Soustředím se na ten středověk, je mi nejbližší. Neřekla bych, že středověký člověk myslel až tak etnicky - a co vlastně přesně rozumět etnikem pro středověk ?
Ako prvé ma napadlo, že skúsim vyhľadať v nejakom slovníku definíciu etnika. Len tak z hlavy mi lezie niečo ako:"obyvateľstvo charakteristické špecifickým spôsobom života, kultúrou,náboženstvom,jazykom, atď.". Ale táto diskusia, z pohľadu toho, na čo sa pýtal jej zakladateľ, si vyžaduje asi inú charakteristiku. Takže skúsim zaťať a trochu to preženiem
Podľa mňa je možné si pre potreby tejto debaty etnické povedomie definovať ako stav národného nevedomia. Nevedomia spolupatričnosti. V tom zmysle, v akom sa tu teraz my o nej bavíme. Etnikum si skutočne nie je vedomé nejakej národnej spolupatričnosti. Skúsim to cez príklad, ktorý sa mne zdá taký najvhodnejší. Ale možno sa ukáže, že nie je správny, neviem. Vezmite si prváčikov na základných školách. Povedzme, že by sme sa rozhodli vziať prváčikov od nás, od vás, z Nemecka a vzali ich do spoločnej školy prírody. Alebo tak nejako sa to volalo. Myslím. Čo myslíte, ako by sa tie deti správali, ak by sme ich ponechali samé na seba a nijako ich neovplyvňovali. Ja si myslím nasledovné:
Časť ich hrania sa by prebiehala spoločne, napríklad na húpačkách, preliezkach a podobne (aj keď neviem, či sa dnešné deti ešte takto hrajú, hrajú?) Ale iná časť ich hrania - riekanky, spievanie si, kladenie hádaniek apod. - by prebiehalo podľa mňa len v uzavretých koletívoch, v členení podľa jazyka. Bez toho, že by to tie deti nejako zvlášť riešili, absolútne by sa nezaťažovali tým, že ony sú Nemci a tí iní nie. Jednoducho by to tak nejako vyplynulo "zo života".
Potom by som vás požiadal, aby ste vy ako inštruktorka zájazdu
zaviedla Čechov do tiriedy A, Nemcov do triedy B, atď. Vedeli by ste to urobiť? Určite áno. Bezpečne a s istotou by ste tie deti rozlíšili. Riešili by ste pritom, že tie deti ešte nemožno v zmysle toho, o čom sa tu bavíme, považovať za príslušníkov českého národa? Veď aké už len národné povedomie môže mať 7 ročné dieťa?
A takto nejako to vnímam ja. Tým etnickým povedomím (z pohľadu národného je to stále nevedomie) chápem to, že v pripade určitých životných situácií - menovite pri kontakte s cudzincami - sa jedinec či už vedome alebo nevedome začne správať ako člen určitého spoločenstva, v prípade tých našich detí, jazykového.
Úplne sa s vami zhodnem v otázke toho povedomia spolunáležitosti. Áno, taký sedliak, roľník určite neriešil to, akého národného spoločenstva je členom. Mal dôležitejšie starosti (tým nechcem ideu národa nijako zhodiť ani ponížiť). Musel sa starať o svoje prežitie. Čítal som také prirovanie. Keby sa Jánošíka oipýtali, kto je, zrejme by povedal - Terchovčan. Z Terchovej. A takáto reakcia by bola u drvivej väčšiny ľudu.
Lenže vyvstáva tu otázka. Konkrétne tento zbojník pôsobil na území 4 dnešných štátov. Žeby si nevšimol pri svojich potulkách, ako sa mení prostredie okolo neho, prinajmenšom to jazykové? Tvrdiť takéto niečo asi tiež nie je správne.
Toľko by som napísal k tomu etniku. Ja tomu takto rozumiem. Možno nie správne. Nie sú to koniec koncov ľahké veci. Len si myslím, že takéto chápanie, cez etnikum (inak stretol som sa aj s takými názvami, že jazykové a kultúrne spoločenstvo a aj takéto označenie je z istého pohľadu podľa mňa správne) umožňuje prijateľnú mieru spätného "premietnutia" dnešných národov do minulosti, čiže to, čo tu niektorí diskutujúci vyčítali ako nenáležíté.
Ale tu sa musím spýtať, je náhoda, že český národ vzníkol z česky hovoriacich ľudí? Prečo nevznikol iným spôsobom združenia sa? Samozrejme, niekto by mohol napísať, že preto, lebo práve na základe jazyka ho vaši buditelia "vytvorili". A bola by to pravda. Tak potom, kto je minulosťou dnešného českého národa? Podľa mňa česky hovoriace obyvateľstvo. A nie iba tých prár ľudí, ktorí disponovali aj v stredoveku českým národným povedomím. Lebo aj takí boli, ale v stredoveku je to záležitosť možno šľachty, duchovenstva, prípadne neskôr vzdelaných obyvateľov miest. A možno ani nie všetkých.
Samozrejme, keď sa na to pozrieme takto, tak nám to vôbec nemusí brániť v tom, že príslušníci českého etnika v stredoveku mohli pociťovať inú prináležitosť - ku korune, k panovníkovi, k zemi - ten pojem "národného nevedomia" čiže etnického povedomia nám v týchto úvahách vôbec nebráni. Podľa mňa. Čiže ak to niekomu chýba, môže riešiť aj české národné povedomie, stým, že bude si vedomý faktu, že sa týka iba určitého obyvateľstva, kdežto v prípade ostatných môže hovoriť pokojne o Čechoch. A nič tým neprekrúti. Vy ste tu v inej diskusii (ktorú som si prečítal ako prvú) riešili spolu s na môj vkus trošku prchkým diskutérom Orieškom problematiku etnogenézy VM. Takto nejako k tomu pristupujú slovenskí historici, ktorí hovoria o etniku Veľkej Moravy. Vymedzujú ich ako kultúrno-jazykové spoločenstvo. Ako kultúrno-jazykových predchodcov. Čiže v podstate ako to etnikum. To vôbec nebráni tomu, že mohlo byť organizované v 2 rôznbych štátoch, v Moravskom kniežatstve a v Nitrianskom kniežatstve. Oprávnené je ale sa domnievať, že po zjednotení týchto 2 celkov sa k tomu kultúrno-jazykovému spoločenstvu pridal aj istý druh "národného" povedomia u vládnucej dynastie a jej veľmožov. Čiže ten "národ" Moravanov. Ale opäť iba u úzkej skupiny obyvateľstva, u tej vládnucej. Ale bez ohľadu nato, či tento "národ" Moravanov prežil rozpad Moravy, alebo nie (či príslušníci veľmožského stavu boli vyzabíjaní alebo nie), to kultúrno-jazykové spoločenstvo radového obyvateľstva prežilo. A opäť sa ocitlo v 2 štátoch. Inými slovami - podľa mňa - to isté etnikum môže v plynutí času vytvoriť opakovane daľšie a ďalšie "národné" povedomie. Ak by podmienky boli také, že by nejaká katastrofa vždy spôsobila vymretie tej spoločenskej triedy, ktorá je nositeľom toho predchádzajúceho "národného" povedomia. Samozrejme to všetko v podmienkach stredoveku. A to je ten spor o Slovákoch vo VM, ktorý dokáže mnohých tak rozohniť, že prestanú vyberať výrazy.
K tým etnikám ešte toľko. Ja si práve myslím, že dnešný pohľad, keď sa hovorí, že v minulosti akoby na etnicite nezáležalo je akýmsi oneskoreným prechodom z prudko nacionalistického výkladu dejín 19. storočia do prudko nenacionalistického výkladu dejín 21. storočia. Len ma napadá, do akej miery sa tak deje pod vplyvom multi-kulti trendov, ktoré sú dnes také populárne. Pokiaľ ide o podmienky Uhorska tak doklady o etnických sporoch medzi 3 hlavnými zložkami (Slovákmi, Nemcami, Maďarmi) nachádzate počas celého stredoveku. Dokonca som nedávno čítal (už si ale nespomeniem kde, aj keby ste ma zabili), že tuším ? v Lipsku ? (fakt neviem presne) platili v stredoveku zákony, že ľudí, ktorí hovorili po slovansky a pri tom ich pristihli, tak tých ľudí hneď vešali. Stredovek skutočne nebol bez etnického podtónu. Nehovorím, že to bol ten hlavný podtón.
Ale chcel som ešte napísať to, že popri chápaní našich predkov ako etnika, máme plný priestor pre skúmanie, u ktorých jeho príslušníkov (vrstiev, stavov) sa nachádzalo aj okrem etnického povedomia aj povedomie národné. To sa vôbec nevylučuje. Len pri tomto spôsobe nám nezostane žiadna masa ľudí, ktorú by sme nazvali - pretože ju nevieme ako nazvať - ľuďmi, Slovanmi, slovanským obyvateľstvom a ktovie ešte ako. A myslím, že to nie je ani znásilnenie dejín. Koniec koncov v našom priestroe sa skutočne národy tvorili na základe jazyka, či nie?
Tak takto to vidím ja
).