Hontejnskho. Po dosiahnut vrcholu ale vdy nasleduje zostup, v horom prpade a pd.

Karel po prekonan najvnejej etapy svojho razu stle viac til dosiahnu cisrsku korunovciu, nakoko si uvedomoval svoju pominutenos. Prebiehali rokovania s talianskymi mestami aj s ppeom. Dleitou lohou sa stvalo zabezpeenie bezpenej cesty do Talianska, aby bolo mon o najskr sa na korunovan cestu do Rma vypravi, ke sa vyskytne prhodn situcia.

Z tohto dvodu jednm z prvch diplomatickch krokov Karla po raze boli rokovania s Albrechtom II. Rakskym o 12ronom mieri, ktor sa podarilo uzavrie 1. kvtna 1351 v eskch Budejoviciach. Na tchto rokovaniach sa panovnci oboch susediacich krajn dohodli, e bud potla naruiteov pokoja, ktor by susednej strane robili kody. Tto zmluvu podpsal aj Karlov brat Jan Jindich.

Karel chcel ma poistenho junho suseda a jeho dcra Kateina sa mala oskoro vyda za rakskeho nslednka Rudolfa. Karlovi sa krtko predtm podarilo obsadi dleit post Aquilejskho patriarchu svojm nevlastnm bratom Mikulom, spolu s mestami Feltre a Belluno tak vznikla mal enklva v eskch rukch, ktor robila predmostie na ceste do Talianska. K tejto enklve bol prstup len cez habsbursk davy. Spolieha na prechod cez Tirolsko v dran Wittelsbachovcov bolo napriek rodinnmu spriazneniu nebezpen.

V obdob rokov 1350/51 zaal Karel IV. uplatova revzie majetkov, ktor sa mali vrti krovskej korune. Tieto revzie boli pre mnohch pnov, ktor zskali do zlohy krovsk majetky silne nepopulrne a pri vymhan nvratu sa dostvali krovsk radnci do stretu s dovtedajmi dritemi.

Funkcia praskho purkrabho, ktor mal ochraova krovskch radnkov bola v tomto obdob ak a jej drite sa stval vysoko nepopulrnym. Vilm z Landtejna sa takto dostal do tbora nepriateov svojich prbuznch Vtkovcov, ktor sa museli vzda tie niektorch majetkov. Situcia vyvrcholila na jese roku 1351 kedy sa skupina mladch achticov pod veden Jindicha II. z Hradce, Johana zo ternberka a Oldicha z Landtejna rozhodla riei spory s rakskymi susedmi ozbrojenm njazdom do Rakska. Presn dvod njazdu nie je znmy. Pravdepodobne sa jednalo o iniciatvu Jindicha II. z Hradce, ktor chcel riei svoje dedisk spory. Niektor zdroje uvdzaj dedisk problmy s pnmi z Wallssee a z Puchheimu (Jindichova teta Anna bola vydat za pna z Wallsee/Drosendorf), in zdroje uvdzaj spory o pohranin lesy. Jindich bol uznvanou vojenskou osobnosou, spene viedol esk vojsko pri Karlovch vpravch. Preto asi nemal problm zska alch dobrodrustva chtivch pnov a rytierov na svoju vpravu. Jeho jednotka asi 70 prilbc vpadla do Rakska a postupovala rabujc rakske statky a k mestu Otensheim pri Dunaji (13. listopadu 1350). Proti rabujcim zozbieral zemsk kapitn Eberhard z Walsee zemsk hotovos (asi spolu s jednotkami Jindicha z Wallsee/Drosendorf a Adalberta z Pucheimu) a zaal stha rabujcich. Dostihli ich u Hellmansodtu, kde as rabujcich zajali a na mieste obesili. Zvyok Jindichovej jednotky pokraoval v teku do iech smerom na Vy Brod, kde prekroili hranice. Rakska hotovos sa ale rozhodla tonkov prenasledova alej do vntrozemia iech. Jindichovu skupinu posilnil Peter zo ternberka s asi 30 rytiermi. 16. listopadu 1351 sa pri Zmost odohrala krvav bitka, kde bola Jindichova skupina porazen a zajat spojenmi vojenskmi jednotkami rakskych prenasledovateov a Vilma z Landtejna. V bitke stratilo ivot a bolo ranench vea rakskych rytierov. Vodcovia lupiskho vpadu do Rakska boli odveden na sd do Viedne (vznen boli na hrade Pottenstein). Medzi odvedenmi s uvdzan Jindich II. z Hradce a Johan ze ternberka a Oldich z Landtejna. Nsledne sa proti zkroku Vilma z Landtejna zdvihlo povstanie, ktor viedli najm bratia z Romberka a Jan z Michalovc (Velena), m sa rozhorela loklna vojna aj s rakskou stranou (pridali sa Jans von Traun, grf Ulrich von Cilli). V tomto konflikte si zaali obe strany riei aj star hriechy a konflikt prerstol v skuton vojnu oznaovan aj ako vojnu ru.

Zsah Vilm z Landtejna v prospech rakskej hotovosti trestajcej eskch njazdnkov bol v echch odsudzovan. Bratia z Romberka povaovali Vilma za zradcu rodovch zujmov. Ve ich otec Petr sa v roku 1317 zastal Vilma proti samotnmu krovi Janovi, ke jeho vojsko rabovalo Vilmov majetky. Teraz sa Vilm, v slube Karla, postavil proti svojim vlastnm Vtkovcom.

S Jindichom z Hradce mal Vilm aj skromn nezhody, nakoko tento nerepektoval jeho radn prvomoci a odklonenm cesty z Rakska na Jindichov Hradec mimo hrad Landtejn hospodrsky oslabil pana Vilma. Zrove pokoden strana pni z Wallsee a z Puchheimu boli Vilmovi prbuzn s jeho prvou manelkou Elisabetou z Kuenringu (spolon dedistvo Drnstein).

Situcia z pohadu Vilma z Landtejna vak bola o mnoho komplikovanejia. Najvy purkrab bol zodpovedn za mier s Rakskom dohodnut v Budejoviciach. Predstavme si situciu, kedy sa v radoch eskch njazdnkov navye objavil landtejnsk erb Oldicha z Landtejna - biela rua. Vilm musel preukza, e oficilny sprvca poriadku v eskom krovstve a zrove hlava bielej rue nepodporuje rabujcich njazdnkov. V opanom prpade by dolo k porueniu dohd z Budejovc a zaiatku alej pohraninej vojny s Rakskom, ktor sa v minulosti asto opakovali. Vilm z Landtejna bol sksen a dobre si vedom, o asi jeho zsah v echch vyvol. Povinnos zachova mier, dleit pre Karla IV., ho ale printila k nepopulrnemu zsahu.

O postave Oldicha z Landtejna nevieme ni viac, preto sa jeho existencia spochybuje, ale je uvdzan vo viacerch rakskych zdrojoch. Pn Komrek ho v svojej prci dokonca stotouje s Vilmovm synom Ojom, ja si skr myslm, e sa asi jedn o potomka Vtka ze Skalice, ktorho majetky susedili priamo s hradeckmi a preto Oldich ahko podahol lkaniu pna z Hradce.

Vojensk akcie na juhu iech sa ahali cez zimu a do roku 1352 a musel zasiahnu sm Karel, ktor vojensky udrel proti rebelujcim pnom z Romberka. Na zpade dobyl ich opevnen tvrze Straice a Chluhov a ke ani to nestailo objavil sa 12. nora 1352 v eskch Budejoviciach a 14. nora v Novej Bystrici, m ukzal, e ak bude treba bude, Vilma z Landtejna podporova s celou svojou mocou. To asi ukudnilo situciu a viedlo k zmierovaciemu procesu, konanmu 2. kvtna 1352 v Prahe. Mali by prepusten vetci zajatci, asi aj vrtane Jindicha z Hradce. Ruitemi zmierovacieho procesu bola len niie postaven achta. U Samotn prepustenie Jindicha z Hradce nevetilo pokoj medzi susediacimi panstvami hradeckch a landtejnskch. Jindich z Hradce nevedel znies porku a finann kody spsoben svojim zajatm (2000 kp groov).

Koniec roku 1351 bol pre Karla IV. smutn, nakoko 28. prosince zomrel jeho jedin syn Vclav. Bola to alia krut rana a Karel, vedom si svojej pominutenosti, chcel svoj cie korunovciu v Rme dosiahnu za kadch okolnost. V roku 1352 rozvjal rokovania s Avignonom ako aj s Bentkami, ktor sa stali vodcom ligy miest ako protivha Viscontiovcov v Milne. Ppe Kliment VI. sce otvorene nebol proti jeho korunovcii, v pozad ale robil vetko, aby jej zabrnil. Jeho schopn iak bol pre neho neistotou a hrozbou. Situcia sa zleila a jeho mrtm 6. prosince 1352.

2. nora 1353 neakane zomrela Karlova druh manelka Anna Falck. Znovu ovdovel panovnk mohol zaa spriada sobne kalkulcie. U dlhie cielil svoju pozornos na mlad 13 ron Annu Svdnicku, neter Bolka II. Svdnckeho, rodovo spraznen aj s uhorskm a poskm krom. Po Bolkovi mohla zdedi Svdnicko a Javorsko a pri chbajcich potomkoch uhorskho a poskho kra dval sob s ou ndeje aj na tieto krajiny. Pvodne plnoval za manela tejto princeznej svojho syna, teraz sa ako kandidt na manelstvo s Annou Svdnickou prihlsil sm. Pri tchto aktivitch priiel Karlovi vhod zjazd prednch osobnost re v beznu 1353 vo Viedni. Tu sa rokovalo nie len o rskych zleitostiach, ale aj o sobnej politike a Karlovej rmskej jazde. V priateskom prostred rakskeho dvora Karel dohodoval sobnu zmluvu svojej dcry Kateiny s Rudolfom Habsburskm a uvaoval aj nad sobom erstvo narodenej dcry svojho brata s druhm synom rakskeho vojvodu Albrechta. Ten zase poadoval podporu Karla IV. v boji proti vajiarskym odbojnm mestm.

V dubnu 1353 Karel vystrojil v Prahe honosn svadbu svojej dcre Kateine. Nsledne smeroval cez Vitoraz a Viede na svoju svadbu s Annou Svdnickou do Budna (kde ila Anna so svojou matkou).

Vo Vitorazi Karel s Albrechtom znovu rokovali o postupe voi vajiarskym mestm a Albrecht zase ponkol Karlovi sprostredkovanie na rokovanie s Wittelsbachovcami o ich vzjomnch sporoch.

Rokovania skonili 19. kvtna slvnostnm obedom v nealekom kltore v Zwettli. Nsledne Karel pokraoval na ceste do Budna na vlastn svadbu.

Karlova cesta na Vitoraz prve cez zemie, kde rok nie cel predtm prebiehala vojna ru mala mono aj podpori upokojenie v oblasti. Karel asi veril, e rovnomernou priazou hradeckm (vsada odmrtia vzjomnho dedenia majetku hradeckm bratom 6.nora 1353) ako aj landtejnskm (zvolenie rovnomennho syna pna Vilma do funkcie vyehradskho probota a jeho brata Jana za praskho kanovnka) pome k zabudnutiu predolch krvavch sporov.

Vilmov spory s Romberkovcami sa asi tie doasne upokojili, nakoko 7. kvtna 1353 s pn Vilm ako aj Jot z Romberka uveden medzi svedkami na listine, ktorou je dohodnut vmena pvodnch moravskch majetkov kolgia mansionrov na praskom hrade za majetky bliie pri Prahe.

Albrecht Raksky svoj sub sprostredkovania rokovania s Wittelsbachovcami splnil a v polovici ervna 1353 pozval na schdzku do Pasova Wittelsbachovcov, Karla ako aj alch rskych pnov. Cieom bolo riei sanosti Ludvka Braniborskho na Karla, e podporuje v Tirolsku odbojnch pnov, nepil sa mu ani odpor bvalch prvrencov Liwaldemara v Braniborsku. Karel zase iadal vydanie Tridentu a okolia. Rokovania skonili zmierm rozsudkom Albrechta Rakskeho. Na tchto rokovaniach Karel ikovne vyuil rozpory v rodine Wittelsbachovcov o tom, ktor vetva m dra kurfirstsk hlas. Karel sbil Rudolfovi, e hlas ponech jeho rodovej vetve, zato chcel zska pre esk korunu maximum z dedistva po Anne Falckej. Falck vetva Wittelsbachovcov, konkrtne Rudolf Falck bol Karlovi dln 12000 kp groov za vykpenie svojho syna Ruprechta zo zajatia u Rudolfa Saskho. Za tto dlobu dostal esk kr do zstavy hornofalck pevnosti Waldeck, Strnstein, Neustadt, Hirschau, Murach a Treswitz. Bolo dohodnut, e Rudolf Falck alebo jeho dediia mu tieto panstv vykpi do dubna 1355 za 12.000 kp praskch groov alebo za 6.000 zlatch flrenov alebo eskch alebo uhorskch zlatch, ktor maj ma rovnak zloenie zlata a striebra. Vyplatenie peaz mohlo by vykonan v Regensburgu do rk kra Karla alebo jeho dediov, alebo markrabho Jana Jindicha alebo Vilma z Landtejna alebo jeho synov Oja a Litolda, priom malo by 4 tdne vopred ohlsen. V prpade pochybnost ohadom meny mala rozpory rozhodn rada mesta Regensburg. Peniaze mali na vlastn riziko privies falck grfi na hrad Parkstein alebo Floss. Po dovezen peaz mal Vilm z Landtejna alebo jeho synovia vrti zastaven hrady. Vilm z Landtejna a jeho synovia mali tieto suby potvrdi vydanm samostatnej listiny. V prpade ak by falck grfi do stanovenho termnu nemohli splati peniaze, kr Karel mal pripravi spravodliv kpnu listinu a odovzda ju do vlastnch rk Rudigera der Reiche v Regensburgu. Tieto dohody boli potvrden listinami, priom pni z Landtejna svoju listinu vydali 17.ervna 1355. Karel predpokladal, e k vyplateniu neprde a majetky pripadn korune. Po smrti Rudolfa Falckho v jnu 1253 sa jeho syn Ruprecht vyrovnal s Karlom IV., odpredali mu 3 zo 6 zastavench panstiev a in hrady, m boli pvodn dohody zruen a Vilm so synmi, ktor tto majetkov enklvu spravovali, sa mohli vrti domov.

Pn Vilm sa na rokovaniach v Pasove osobne zastoval a asi rd prevzal sprvu falckch hradov, nakoko sa tm vyhol monm konfliktom doma s Jindichom z Hradce a zrove sa snail svojich dvoch najstarch synov etablova v slubch kra.

Doma Vilma neakal pokoj, lebo u na jese 1353 Jindich z Hradce tokmi rieil svoju z᚝ voi nemu. Pokal si na as kedy bol Karel v ri a nemohol hne priamo zasiahnu. Ako dvod si vymyslel dajn ikovanie zo strany Vilma z Landtejna a Jana z Vartemberka. Napsal list svojmu bratovi, ktor bol v ri spolu s Karlom, e Vilm a Jan nespravodlivo predvolvaj jeho poddanch pred zemsk sd a tm chc jeho printi, aby vstpil s Vilmom do spoloenstva, ktor bude uzavret v Norimberku. In u podahli, ale on Jindich z Hradce chce osta vern krovi. Karlovi, ktor dobre poznal Vilmovu vernos, bolo jasn, e ide o vmysel. Jindich vak neakal na panovnkovo stanovisko, ale preventvne na Vilma zatoil (pravdepodobne napadnutie sedliakov v Pomez). Vilm reagoval obahnutm mesteka Slavonce, v ktorom bol pravdepodobne Jindich z Hradce aj s bratom. Jindichovi sa s pomocou meanov Tele podarilo ujs a asi s jednotkami z Hradce napadol odzadu Vilma obliehajceho Slavonice. Vilmov jednotky so stratami museli ustpova na vchod, nakoko cesta na Landtejn bola obsaden. Vilmovi poskytlo toite a mesto Jemnice. Jindich obahol Jemnici, na o bol moravskm markrabm Janom Jindichom upozornen, e to na krovsk mesto. Ke Jindich nereagoval, zhromadil Jan Jindich zemsk hotovos a vytiahol proti Jindichovi. Na strane Jindicha asi bojovali aj rombersk jednotky. Moravsk markrab zase vyzval obyvateov Domalc, aby pomohli zemskmu hejtmanovi obsadi Domalice, ktor mal pn z Hradce v zstave. Markrab informoval aj brata Karla o nutnosti zsahu.

Karel sa v ri prve chystal k aeniu proti vajiarkym mestm a naopak potreboval esk vojsko. 12.ervence 1354 v Prahe vydal Karel nov zmierovac list, v ktorom ako sporn strany vystupuj Vilm a Jindich, priom kr Karel IV. vystupuje ako rozhodca. Obe strany si mali vymeni zajatcov, dodra imunitu prvrencov oboch strn a vrti koris pokodenm. V prpade budceho ozbrojenho stretu, tento mal by predtm ohlsen druhej strane a v Prahe. V prpade, e protivnk zabije toho druhho, cel majetok vaza mal pripadn deom zabitho soka.

Karel si bol vedom, e neme zakza rieenie osobnej zti sbojom. Klauzulou o strate majetku sa snail chrni vye 50 ronho Vilma z Landtejna, ktor by v prpade sboja s ovea mladm Jindichom mal mal ance na vazstvo. Zrove Karel chcel by neutrlny nakoko asi tuil, e takch agresvnych bojovnkov, akm bol Jindich z Hradce, bude ete nutne potrebova.

V zmierovacom liste bolo uveden, e m by pnovi Vilmovi vrten majetok, ktor mu bol ulpen ke bol zajat. Nevieme kedy bol Vilm zajat, z tejto informcie vyplva, e asi kroniky a listiny nezachytili vetky nepriatesk akcie medzi pnmi z Landtejna a pnmi z Hradce.

Po tomto zmieri si Vilm sn vydchol, nakoko na jese 1354 Karel vytiahol so achtickmi jednotkami do re, priom s nm odili Jindich z Hradce ako aj bratia z Romberka. Pn Vilm bol pravdepodobne znane unaven predchdzajcimi bojmi ako aj vekom. 13.prosince 1353 zskal pre seba a aj svoju manelku od novho ppea Inocenca VI. indult prvo na odpustenie hriechov. Vilm z Landtejna sa asi od konca roku 1353 chystal riei vetky svoje otvoren zleitosti, aby v pokoji mohol ods na druh svet. Chcel oisti svoju duu, zaisti postavenie svojho rodu u dvora ako aj njs zmier so susedmi. Zaal obmedzova svoje verejn aktivity.

Karel bol v druhej polovici roku 1354 v ri a vojensky pomhal Albrechtovi Habsburskmu v boji proti mestu Curych, pritom sledoval situciu v Taliansku. Neoakvane Karel ukonil dobjanie Curychu a presunul sa do Sulzbachu, odkia vyrazil na korunovan jazdu do Rma. Jeho nhle rozhodnutie urite nebolo nhodn. Karel vyhodnotil dobu ako priazniv, nakoko vodca Viscontiovcov bol vne chor a aj Karlove rokovania so skupinou miest podporujcou ppea boli asi spen. Zo Sulzbachu vyrazil cez bezpen Raksko a aquilejsk patriarcht do Feltre. Karel odiiel do Talianska len s 300 lennm doprovodom, zvyn asti sprievodu za nm prichdzali postupne (napr. sprievod s jeho manelkou zabezpeoval Arnot z Pardubc). Po prchode do Talianska nastala ete priaznivejia situcia, nakoko vodca Viscontiovcov zomrel a s jeho synmi Karel ahko dohodol svoju korunovciu lombardskou eleznou korunou v Milne. akalo sa na ppea, aby poslal svojho zstupcu, ktor mal Karlovu korunovciu vykona. Tento as Karel vyuval na zskavanie ostatkov svtch. O asti Vilma z Landtejna alebo jeho synov na korunovanej jazde nemme iadne informcie. Jedin landtejnovec Nico sa spomna v skupine, ktor mala zska ostatky svtho Vta v Pvii (neviem zaradi tohto Nica do landtejnskho rozrodu, ale poda mena Mikul mohol mono pochdza z borotnskej vetvy rodu , v ktorej sa toto meno astejie vyskytovalo).

Samotn rmska korunovcia Karla IV. za cisra rmskej re spene prebehla v 5.dubna 1355. Realista Karel neplnoval skutone vldnu v nevyspytatenom Taliansku a chcel sa vrti do re. Rozpustil as vojenskho doprovodu a na spiatonej ceste sa zastavil v Pise. Tu proti nemu vypuklo povstanie. Karla a jeho manelku museli z obkenia zachraova zvyky jeho vojska, priom sa vyznamenal prve Jindich z Hradce.

Po nvrate u cisra Karla IV. do nemeckej asti re (Norimberk) a nsledne do iech sa s nm Vilm z Landtejna stretol 21. srpna 1355 v Prahe, kedy Vilm svedil v Karlovej listine, ktorou pre majstra rytierov s ervenou hviezdou potvrdzuje privilgium z doby Vclava I. Na tejto listine je ako al svedok uveden aj jeho rival Jindich z Hradce. 10. z 1355 vystupuje Vilm z Landtejna spolu s Ulrichom z Capellu ako zmierovac sudcovia pri urovnan sporu Jota z Romberka a Eberharda z Walsee. Zdalo sa, e Vilmovi sa dar urovnva star spory, aby zanechal pokojn vzahy a chcel sa definitvne stiahnu z verejnho ivota. Tomu by mohla napoveda listina zo 4.jna 1355, kde Vilm z Landtejna sved na listine pna Jana z Romberka, ktor ako ochranca sirotkov po Janovi z Michalovic sa majetkovo vyrovnva s jeho vdovou Maruou. Vilm u v tejto listine nesved na elnom mieste, predn miesta u prepustil inm.

Po prchode z korunovanej jazdy sa Karel poksil na svtovclavskom sneme na jese 1355 presadi svoj zkonnk Maiestas Carolina. Tento nadasov zkonnk narazil na odpor eskej achty, ktorej prva obmedzoval. Tento zkonnk Karel spolu so svojmi spolupracovnkmi (asi aj vrtane Vilma z Landtejna) pripravoval dlhiu dobu. Ke bolo jasn, e zkonnk nebude prijat, Karel prestal presadzova jeho uznanie a radej ako stupok od eskej achty vyrokoval schvlenie nslednctva na eskom trne pre muskch dediov z moravskej lnie rodu (bez nutnosti voby).

Pri korunovanej jazde vzrstla moc eskej achty, ktor Karla IV. na nej podporovala. Vedela, e Karel potrebuje jej podporu, o jej dvalo siln sebavedomie. Karel doasne ustpil a rieil oslabenie postavenia silnch achtickch rodov vyuvanm cirkevnch a inch rskych hodnostrov.

Vilmov asi posledn prchod do Prahy je mon datova okolo 12. dubna 1356, kedy sved spolu s bratmi z Romberka na listine Karla IV. pre tepna z Reichenbachu, ohadom fojstva na hrade Knigstein. Predtm 20.bezna 1355 prezentoval novho plebna na fare v tepnov.

V Prahe pn Vilm chcel asi doriei svoje zvzky voi panovnkovi a nsledne odiiel na svoj rodov hrad Landtejn, kde okolo sviatku sv. Ji umiera (asi 23.dubna 1356).

Vilm sa snail doriei vetky svoje zvzky voi krovi ako aj zlepi vzahy k ostatnm Vtkovcom, aby dedistvo po om mohli rozvja jeho synovia. Paradoxne navrtenie panstva a hradu Hlubok Karlovi spsobilo nov vbuch nepokojov proti krovi zo strany Romberkovcov. Spolu s Jindichom z Hradce toili aj na landtejnsk majetky ako Karlovch podporovateov. Karel ukonil rebliu Romberkovcov vzjomnm zmierom, priom tto nemuseli uhrdza iadne kody, m pokodil aj Vilmovch potomkov. Tak skonila Zlat doba Striebornej rue. Vilmovi synovia neboli stavan do nepohody, boli viac intelektulne orientovan, ale nie dos na presadenie sa u dvora Karla IV. Aj vaka svojej nejednotnosti a nehospodrnosti strcali majetky a postavenie v prospech inch rodov.

Pn Vilm z Landtejna sa nedokal patrinho ocenenia ani v eskej histrii. Naopak v povestiach vystupuje ako surovec, ktor dal zamurova svoju dcru na hrade Landtejne, aby zabrnil jej lske s Jindichom z Hradce. dajne za trest jeho duch doteraz stra na hrade Landtejne.

Vilm bol pragmatik Karlovho razenia, v prpade monosti urovnania devastanch sporov s pnmi z Hradce sobom svojej dcry s Jindichom, by takto rieenie urite rd uvtal - ia neexistovalo. Napriek nezmyselnm povestiam sa duch pna Vilma urite te, e historick dedistvo Karla IV., ktor pomhal budova, stle ije a je vysoko ven aj v sasnej eskej spolonosti. Jeho snaenie a asto aj obeta v prospech zujmov jeho priatea Karla IV. tak nevyli nazmar.

Pouit literatra
Zdenk alud: Pni z Landtejna do doby husitsk Praha 2001.
Ji Spvek: Karel IV Nakladatelstv Svoboda, Praha 1979.
Lenka Bobkov: Velk dejiny zem koruny esk svazek IV.a 1310 1402, Paseka 2003.
Frantiek Kavka: Karel IV. Historie ivota velkho vladae, Argo 2016.
Frantiek Kavka: tyi eny Karla IV. Krlovsk satky, Paseka PrahaLitomyl 2002.
Robert Antonn - Tom Borovsk: Vjezd stedovkho panovnka do msta
Karel Komrek: Prvn Vtkovci, Praha 2009 (z internetu)
Joseph Tepl Archiv fur Geographie, Historie, Staats und Kriegskunst 13. oktber 1820 (z internetu)
Dostupn internetov zdroje - Centrum medievistickch studi, Regesta Imperii a in.

Zdroj obrzk: Wikimedia Commons