V rokoch 1241 1242 bolo celé Uhorsko a teda aj Slovensko dejiskom vežkého vpádu Tatárov. O pripravovanom vpáde Tatárov sa vedelo dlho vopred. Kráž Belo IV. vyhlásil generálnu celokrajinskú hotovos, ktorá sa vak schádzala pomaly a neochotne. Sila Tatárov sa sčasti podceňovala a neochota vežmoov vyplývala z averzie voči Belovi IV. , ktorý po nástupe na trón vežmi prísne revidoval tedré dotácie svojho otca a konfikoval majetky. Tatári pod vedením Batu chána vtrhli do krajiny začiatkom marca cez Verecký priesmyk. Záseky podpálili a pomerne malé vojsko pod vedením palatína Dionýza, ktoré malo zadra alebo spomali ich postup úplne zničili. U v polovici marca sa objavili pustoiace tatárske oddiely v okolí Vacova, ktorý dobyli, vypálili a ustúpili na východ. Belo IV. sa so zhromadeným vojskom vydal na východ v ústrety Tatárom, pričom dúfal, e sa k nemu postupne pripoja ďalie oddiely.
K rozhodujúcej bitke dolo pri Mohni na pravom brehu rieky ajavy (Slaná Sajó) 11. apríla 1241. Vojská Batu chána o sile 5060 tisíc muov sa utáborili v lesnatom teréne na žavom brehu rieky ajavy vo viacerých meních táboroch. Uhorské vojsko pod vedením kráža Bela IV. v sile vye 60 000 muov si zriadilo tábor na pravom brehu rieky ajavy (na malom priestore boli stany nastavané tak nahusto, e monos pohybu bola vežmi obmedzená). Okolo tábora bol umiestnený trén. Avak uhorské vojsko ete stále nebolo kompletné, pre to bolo v záujme Bela IV. stretnutie s Tatármi čo najviac oddiali, čo v danej chvíli u nebolo moné. Útok Tatárov sa očakával od severovýchodne leiaceho mosta cez ajavu, na ktorom bola stála strá. Nepredpokladalo sa, e by mohli Tatári prejs cez rieku aj na inom mieste. Plán Batu chána spočíval v tom, e u v nočných hodinách prenikne so svojím vojskom cez most a severne od neho cez ajavu, o čom sa vak Belo IV. dozvedel u vo večerných hodinách 10. apríla od ruského prebehlíka zajatca. Druhá čas plánu Batu chána vychádzala z toho, e vyle Suboteja s časou vojska juným smerom, tam prekročí ajavu a napadne uhrov z juhu.

K prvému bojovému stretu dolo u skoro po polnoci, kedy sa predvoju vojska Batu chána, vedenému ejbanom podarilo porazi strácov mosta a preniknú na žavý breh ajavy. Pri rýchlom zorganizovanom protiúdere, vedenom bratom Bela IV. vojvodom Kolomanom a Kaločským arcibiskupom Ugrínom, sa podarilo ete pred svitaním tatársky predvoj porazi a vytlači a opä obsadi most, na ktorom ponechali len strá. Vojsko sa vrátilo spä do tábora a mnohí u toto úvodné bojové stretnutie povaovali za víazstvo. Onedlho vak začal omnoho prudí a silnejí útok Tatárov, ktorý preli nie len cez most, ale severne od neho aj cez ajavu. Ilo o podstatne väčie sily, proti ktorým opä ako prvé nastúpili oddiely vedené Kolomanom a arcibiskupom Ugrínom a templársky rytieri vedený Jakubom z Mont Royal. No ich obetavý boj proti presile nič nezmohol. Boli porazený a zatlačený spä do tábora. Medzitým z juhu dorazili k táboru aj tatárske vojská vedené Subotejom. Takýmto spôsobom sa takmer celý uhorský tábor a na úzku medzeru na západe dostal úplne do obkžúčenia Tatárov, ktorý ho zasypali daďom striel a usilovali sa ho podpáli. Zmätok v tábore zvyovala obmedzená monos pohybu a nemonos vytvorenia bojovej zostavy vojska. V dôsledku toho hneď ráno okolo ôsmej hodiny, keď predtým Tatári hneď v zárodku udusili vetky pokusy o prerazenie obkžúčenia, začal postupný neorganizovaný útek jednotlivých oddielov z tábora na západ. Utečencov Tatári prenasledovali, mnohých dostihli a pozabíjali. V bitke padlo mnostvo cirkevných a svetských hodnostárov, aj spomínaný arcibiskup Ugrín a nitriansky biskup Jakub, vetci templársky rytieri a väčina uhorského vojska. Vojvoda Koloman bol ako zranený a na následky zranenia neskôr zomrel v Záhrebe.
Vojenská poráka pri ajave bola dôsledkom dlhotrvajúcej krízy uhorského tátu, ako aj krízy starej organizácie vojenstva, ktorá doívala a nový systém nebol ete celkom dobudovaný a ustálený. Vojenská hotovos tvoriaca najpočetnejiu zloku uhorského vojska sa skladala z žudí privyknutých na usadlý spôsob ivota, odvyknutých od vojenčenia, teda ich vojenská bojová hodnota bola malá, vežká masa vojnopovinných si ete neosvojila nový rytiersky spôsob boja a Kumáni, na ktorých pomoc sa pôvodne Belo IV. tie spoliehal, sa pre averziu voči nim a pre zavradenie ich kráža Kutena bitky vôbec nezúčastnili. Najväčou chybou bolo to, e vojsko nemalo jednotnú organizáciu a jednotné vedenie, take ani vynikajúca odvaha mnohých bojovníkov nestačila na dosiahnutie úspechu. Uhorské vojsko sa tu stretlo s dobe vycvičeným a vytrvalým tatárskym vojskom, ktorý pouívali ten istý spôsob boja ako starí Maďari pred tvr tisícročím pri ich príchode do dunajskej kotliny.
Pouitá literatúra:
B. Klein, A. Ruttkay, R. Marsina Vojenské dejiny Slovenska po rok 1526
Pavel Dvořák Odkryté dejiny Staré Slovensko
Wikipedia- mapa
Diskuse:
Kočovné národy,
Mongolská invase a české země,
Bitva u Lehnice.