Michal píše:
Z článku Elisabeth vyplývá časová souvislost Thurzových kroků, zde je pouze názor, řekl bych odněkud opsaný. Ve srovnání s podle mého názoru fakt dobrým článkem působí tohle fakt nevěrohodně, navíc si to odporuje.
Co Ty na to?

Nuž áno, rytier Michal, všetko čo je napísané o histórii sa môže zda nevierohodné. Je to vec názoru a interpretácie, ale aj konšpiračných teórii.

Skutočne som nemusela brázdi chodby archívov, aby som získala informácie, ktoré som posunula k téme, ktorá ma zaujala. Vyšlo nemálo kníh, ktoré sa touto problematikou zaoberajú, takže je z čoho čerpa. Nepamätám si už všetky tie názvy, čítala som ich pred niekoĺkými rokmi. V mojej knižnici zostala jediná, o ktorej som si myslela, že má cenu. Krvavú grófku od Pavla Dvořáka redikoval prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc. To samo o sebe znamená, že všetko, čo v nej Dvořák uverejnil, sa zhoduje s časovou líniou, a ak sa v nej vyskytli historické rozpory, tak len preto, že to vyplývalo z dôkazov. Takže už aj na základe tohto sa dá usúdi, že išlo o zmanipulovanú kauzu.
¼udia, ktorí chcú vidie Alžbetu ako vrahyňu, tak ju tak budú vníma vždy, tí, ktorí chcú nadvihnú závoj nad jej životom, musia zváži všetky skutočné dôkazy, nie len výpovede svedkov. Nie je práve toto účelom bádania a objavovania nových vecí? Netreba si klás otázky, ktoré nás posunú za prah očividnej pravdy?
Apropos, je zvláštne, že v tej dobe výpovede poddaných a nevoĺníkov v iných kauzách nemali žiadnu cenu. A tu ajhĺa, v prípade čachtickej panej sú všetky dôkazy ĺudí, ktorí ani nevedeli písa, číta, ba ani podpísa sa, zahrnuté do dôkazového materiálu. Často sú podpísané xxx.
Pamätám si na "hunbuk", ktorý sa spustil po vydaní Štiavnického trilógii o Bátoryčke. Priznám sa, že nič horšie som ešte v živote nečítala.
](./images/smilies/eusa_wall.gif)
Chápala som to však ako literárne dielo, nie materiál historika, takže som knihy založila až na zadnú policu a dobre vysoko. Nestála ani za to, aby som ju niekomu darovala. (Ale toto len na okraj).
Po vzhliadnutí filmu o Bátoryčke som si položila otázku, prečo vôbec vznikla taká krvavá legenda. Ja osobne v tom vidím nacionalistického ducha. Bola Maďarka so sedmohradským pôvodom, a vlastnila väčšie územie, než samotný kráĺ. Matej Bel sa hrdo hlásil k svojej slovenskej národnosti, snažil sa Slovákov vykresli ako "holubičí národ". Blbos, sme rovnako draví ako všetci ostatní, ak nie ešte dravší.

Možno preto vo svojom štvrtom zväzku encyklopedického diela Notitia Hungariae novae historico-geographica (1742), opisoval Čachtický zámok aj s príhodnou legendou: "... Jeho vínne pivnice zasluhujú obdiv, keby ich v poslednom storočí Alžbeta Bátoryová (nech je zlorečené jej meno!) svojim nevýslovne krvavým činom nebola urobila prekliatym." A ďalej vysvetĺuje, prečo prišiel k takémuto názoru. Vraj grófka udrela po tvári nejakú slúžku a všimla si, ako kvapka dievčenskej krvi, ktorá jej padla na ruku, blahodárne zapôsobila na jej kožu. Od tej chvíle bola posadnutá myšlienkou, ako by skrásnela, keby sa celá okúpala v diečenskej krvi.
No, nemám právo hodnoti Belovu prácu, vo veĺa veciach je výnimočná, ale toto pre mňa, ako pre laika, je naozaj sila. Pravdepodobne svoje informácie čerpal od jezuitského historika László Nágy Turóciho. Lenže ešte za Turóciho života sa ukázalo, že historka o kúpaní sa v krvi dievčat je vymyslená. Sám Turóci sa tejto myšlienky vzdal pri druhom vydaní svojej kroniky v roku 1748. No, Bel už to vo svoje práci opravi nemohol. Legenda sa prebúdzala a my máme základ.
Poďme ďalej. #-o
Alžbetinou povinnosou ako šĺachtičnej bolo liečenie poddaných. To dúfam nikto nespochybňuje. Ak pripustíme, že pri liečení spôsobovala niekomu boles, je pochopiteĺné, že z podzemia hradu sa šíril smrad a nárek. Často vraj dievčatá zomierali na rany spôsobené kovom v oblasti genitálii, na vykrvácanie. Ak sa niekto vyzná v stredovekých liečiteĺkých praktikách, musí uzna, že v tej dobe to bol spôsob interupcie. (Ani dnes sa to nerobí inak.) Odhadovala by som, že 90 % žien muselo dosta otravu krvi.

Bolo potrebné pusti žilou, aj za cenu vykrvácania. Normálny spôsob liečby. Neexistovali transfúzne ihly, jednoducho sa rozrezala tepna. A teraz si predstavte, že dievča by sa malo doma prizna, že počala so svojim pánom, vojakom, alebo nedajbože s nejakým Turkom, ktorých tu bolo ajajáj. Bytčou prešli regimenty cisárských žoldnierov, Bočkayových hajdúchov a čo ja viem ešte koho. Vo výpovediach sa objavujú informácie, že dievčatá často neboli ani z jej panstva, dokonca to boli šĺachtičné, meštianky, či statkárske dcéry. Tie by určite neprišli do hradu za pomocnice, nemyslíte?
Ak poprieme nacionalizmus v celej kauze, pozrime sa na to z pohĺadu náboženstva. Alžbetinou chybou bolo, že sa tvrdohlavo pridržiavala svojej kalvínskej viery, ktorú si priniesla zo Sedmohradska. "cuius regio, eius religio" - koho je vláda, toho je aj náboženstvo. Pri tak mocnom rode, akými boli Bátoryovci, to platilo doslovne. Kým žil Nádasdy, luteránski kňazi mohli spokojne spáva. Aj samotný Thurzo. Smrou Nádasdyho sa na Alžbetinom panstve začalo náboženstvo prispôsova svojej panej. To Thurzo v žiadnom prípade nemohol dovoli. Už fakt, že palatín bol luterán a kráĺ katolík, spôsobovalo rad problémov. Myslím, že to nechce bližšie vysvetĺovanie.
Ak sa dá Alžbete čosi vyčíta, možno skutočnos, že jej teta Klára bola bisexuálka a ona sa často zúčastňovala na jej orgiách, počas ktorých zistila, že jej pôsobí rozkoš robi boles dievčatám s veĺkými prsiami. Priznajme si úprimne, sú dnešné pornofilmy a masochizmus o niečom inom? Alžbetin strýko vyznával diabla, brat bol smilník a erotoman. Ona sama sa venovala čiernej mágii a vyznávala pohanské rituály. Určite nebola zo šĺachticov jediná. Lenže keď si k tomu pridáme jej emancipáciu tak aj samotná cirkev musela zača škrípa zubami.
Na záver len poznámka o Alžbetinom majetku. Palatín Turzo bol jej bratranec. Keby sa mu podarilo odstráni mladého Nádasdyho, mal by voĺný prístup k jej pôde. Nezabúdajme, že Thurzo mal veĺké ambície a tuším 16 dcér (kto by už tú svorku divých mačiek počítal

), pre ktoré potreboval veno.
Dúfam, že som rytierovi Michalovi odpovedala na všetko čo chcel.
