Takže nedalo mi, a trocha som sa do tej knihy pozrel zasa. V podstate cesta TP z Konštantinopolu na Západ bola nasledovná:
Po zábore mesta križiakmi 4. výpravy sa plátno dostalo do vlastníctva vodcu výpravy, markíza Bonifáca z Monferatu. Tento, aby si udržal akú-takú kontinutu svojho nového titulu imperátora si zobral za ženu Árpádovskú princeznú Máriu Margaretu, vdovu po poslednom bábkovom cisárovi. Čoskoro na to zahynul, a tak si princeznú zobral za ženu jeho verný vazal - Nicolas de Saint Olmer.Ten síce tiež dlho po boku princeznej nežil, ale práve cez neho sa plátno dostalo k templárom. Relikvie mali v tej dobe obrovskú hodnotu, a okrem toho, kde by bola taká cennosť uložená lepšie, ako u ozbrojeného rádu ?
Situácia sa začala meniť po strate Svätej Zeme, keď rytierske rády upadli v nemilosť. Kým nemeckí rytieri a johaniti si našli náhradné teritórium i pole pôsobnosti, templári nie, a to sa im napokon stalo osudným.
Ich koniec však nebol pre nich až taký nečakaný, a ako to už býva, snažili sa zachrániť, čo sa dá. Tak sa prostredníctvom Geofreya de Charnay, preceptora Normandie - neskôr ako "nepolepšiteľného heretika" upáleného spolu s posledným veľmajstrom Jacquesom de Molay dostala do vlastníctva, alebo úschovy rodu de Charnay. V súvislosti s templármi sa občas v špekulatívnej literatúre objavuje domienka, že v ráde uctievali poskladané plátno tak, že navrchu bola hlava a že toto mal byť onem slávny "Bafomet". Tomuto ale odporuje fakt, že z výpovedí templárov vyplýva, že Bafomet bol trojrozmerný objekt, teda socha, najskôr relikviárium.
Picknett a Prince následne skloňujú rodinné vzťahy tzv "grálových rodov", t.j. rodov s merovingovským pôvodom a ich prepojenie s juhom Francúzka, trebárs to, že rod de Charnay vlastnil medzi iným aj neskôr preslávené Riennes le Chateau, a ich konexie s templármi. Podľa mňa to nedokazuje zhola nič. Rodiny si určite pomáhali a udržovali kontakty aj vtedy, budovali pozície v inštitúciách, ku ktorým mali blízko. Tiež je možné, že si udržiavali aj akési vedomie spoločného, trebárs zrovna Merovingovského pôvodu. Okrem toho, prízvukujú aj burgundský pôvod týchto rodov. Je to však iba podsúvanie, provesánske rody boli v rádoch i v bojoch o Svätú Zem aspoň také aktívne a dôležité. V mojej rodine sa trebárs v manželstve prarodičov spájajú dve vetvy toho istého rodu, ktorý sa rozdelil začiatkom 18.st...A v žiadnej konšpirácii sme neboli...
Je ale faktom, že rod de Charnay vystavil TP v Lirey v 1350s a neskôr v 1389. Treba poznamenať, že taký biskup Poitiers Pierre d´Acris bol ohľadom plátna skeptický.
Od de Charnayovcov sa plátno potom dostáva k rodu de Savoy. Údajne išlo o kúpu, ale de Charnayovci boli so Savoyovcami spríbuzení, teda možno išlo iba o "rodinnú výpomoc".
Autori predpokladajú, že pôvodné plátno bolo zničené, alebo veľmi poškodené pri požiari (okolo r.1332), a de Charnayovci vystavovali už iba kópiu.
Napokon k ich tvrdeniu ako dnešné plátno, v resp. obraz Leonardo vytvoril: Na vystreté plátno naniesol vrstvu chrómovej soli a vaječného bielka, ktoré je svetlocitlivé.Po vyschnutí plátno upevnil ku kamere obscure a vystavili UV svetlu cca 12 hodín. Pred kameru umiestnili sochu.Po procese nasvietenia zmyli niekoľkonásobným vodným kúpeľom chemikálie z plátna, na ktorom zostala napálená podobizeň sochy.
Autori opisujú, že proces (bez moderných vylepšenín, samozrejme) bol známy na blízkom východe, a v Európe ho ako prvý údajne opísal v 1552 Giovanni Battista della Porta, ale predtým ho vraj vedel aj anglický alchymysta John Peckham (1279)
Leonardo toto "náhradné plátno" údajne vytvoril okolo 1490 na objednávku vtedajšieho kniežaťa de Savoy. Neskôr bolo vystavené v kostole Jána Krstiteľa v Turíne.
Toľko ku knihe, moja ponuka na jej odoslanie stále platí. Autori špekulujú v duchu legendárnej knihy "Svätá krv, svätý grál" a "Priorát Sionský" veciam, ktorým neverím vôbec.
Je TP šikovný a priekopnícky falzifikát ? Alebo naozaj odtlačok tela Ježiša Krista, a teda zrejme najcennejšia relikvia ?
Neviem. V relikvie neverím, vo viere je oveľa dôležitejšie duchovno ako nejaké materiálne statky, vrátane relikvií. Avšak ak zástancovia pravosti TP chcú dokázať jej pravosť, mali by vyvratiť aj túto teóriu možného vzniku TP.