Pôvod Arpádovcov

[palo satko]

Pôvod Arpádovcov.
Keď už tu je pôvod Přemyslovcov vidí sa mi vhodne tu dať aj pôvod Arpádovcov, ktorí spoločne s moravsko-nitrianskymi Mojmírovcami mali stáročné vzťahy s Přemyslovcami.
Na začiatok treba napísať, že na rozdiel od Čechov, Moravanov a Nitranov vykonali Arpádovci oveľa dlhšiu cestu do svojich nových dŕžav. Dnes sa už pochopiteľne nedá presne vystopovať kto boli a ako žili priami predchodcovia náčelníka Arpáda, ale vďaka maďarským historikom a genetikom sa da určiť ich pôvod a cesta maďarského spoločenstva do Karpatskej kotliny.
Za prvé si treba ujasniť názvoslovie. Existujú dva základné pojmy Maďar a Uhor, ktoré my jasne odlišujeme ale napr. Angličania a cely západný svet používa jedno slovo Uhor, Uhorsko – Hungary. Toto slovanské označenie vzniklo dávno pred príchodom Maďarov a bolo určené pre spojencov Avarov, ktorými boli turkicki Onoguri, ktorí rokoch 670 až 680 prišli do Karpatskej kotliny a novopríchodzi Maďari Slovanom Onogurov pripomínali. Vyraz Maďar tak isto nevznikol až v Karpatskej kotline, ale tak boli arabskými cestovateľmi a historikmi označení ľudia odlišní od Chazarov v juhoruských stepiach. Mohamedánski zapisovatelia ich označovali pod dvomi názvami majghir, alebo bajghird/bāshghird/basjirt, dnes by sme napísali Maďar, alebo Baškir.
Maďarskí genetici vytvorili podľa mňa dosť pravdivú teóriu o pôvode Maďarov. Jadrom boli nomádi z mongolských stepi, ktorí boli z nich vytlačení a putovali na Západ. V Altaji pribrali indoeurópsku zložku (podlá Y-DNA Sv. Ladislava a Belu III. arpádovskí králi pochádzali z tejto indoeurópskej vetvy, vtedy podľa antických zdrojov nazývaných Skýti) a na východnej strane Uralu ugrofínsky kmeň, po ktorom im zostal názov a prevládajúci jazyk. Sú všeobecne známe ich pôsobenia v dnešnom Baškirsku, potom na dolnom Done – Levedii a nakoniec v Etelköze na východnom oblúku Karpát. V podstate počnúc ich príchodom do východnej časti stepi za Uralom ich prenasledovali Pečenehovia a ti ich „vyprevadili“ až do Karpatskej kotliny.
Prichodzí nomádi nepredstavovali jednotne etnikum ale spoločenstvo – federáciu komunít s vlastnými vodcami, ktorí v čase potreby si vyvolili aktuálneho vodcu. Pre nás bude stačiť, kde tuto snehovú guľu označíme slovom Maďari. Dnes vlastne nevieme, kto ich voviedol do Karpatskej kotliny či to bol Arpád, Almoš, alebo Kurzan. Podľa zoznamu nájazdov prišli do Karpatskej kotliny viac krát a ťažko je stanoviť, ktorý bol rozhodujúci, asi ten posledný útek pred Pečenehmi. Nakoniec o vodcovstve Arpádovcov a vzniku Uhorského kráľovstva nerozhodovali staré zvyky a prísahy náčelníkov niekde pri Dnepri, ale vražda na hostine s Bavormi, kde zabili Kurzana, šibenica v Regensburgu, kde odvisol nitriansky vládca a nasledovník tronu Lehel, prijatie kresťanstva a nemecká ťažká jazda Štefana I..

Existuje menný zoznam Arpádovcov v priamej línii medzi Arpádom a Gejzom, otcom Sv. Štefana. Štandardne sa v národnej histórií označujú ako vojvodovia alebo kniežatá, hoci príhodnejší je nemecky vyraz Räuberhauptmann. Ale jedna sa naozaj o reálne osoby spomenuté v zápisoch na rozdiel o bájnych českých kniežat, ktoré skádroval kronikár Kosmas slovami: "O životě a stejně i o smrti těchto knížat se mlčí, jednak že jsouce oddáni břichu a spaní, nevzdělaní a neučení, podobali se dobytku, takže zajisté proti přírodě tělo bylo jim k rozkoši, duše na obtíž; ...."
Takže, kde Maďari po dobrom a zlom ovládli Karpatskú kotlinu a vyhnali Mojmírovcov a karolínsku správu v Panóniach, územie bolo „rozparcelované“ medzi maďarské kniežatá takým čudným spôsobom. V Potisi kde je možne chovať kone mali svoju „maďarsko-nomádsku“ enklávu a v Panónii, Transylvánii a v časti Slovenska mali svoje sídla, z ktorých spravovali príslušné územie. Tie skoro vždy boli na miestach bývalých karolinských sídiel alebo slovanských hradísk. Arpádovcom pripadla Buda, Vyšehrad, Ostrihom a Vesprém. Po bitke na rieke Lech sa ešte ich územie rozšírilo o Nitriansko. Knieža Gejza sa stal veľkokniežaťom, mal za manželku kresťanku a jasnozrivo na staré kolena formálne prijal kresťanstvo a seba aj Syna Vajka dal pokrstiť. Pokrstenie spoločne s bohatstvom, ktoré mu poskytoval obchod po Dunaji a blízkosť Bavorov, mu umožnilo získať pre syna ruku Gizely, dcéry bavorského vojvodu Henricha II. a sestry nemeckého cisára Henricha II. Na konci roku 995 sa Gizela vydala za budúceho Sv. Štefana. S ňou prišiel aj klérus, úradníci a zopár rytierov.
Keď zomrel veľkoknieža Gejza nastal v určovaní postupnosti nasledovníka zásadný obrat. Porušil sa dovtedajší princíp, že nasledovníkom sa stáva najstarší schopný člen širšej rodiny, ale použil sa západný princíp dedičnosti z otca na syna. To vyvolalo vzburu voči Štefanovi. Ten ju s pomocou verných potlačil, svojho strýca dal rozštvrtiť a jeho ostatky zavesiť v dôležitých sídlach. Štefan sa ujal vlády ako knieža, ale so ctižiadosťou byt legitímnym kráľom.
Tu do deja stupuje postava pražského biskupa Sv. Vojtecha. Vlastne ani nie tak postava, ako skôr legenda Sv. Vojtecha. Podľa všetkého Sv. Vojtech vykonal v sídle veľkokniežaťa Gejzu tzv. postřižiny jeho syna Vajka-Štefana. Realne to bol obrad prijatia medzi dospelých mužov. Na každý pád, žiadosťou o korunu do Ríma išiel priateľ osláveného českého mučeníka, Radla, neskorší sv. Astrik (zapísaný v apríli 1001 ako abbas monasterii sancte Marie Sclavanensis provincie). Ale nemusel ist až do Ríma, stačilo ist do Ravenny (vzbura v Ríme vyhnala pápeža aj cisára). Tam predložil žiadosť cisárovi Ottovi III. a pápežovi Silvestrovi II., asi najmúdrejšiemu pápežovi v dejinách. Nuž a títo dvaja si uvedomili, že im ponúkol príslušnosť k západnému kresťanstvu vládca významnej Panónie a tak dali poslovi nielen korunu, ale aj jednu z relikvii Sv. Vojtecha ktorú cisár doniesol z poľského Gniezna a čo je asi najdôležitejšie arcibiskupa, talianskeho benediktína Dominika, podriadeného kráľovi. Štefan dostal vďaka čerstvo zomrelému českému svätcovi všetko, čo stredoveky vládca potreboval: korunu, relikviu, a vládu nad cirkvou.
Zaujímave je, že mladý kráľ to všetko dosiahol bez vojny, bez sľubu vazalstva a bez úplatkov (žiadne sa nespomínajú).

[palo satko]

Niekolko zaujimavosti z genetiky:
1. (Aba) Samuel ( 990 (?) – 5. júla 1044 ) bol tretím uhorským kráľom , ktorý vládol v rokoch 1041 až 1044 . Podľa tradície bol manželom sestry kráľa Štefana I.. Madarskí vedci urobil otcovsku genetiku rodu Aba a zistili, že z 5 mužov v rozšírenej rodine Aba boli 4 nositeľmi identických N1a1a1a1a4. Táto elita dobyvačných Maďarov spolu s nepublikovanou elitou Xiongnu (AG6F) z lokality Ar Gunt v Mongolsku zdieľali tento sub-Hg. To naznačuje mongolský pôvod línie, ktorá prišla do Karpatskej kotliny s dobyvateľmi.
Zdroj: https://www.biorxiv.org/content/10.1101 ... 1.full.pdf
2. Aby sme sa dozvedeli viac o genetickom pôvode tejto rodiny, analyzovali sme tu genóm Bela III, jedného z najvýznamnejších členov ranej uhorskej dynastie, ktorá vládla Uhorskému kráľovstvu v rokoch 1172 až 1196. Y-chromozóm Bela III patrí do haploskupiny R1a-Z2123, ktorá sa dnes nachádza v najčastejšom výskyte v Strednej Ázii a podporuje vládnu líniu stredoázijského pôvodu.
Zdroj: https://www.nature.com/articles/s41598-021-98796-x
3. A čo sa dozvedeli o DNA rytierskeho kráľa?

– Analýzy s najvyšším rozlíšením ukázali, že východná zložka genómu svätého Ladislava je identická so zložkou nedávno identifikovanou výskumným tímom, charakteristickou pre dobyvateľskú elitu, ktorá tvorí približne 15 percent genómu rytierskeho kráľa. Tento výsledok podporuje spoločný pôvod rodu Árpádovcov, inými slovami turulského národa, a dobyvateľskej elity a vyvracia možnosť niektorých historikov, že Árpádovci boli vládnucim rodom cudzieho pôvodu, ktorý vonkajšia moc postavila na čelo dobyvateľských Maďarov.

– Čo presne nazývame ázijské genetické dedičstvo?

– Ak skúmame údaje o genóme pomocou analýzy hlavných komponentov, potom, zjednodušene povedané, európske vzorky mapujú na jeden koniec a ázijské na druhý. Ak vzorka spadá medzi dva extrémy, nesie približne 50 percent európskeho a 50 percent ázijského genetického dedičstva. Náš kráľ svätý Ladislav bol zložením genómu ešte tesnejšie spätý s dobyvateľskými Maďarmi a niesol v sebe menej európskych génov ako králi neskorších storočí, ktorí nosili čoraz komplexnejšie genetické dedičstvo prostredníctvom dynastických manželstiev.
Zdroj: https://demokrata.hu/magyarorszag/szent ... nk-561195/

[jozef]

Dobrý večer p.pavol satko

Najskôr preklad toho čo uvádzate ako zdroj :

Analýza autozómov, mtDNA a Y chromozómov v celom genóme kráľa Bela III z maďarskej dynastie Arpádovcov

Abstrakt

Starí Maďari, „Madzsari“, získali kontrolu nad Karpatskou kotlinou koncom deviateho storočia a okolo roku 1000 nášho letopočtu založili Uhorské kráľovstvo. O pôvode Maďarov ako kmeňovej federácie sa v minulosti veľa diskutovalo. Od doby dobytia až do začiatku 14. storočia im vládli potomkovia rodu Arpádovcov. Aby sme sa dozvedeli viac o genetickom pôvode tejto rodiny, analyzovali sme tu genóm Bela III, jedného z najvýznamnejších členov ranej uhorskej dynastie, ktorá vládla Uhorskému kráľovstvu v rokoch 1172 až 1196. Y-chromozóm Bela III patrí do haploskupiny R1a-Z2123, ktorá sa dnes nachádza v najčastejšom výskyte v Strednej Ázii a podporuje vládnu líniu stredoázijského pôvodu. Autozomálny profil DNA Bela III však spadá do genetickej variácie súčasných východoeurópskych populácií. Toto je ďalej podporované jeho genómom mtDNA, ktorý patrí do haploskupiny H, najbežnejšej európskej materskej línie, ale nachádza sa aj v Strednej Ázii. Nenašli sme však presnú zhodu haplotypu pre Bela III. Typický autozomálny a materinský stredo-východný európsky pôvod medzi autozómami Bela III možno najlepšie vysvetliť po sebe idúcimi sobášmi s miestnymi európskymi vládnucimi rodinami.

Úvod

Prevažná väčšina Európanov dnes hovorí indoeurópskymi jazykmi, ale ich pôvod a rozptýlenie sú veľmi diskutovanými témami. Bayesovské metódy aplikované na datovanie koreňa indoeurópskych jazykov poskytujú odhad veku  ~ 6 000 rokov pred naším letopočtom (BCE) a naznačujú Anatóliu ako domovinu protoindoeurópanov1,2. Alternatívna hypotéza navrhuje, že protoindoeurópski hovoriaci boli kočovnými pastiermi z pontsko-kaspickej stepi a ich jazyky sa rozšírili do Európy po vynáleze kolesových vozidiel3,4. Genetické údaje zo starovekých ľudských pozostatkov v Európe z neolitu a doby bronzovej odhalili masívny populačný obrat sprostredkovaný expanziou pastierov z východoeurópskych stepí, ktorý sa začal približne 3000 rokov pred spoločným letopočtom (BCE)5,6. Opísaný pohyb obyvateľstva mohol byť zodpovedný za nahradenie pôvodných jazykov a prispel k „stepnej“ genetickej zložke, ktorá spolu s predkami „Hunter-Gatherer“ a „Farming“ popisuje genetickú výbavu väčšiny dnešných Európanov. Z tejto stepno-indoeurópskej korelácie sú známe výnimky ako Baskovia, ktorí napriek tomu, že majú stepných predkov, hovoria neindoeurópskym jazykom. Genetické štúdie odhalili, že Baskovia sú najbližšou súčasnou populáciou jednotlivcom z neolitu a doby železnej z Ibérie7,8, čo naznačuje možné prežitie miestneho jazyka od neolitu ďalej. Druhou najrozšírenejšou jazykovou rodinou v Európe je takzvaná ugrofínska (podľa teórie jazykového rodokmeňa), ktorá sa dnes nachádza vo Fínsku, Estónsku, západnom Rusku a Maďarsku. Táto sa delí na fínčinu a maďarčinu (nazývanú aj maďarčina), obe sú súčasťou väčšej uralskej jazykovej vetvy, ktorá je rozšírená až do severovýchodnej Eurázie9.

Genetické štúdie na súčasných populáciách ukázali, že v Európe má genetická vzdialenosť medzi populáciami vysokú koreláciu s ich geografickou vzdialenosťou10. To však nie je prípad súčasných fínskych jedincov, ktorí sú premiestnení z európskeho genetického klastra smerom k východoeurázijským populáciám. Nedávna starodávna štúdia DNA Fenno-škandinávskych ľudských pozostatkov identifikovala ďalší genetický príspevok, ktorý v konečnom dôsledku súvisí s populáciou severovýchodnej Ázie (Nganasan), ktorá dosiahla túto oblasť najmenej 3 500 pred Kristom11. Táto genetická zložka je v menšom množstve prítomná u súčasných jedincov Saamov zo severného Fínska a v ešte menšej miere u Fínov, ktorí sú do značnej miery zmiešaní so stredoeurópskymi predkami. Najmä distribúcia predpokladaného sibírskeho pôvodu je prítomná vo väčšine populácií hovoriacich po Uralsky, ale chýba u súčasných Maďarov12. Na rozdiel od Fínov Maďari takmer úplne spadajú do genetickej diverzity súčasných Európanov, v ktorých je len malá časť východnej Ázie13. Genomické analýzy starovekých ľudských pozostatkov z Maďarska odhalili proces veľkej genetickej výmeny počas raného neolitu s príchodom „farmárskych“ predkov, po ktorých nasledovalo oživenie miestnych „lovcov a zberačov“ v strednom neolite, ako bolo pozorované v iných európskych regiónoch14,15. Okrem toho, počas prechodu od neskorého neolitu do staršej doby bronzovej sa „stepný“ pôvod rozšíril po celom Maďarsku a poskytol tretiu genetickú zložku prítomnú u väčšiny dnešných Európanov16.

Nasledujúce obdobie genetickej histórie v Maďarsku je charakterizované menej dobre. V skutočnosti sa takmer všetky starodávne štúdie DNA na jedincoch po dobe železnej spoliehali na genetickú typizáciu alebo sekvenovanie polymorfizmov v rámci Y-chromozómu (Ychr), na čiastočné alebo úplné sekvencie mitochondriálnej DNA (mtDNA) a na fenotypové SNP17,18,19,20,21,22,23,24 v celej populácii, ktorá nemá povolený charakter genotypu. čas. Po dobe železnej od roku 35 pred Kristom do začiatku deviateho storočia nášho letopočtu bolo Uhorsko súčasťou Rímskej ríše a neskôr prešlo niekoľkými „barbarskými migráciami“, ako napríklad od Hunov medzi 4. a 6. storočím nášho letopočtu a od Longobardov v šiestom storočí nášho letopočtu, po ktorých nasledovali Avari medzi koncom šiesteho storočia a začiatkom deviateho storočia nášho letopočtu25. Genomické údaje sú zatiaľ dostupné iba z cintorína v Panónii spojenom s Longobardom, ktorý odhalil geneticky heterogénnych jedincov, čo naznačuje, že táto skupina bola zborom ľudí s rôznym pôvodom, ktorí sa nepodobali predchádzajúcej alebo súčasnej maďarskej populácii26.

Podľa dostupných písomných záznamov cca. V roku 530 nl bol kráľ „Muageris“ – ktorý sa spája s menom „Magyar“ – vládcom Kutrigur Hunov severne od Čierneho mora27. O stáročia neskôr prvý Álmos, veľké knieža Maďarov, zorganizoval monarchický štát v tej istej oblasti cca. 850 nl, hoci súvislosti s predchádzajúcimi populáciami nie sú úplne rozlúštené. Niekoľko desaťročí po rozpade Avarského kaganátu (asi 822 n. l.) Álmos a jeho syn Árpád dobyli Karpatskú kotlinu (asi 862 – 895 n. l.)28. Pri dobývaní sa predpokladá, že maďarskí dobyvatelia spolu s turkicky hovoriacimi Kabarmi asimilovali Avarov a slovanské skupiny29,30,31.

Zaujímavé je, že zrekonštruovaný rodokmeň takzvanej dynastie Árpádovcov (tento termín bol zavedený v osemnástom storočí pre prvý kráľovský rod Uhorska; potom vedci pomenovali dynastiu po Álmosovom synovi Árpádovi, ktorý dokončil maďarské dobytie) (obrázok S1)32 ukazuje, že otcovská línia dedičnosti bola vždy nasledovaná po prvom kráľovskom kniežati – Ácamosovi. 862 nl – uhorskému kráľovi Ondrejovi III., ktorý zomrel v roku 1301 n. l. a podpísal tak koniec dynastie. V tejto postupníckej línii bol jedným z najvýznamnejších kráľov Bela III. (1172 – 1196), prvý kráľ, ktorý prijal „dvojkríž“ ako symbol Uhorského kráľovstva (obrázok S2). Bol synom kráľa Gezu II., oženil sa s Annou Antiochijskou z Francúzska a ich prvým synom sa neskôr stal kráľ Emeric. Bela III. bol pôvodne pochovaný spolu so svojou manželkou Annou a možno aj ďalšími neidentifikovanými členmi dynastie Arpádovcov v kráľovskej bazilike v Székesfehérvári, ale neskôr bol znovu pochovaný v Matyášovom kostole v Budapešti. V roku 2012 boli v rámci exhumácie kostier spojených s kráľovskou rodinou zozbierané anatomické prvky od kráľa Bela III. a Anny Antiochijskej. Olasz a kol. genotypoval Y-STR haplotyp kráľa Bélu III a predpovedal, že patrí do haploskupiny (hg) R1a33. Nagy a spol. ohlásili sekvenciu chromozómu Y Bela III a našli líniu vysledovanú do oblasti s centrom blízko severného Afganistanu asi pred 4 500 rokmi a súčasní Baškirovia boli jeho najbližšími otcovskými príbuznými s dátumom odlúčenia asi pred 2 000 rokmi34. Tu sme sa pokúsili o celogenómovú charakterizáciu pozostatkov Bela III, aby sme sa zaoberali tým, či genóm skupín kráľa Bela III v rámci genofondu stredoázijcov alebo súčasných Maďarov.

Výsledky
Sekvenovanie ďalšej generácie

Zozbierali sme štyri fragmenty kostí z hrobu kráľa Bela III. DNA bola extrahovaná35 z týchto vzoriek a konvertovaná do jednovláknových a dvojvláknových knižníc (tabuľka S1)36,37. Po plytkom skríningu brokovníc sme ďalej obohatili šesť knižníc o cielený súbor  ~ 390 tisíc alebo ~ 1,24 milióna SNP v ľudskom genóme38,39 a sekvenovali sme na platformách Illumina (HiSeq4000, NextSeq500) (tabuľka S2). Kombinované pokrytie na cielených SNP je 6,154X (1 090 066 SNP).

Všetky knižnice vykazovali typický vzor starej DNA, čo je zvýšená miera substitúcie C za T smerom ku koncom molekúl (tabuľka S2)40. Určenie pohlavia sa uskutočnilo pri kontrole pokrytia zachytených SNP prekrývajúcich sa pohlavných chromozómov v porovnaní s autozómami41. Bela III bol označený ako muž (tabuľka S3). Všetky knižnice patriace do Bela III konzistentne uvádzali hodnoty kontaminácie X-chromozómom42 pod 2,5 %, ako aj vysokú mieru poškodenia DNA, čo potvrdzuje pravosť izolovanej DNA (tabuľka S4).
Analýza mitochondriálnej DNA a Y chromozómov

Vykonali sme zachytenie mtDNA v knižniciach Bela a odhadli sme úroveň kontaminácie mtDNA na 1% a určili sme jeho mtDNA hg (tabuľka S5)43. Bela III niesol hg H1b patriaci do kladu mtDNA H, ktorý je dnes najbežnejším hg prítomným v Európe44. Našli sme zoznam polymorfizmov, ktoré mal Bela III oproti revidovanej Cambridgeskej referenčnej sekvencii (rCRS)45: 263G, 315 + C, 750G, 1438G, 3010A, 3106A, 4769G, 8860G, 1G861,1C 16356C, 16519C. Náš výsledok mtDNA je v súlade s publikovanými údajmi o kontrolnej oblasti mtDNA, ako je uvedené v Olasz et al.33. Použili sme EMPOP (https://empop.online/) na vyhľadávanie, či bol tento mitogenómový haplotyp hlásený už predtým a kde. Existuje 211 vzoriek haploskupiny H1b, ktoré sa uvádzajú hlavne v Európe, ale nachádzajú sa aj v Strednej Ázii v EMPOP, ale nenašli sme presne zhodný haplotyp s haplotypom Bela III.

Chromozomálne mutácie Y boli kontrolované vo všetkých ~ ~ 40 000 pozíciách prítomných v našom zachytenom paneli SNP. Mohli sme identifikovať 30 odvodených mutácií pochádzajúcich z hg R uzla a vedúcich k hg R1a1a1b2a-Z95 plus dodatočná mutácia na downstream SNP, ktorá definuje Y chromozomálny hg R1a1a1b2a2a-Z2123 (tabuľka S6). Toto je sub-hg R1a1a1b2-Z93, hlavnej ázijskej vetvy R1a, ktorá má obzvlášť vysoké frekvencie v Strednej Ázii46, čo je v súlade s výsledkom uvedeným v predchádzajúcich štúdiách33,34.
Analýza dát autozomálnych markerov v celom genóme

Ďalej sme skúmali pôvod Bela III s využitím údajov zachytených v celom genóme. Najprv sme premietli autozomálne údaje na prvé dva hlavné komponenty (PC)47 postavené s modernou západo-euroázijskou genetickou variáciou (obr. 1) 39. Kráľov genóm sa nachádza v tesnej blízkosti súčasných populácií z Chorvátska a Maďarska. Porovnateľné vzory boli získané z klastrovacieho algoritmu implementovaného v ADMIXTURE48, kde Bela III zdieľa podobný genetický profil so súčasnými východoeurópskymi populáciami (obrázok S3).

Potom sme testovali podobnosť genómu Bela III s modernými západoeurópskymi populáciami pomocou štatistiky f3-outgroup49, ktorá meria zdieľanú genetickú afinitu v porovnaní s bežnou mimoskupinou, tu s africkou populáciou Mbuti. V súlade s výsledkom PCA sa genóm Bela III zhlukuje v rámci diverzity súčasných Európanov a je na nerozoznanie od väčšiny ostatných európskych populácií (obr. 2). Aby sme mohli posúdiť akúkoľvek rozdielnu podobnosť iných súčasných populácií s Belou III v porovnaní s Chorvátmi a Maďarmi, testovali sme f4-štatistiku49 vo forme f4(X, Mbuti, Chorváti/Maďari, Bela III), kde X je zoznam súčasných celosvetových populácií (tabuľka S7). Žiadne z testovaných porovnaní nezaznamenalo významnú odchýlku od nuly (skóre Z nad -3), čo by potvrdilo, že väčšina kráľovských genetických predkov je zdieľaná so súčasnými Chorvátmi a Maďarmi. Testy využívajúce východoeurázijské a oceánske populácie, ako sú Papuan, Ami a Han, však viedli k okrajovo významnej príťažlivosti k Bela III (skóre Z okolo 2). To naznačuje o niečo vyššie zdieľanie alel medzi kráľovským genómom a súčasnými Ázijcami ako tým európskym populáciám, ktoré spadajú do tesnej blízkosti v priestore PCA.

Fenotypová analýza
Nakoniec sme skontrolovali SNP súvisiace s fenotypom, aby sme odvodili vlastnosti fyzického vzhľadu a metabolizmu Bela III (tabuľka S8). Ako je uvedené v historických zobrazeniach, kráľ mal pravdepodobne svetlú pokožku a modré alebo zelené oči kvôli prítomnosti odvodených alel v definovaných lokusoch na génoch SLC45A2, SLC24A5 a HERC2. Okrem toho bol pravdepodobne tolerantný k laktóze, pričom vykazoval odvodený variant génu LCT (rs4988235), zatiaľ čo niesol rodový variant génu EDAR súvisiaceho s hrúbkou vlasov, ako väčšina dnešných Európanov.

Diskusia

Niekoľko desaťročí po rozpade Avarského kaganátu (asi 822 n. l.) Álmos a jeho syn Árpád dobyli Karpatskú kotlinu (asi 862 – 895 n. l.)28. Tri zo stepných ríš so sídlom v Karpatskej kotline poskytli alternatívu k postrímskemu modelu vlády50. Počas dobytia maďarskí útočníci spolu s turkicky hovoriacimi Kabarmi asimilovali Avarov a slovanské skupiny29. Okrem toho sa predpokladá, že maďarskí dobyvatelia spolu s turkicky hovoriacimi Kabarmi sa prisťahovali a integrovali „Avarov“ (vrátane Onoghurov, Proto-Maďarov atď.).

Genetické štúdie mtDNA, Y chromozomálnych a autozomálnych markerov od dobyvateľov Maďarov odhalili zmiešaný pôvod charakterizovaný západnými aj východnými eurázijskými genetickými komponentmi20,21,22. Po rozpade Rímskej ríše v Uhorsku sa však uskutočnili viaceré ranostredoveké migrácie ľudí. Rekonštrukcia populačnej dynamiky, ktorá prebiehala v regióne do vzniku dynastie Árpádovcov, by si preto vyžadovala archeogenetické údaje z tohto medziobdobia. V skutočnosti, mtDNA a Y chromozomálne haploskupiny jedincov príbuzných Hunom a Avarom z Maďarska naznačujú ešte silnejší východoeurázijský genetický vplyv ako v skupinách z obdobia maďarského dobytia20, 23, 24.

Naša štúdia predstavuje prvú analýzu celého genómu historického maďarského jedinca staršieho ako šieste storočie nášho letopočtu priamym skúmaním genomického profilu jedného z najvýznamnejších kráľov dynastie Arpádovcov. Historické dôkazy odhaľujú, že od prvého dobytia Karpatskej kotliny maďarskou kmeňovou federáciou v roku 895 až po kráľa Bélu III. (1172 – 1196) sa vždy držala otcovská línia dedičstva (obrázok S1). V roku 1170 sa Béla III oženil s Annou Antiochijskou (dcérou Raynalda Châtillona) podľa bežnej tradície kombinovaných manželstiev s členmi iných európskych šľachtických rodín s cieľom vytvoriť alebo udržať strategické diplomatické vzťahy. Zrekonštruovali sme údaje o celom genóme z dvoch anatomických prvkov Bela III s viac ako 1, 2 miliónmi SNP pokrytých v priemernej hĺbke šesťkrát.

Profil autozomálnej DNA Bela III spadá do genetickej variácie súčasných východoeurópskych populácií, ako sú Chorváti a Maďari. Toto je ďalej podporované jeho genómom mtDNA, ktorý patrí hg H, najbežnejšej európskej materskej línii. Okrem toho sa predtým zistilo, že nesie Y-chromozóm hg R1a, ktorý možno vysledovať späť do Strednej Ázie na základe podrobnejšej fylogeografickej rekonštrukcie33. Na základe stanovenej genealógie (obrázok S1) táto línia chromozómu Y poskytuje priame spojenie medzi Belom III a jeho predkom Árpádom (845 – 907 n. l.), veľkým kniežaťom Maďarov, ktorý začal takzvanú dynastiu Árpádovcov, ak počas línie nebolo prítomné skryté otcovstvo. Je teda možné, že veľký knieža Árpád a neskorší rodinní príslušníci mali oveľa väčšie proporcie východoeurázijského pôvodu ako Bela III. To však mohlo prísť v Bela III. kvôli opakovaným sobášom s členmi šľachtických rodov európskeho pôvodu počas 18 generácií (~ 300 rokov), ktoré oboch uhorských panovníkov rozdelili.

Napriek tomu otcovský vzťah medzi Belom III a Álmosom môže rozšíriť prítomnosť tejto východoeurázijskej Y-chromozomálnej haploskupiny v Maďarsku minimálne do konca deviateho storočia nášho letopočtu. Takéto chromozómy Y súvisiace s východnou Eurázijou však bolo možné získať aj lokálne, pretože sa nedávno našli traja elitní vojenskí jedinci z obdobia Hunu a raného Avaru patriaci k rovnakému zastrešujúcemu hg R1a1a1b2-Z9323. Alternatívne sa toto východné eurázijské dedičstvo mohlo dostať do Maďarska s dobyvateľskými maďarskými kmeňmi prostredníctvom dodatočných presunov obyvateľstva z východu. Treba poznamenať, že genetické zloženie miestnej populácie sa v tom čase mohlo líšiť od toho, ktoré bolo pozorované u členov vládnucej dynastie. Preto, keďže dobyvateľské kmene sa považujú za zodpovedné za prinesenie súčasného jazyka do Maďarska, bolo by dôležité geneticky charakterizovať genóm ešte skorších predstaviteľov maďarskej elity. To by určilo, či východný eurázijský pôvod uvedený v Y-chromozóme kráľa Bela III bol získaný lokálne alebo prišiel prostredníctvom dodatočných migrácií z východu na západ, a tiež by sa otestovalo, či veľký princ Árpád a neskorší rodinní príslušníci mali oveľa väčší podiel východoeurázijského autozomálneho pôvodu ako neskorší Bela III.

Stratégia odberu vzoriek

Zozbierali sme štyri fragmenty kostí z hrobu spojeného s kráľom Belom III. Jeho telesné pozostatky boli pochované v kostole (Székesfehérvár) av roku 1848 boli prevezené do Budapešti a dnes je sarkofág v Matyášovom kostole51. Hrobka Bélu III. a Anny bola otvorená v dňoch 21.–22.03.2014. Krabice s kostrou boli prevezené z kostola. Vzorky kostí boli odobraté v Národnom onkologickom ústave za sterilných podmienok. Vzorky boli odobraté z kostier, ktoré boli skladované pred a počas odberu vzoriek pri izbovej teplote. Približne 2–5 g kúskov kostí (stehenná kosť, stavec, metatarzálny a tarzálny) boli vložené do sterilných Falconových skúmaviek a ihneď zmrazené v suchom ľade. Kosti v jednej z skúmaviek boli rozdelené na dva približne rovnaké kusy. V máji 2014 boli prevezené do laboratórií Suzanne Hummel a Johannesa Krauseho. P.I. Nagyovú do projektu pozvala v októbri 2014 BM. V roku 2015 dostal DNA izolovanú zo všetkých kostí v Hummelovom laboratóriu prostredníctvom BM, svoje prvé sekvenčné správy ohlásil v auguste 2015. Podrobnosti vzorky sme ukázali v tabuľke S9. Predbežné výsledky vrátane úplného a úplného haplotypu chromozómu Y sme prezentovali na stretnutí konzorcia v Národnom onkologickom ústave v Budapešti 1. septembra 2015 (prezentácia BM).
Laboratórne postupy

Prastarý pracovný postup DNA pre túto štúdiu sa uskutočnil v Laboratóriu archeo- a paleogenetiky na univerzite v Tübingene. Z kráľovských hrobov objavených v roku 1848 v kráľovskej bazilike Székesfehérvár v Budapešti (Maďarsko) boli zozbierané štyri kostrové prvky spojené s kráľom Belom III. Zo všetkých štyroch vzoriek sa odobrali vzorky pomocou zubnej vŕtačky (Nakanishi (Emax Evolution)) a výsledný kostný prášok sa použil na extrakciu DNA podľa zavedeného protokolu35. Sekvenčné knižnice boli pôvodne postavené s dvojvláknovým protokolom bez korekcie poškodenia DNA36 a potom indexované dvojitými čiarovými kódmi52. Po amplifikácii boli knižnice ekvimolárne nariedené a brokovnica sekvenovaná na platformách Illumina (HiSeq4000, NextSeq500) v režime párového konca. Dve zo štyroch knižníc z Bela III s najvyšším percentom aDNA (MA32 a MA33) boli obohatené o kompletný mitochondriálny genóm pomocou DNA capture53 a potom sekvenované na párovom konci na stroji Illumina NextSeq500. Okrem toho sa z dvoch DNA extraktov Bela III vytvorili jednovláknové knižnice (MA172 a MA173) podľa protokolu, ktorý zachováva poškodenie C až T spôsobené substitúciami v posledných dvoch koncových polohách z oboch koncov37,54. Následne sa použilo zachytenie jadrovej DNA v roztoku zacielené buď na ~~ 390 000 alebo ~~1 240 000 SNP rozptýlených po ľudskom genóme6,38 pre dve dvojvláknové knižnice Bela III (MA32 a MA33). Obohatené knižnice boli spárované a koncové sekvenované na stroji Illumina NextSeq500. DNA sekvencie zo sekvenčného skríningu pomocou brokovnice, jadrového a mtDNA zachytenia boli spracované prostredníctvom EAGER55. Adaptéry boli orezané, dopredné a spätné čítania boli zlúčené a fragmenty s dĺžkou pod 30 bp boli odstránené55. Výsledné sekvencie boli porovnané s referenčným genómom mtDNA a jadrovej DNA (rCRS a hg19, v danom poradí), po čom nasledovalo filtrovanie kvality mapovania (q30) a odstránenie duplikátov.

Určenie pohlavia

Pohlavie novo hlásených vzoriek v tejto štúdii sa určilo spočítaním počtu čítaní prekrývajúcich sa s cieľmi 1240 k zachytávacieho činidla, ako je diskutované v Fu et al.38. Čítania s vysokou základňou a kvalitou mapovania (hĺbka SAMtools -q30 -Q37) boli extrahované pomocou nástroja SAMtools v1.3.156. Pomery počtu čítaní mapovaných na X chromozóme alebo Y chromozóme boli vypočítané a porovnané s tými, ktoré boli mapované na autozómoch (X-rate = xCov/autCov a Y-rate = yCov/autCov).
kontaminácia mtDNA a priradenie haploskupiny

Úroveň kontaminácie MtDNA a rekonštruovaná konsenzuálna sekvencia mtDNA oboch jedincov sa odhadli pomocou schmutzi43. Priradenie haploskupiny bolo vykonané online nástrojom Haplofind57.
Odhad jadrovej kontaminácie

Test X-chromozomálnej kontaminácie sa uskutočnil pre päť knižníc Bela III podľa prístupu zavedeného Rasmussenom a kol. a implementované v softvérovom balíku ANGSD58. Pomocou tohto softvérového balíka boli použité odhady metódy momentov (MOM) a maximálnej pravdepodobnosti (ML) z výpočtu pravdepodobnosti „metódy 1“ a „metódy 2“. Stanovil sa konzistentný odhad nízkej miery kontaminácie (asi 1,2 % - 2,7 %) v rôznych knižniciach pomocou rôznych metód.
Volanie SNP

Sekvenčné dáta sa demultiplexovali, adaptér sa odstrihol pomocou leehom a potom sa ďalej spracoval pomocou EAGER53, čo zahŕňalo mapovanie pomocou BWA (v0.6.1)59 proti referencii ľudského genómu GRCh37/hg19 a odstránenie duplicitných čítaní s rovnakou orientáciou a počiatočnými a koncovými polohami. Aby sa predišlo prebytku zostávajúcich prechodov C-to-T a G-to-A na koncoch odčítaní, boli pre každú vzorku orezané tri bázy koncov každého odčítania. „Pseudo-haploidné“ volania boli generované náhodným výberom jedného čítania v každej z cieľových pozícií 1240 k SNP.
Populácie na porovnanie

Genomické údaje populácií použitých na porovnanie pochádzajú zo súboru údajov o ľudskom pôvode: https://reich.hms.harvard.edu/allen-anc ... t-dna-data.
PCA projekcia

Analýza hlavných komponentov bola vykonaná v programe smartpca EIGENSOFT47 s použitím predvolených parametrov a možností lsqproject: YES a numoutlieriter: 0. Našu starú vzorku Bela III projektujeme na variáciu súčasných západných Eurázijcov z publikovaného súboru údajov o ľudskom pôvode cez 591 642 SNP. Nepoužili sme možnosť autoshrink: YES alebo shrinkmode: YES.
ADMIXTURE

Uskutočnili sme analýzu ADMIXTURE48 po prerezaní väzobnej nerovnováhy v PLINK60 s parametrami – indep-pairwise 200 25 0,4, ktoré si zachovali 252 493 SNP. Spustili sme ADMIXTURE s predvolenou päťnásobnou krížovou validáciou (–cv = 5), pričom sme počet populácií predkov menili medzi K = 2 a K = 12 v 100 bootstraps s rôznymi náhodnými semenami. Vzorky použité v tejto analýze sú súčasní západní Eurázijci a jednotlivci z celosvetových reprezentatívnych populácií Mbuti, Yoruba, Han, Papuan, Karitiana, Eskimo, Uzbek, Ami, Selkup a Kalash. Najnižšie CV chyby sme pozorovali pre K = 7.
Štatistika párovej vonkajšej skupiny f 3

Mimoskupinové f3-štatistiky formy f3 (Mbuti; X, Y) sa použili na testovanie, ktoré západoeurázijské populácie zdieľajú najväčší genetický drift s Bela III. Analýza f3-štatistiky sa uskutočnila pomocou ADMIXTOOLS49 so štandardnými chybami vypočítanými blokovým nožom.
f 4 štatistiky

Mimoskupinové f4-štatistiky formulára (celosvetové populácie, Mbuti; BelaIII, maďarsko/chorvátske) sa použili na testovanie, či Afričania, Európania, Južní Ázijci, Východní Ázijci, domorodí Američania a Oceánia zdieľajú väčšiu afinitu s Belou III ako so súčasnými Maďarmi a Chorvátmi. Analýza f4-štatistiky bola vykonaná pomocou ADMIXTOOLS so štandardnými chybami vypočítanými blokovým nožom. Štatistika je v súlade s nulou, čo znamená, že v Bela III nebol žiadny ďalší pôvod mimo Európy.

Analýza chromozomálnych haploskupín Y

Chromozomálna haploskupina Y bola určená skúmaním súboru diagnostických pozícií na chromozóme Y pomocou databázy ISOGG (http://isogg.org/) a tiež Y-full (https://www.yfull.com/tree/). Na vykonanie tejto analýzy sme obmedzili našu analýzu tak, aby zahŕňala iba čítania s kvalitou mapovania vyššou ako 30. Potom sme určili haploskupiny identifikáciou najviac odvodeného Y chromozomálneho SNP u nášho jednotlivca. Vzorka má odvodenú alelu na R1a1a1b2a2a-Z2123: C → T s pokrytím 3x. Bolo možné identifikovať upstream mutácie priraďujúce nášho jednotlivca k R1a1a1b2a-Z95 a R1a1a1b2-M746.

Fenotypová analýza
Alelové informácie o SNP, o ktorých sa predpokladá, že sú ovplyvnené výberom vo vzorkách

Počítajú sa iba vysokokvalitné (q > 30) bázy. rs4988235 je zodpovedný za pretrvávanie laktázy v Európe. SNP na SLC24A5 a SLC45A2 sú zodpovedné za ľahkú pigmentáciu kože. SNP v EDAR ovplyvňuje morfológiu zubov a hrúbku vlasov. SNP na HERC2 je primárnym determinantom svetlej farby očí u súčasných Európanov.

[jozef]

Dobrý večer p.pavol satko

Toto ste uviedol o pôvode Béla III a jeho rodiny.

píšete :
2. Aby sme sa dozvedeli viac o genetickom pôvode tejto rodiny, analyzovali sme tu genóm Bela III, jedného z najvýznamnejších členov ranej uhorskej dynastie, ktorá vládla Uhorskému kráľovstvu v rokoch 1172 až 1196. Y-chromozóm Bela III patrí do haploskupiny R1a-Z2123, ktorá sa dnes nachádza v najčastejšom výskyte v Strednej Ázii a podporuje vládnu líniu stredoázijského pôvodu. Zdroj: https://www.nature.com/articles/s41598-021-98796-x

Tak podľa Vášho výkladu treba hľadať pôvod kniežaťa Bela III, cit.: " Y-chromozóm Bela III patrí do haploskupiny R1a-Z2123, ktorá sa dnes nachádza v najčastejšom výskyte v Strednej Ázii a podporuje vládnu líniu stredoázijského pôvodu ",

ale štúdia ho uvádza oveľa presnejšie, a lokalizuje ho v Strednej Ázii, ako cit.:" - ohlásili sekvenciu chromozómu Y Bela III a našli líniu vysledovanú do oblasti s centrom blízko severného Afganistanu ".

Podľa tohto, je potom pôvod ( genetických predkov - moja poznámka ) kniežaťa Bela III, potrebné hľadať niekde na línii súčastných geografických hraníc, medzi severom Afghanistanu a južnými hranicami súčastných štátov Turkmenistan, Uzbekistan a Tadžikistan, teda na pomedzí ich hraníc s už uvedeným Afghanistanom.

No a na záver moja otázka.

Kde konkrétne mám teda hľadať pôvod kniežaťa Bela III, podľa Vás a Vášho výkladu ? ( je to teda definitívne ten severný Afghanistan ? )

Ďakujem za Váš výklad.

[palo satko]

Existuje študia zloženia tzv. madarskych dobyvatelov od "počiatku" a je vytvorena na zaklade genetiky a archeologie (kde je to možne rozoznat) V zasade sa udialo niečo podbajuce sa snehovej guli. Uplne na začiatku bol pohyb ludi mongolskho typu z Mongolskej stepy na Zapad. Na nich sa prilepili turkicke etnika na Altaji a Turkmenistane, neskôr zauralska zložka "ugofinov" z ktorych zostal madarsky jazyk a potom prilepky z Pontickych stepi a z ich putovania z dnešneho Baškirska až do Karpatskej kotliny. Belo III. a asi aj všetci prvi Arpadovci mali Y-DNA R1a-Z93, ktora sa dnes vyskytuje tak ako ste napisal. Takže podla genetiky je pravdepodobne, že Arpadovci patria do "prilepku z Turknenistanu.
Inač podporuje to aj to, že v hroboch madarskej elity, kde su bojovnici pochovani s konmi sa našli ostatky Achaltekinských koni (Achal-Teke), pochadzajucich zo Strednej Azie.

[jozef]

Dobrý deň p.pavol satko

Najskôr veľmi pekne ďakujem za Váš výklad.

Takže, na základe tohto ( veľmi zdôrazňujem, že vedeckého !!! ) výskumu máme definitívne, jedno-jednoznačne a exaktne, potvrdený ( genetický ) pôvod uhorského panovníka Bela III, ktorý je teda s konečnou platnosťou v severnom Afghanistane.

Toto resumé je takého ( závažného ) charakteru, že mení úplne radikálne, nielen pohľad obyčajných ľudí a teda i laikov na celú doteraz vžitú a následne i nimi vnímanú, evidovanú a prezentovanú uhorskú históriu, ale dokonca a do dôsledkov priamo "obracia na ruby", celú uhorskú históriu, ktorá bola doteraz oficiálne predovšetkým historikmi ( a to hlavne maďarskými ) zaužívaná.

Čo to teda znamená ?

Znamená to, a to až do dôsledkov, že predkovia Bela III, čiže vlastne celá arpádovská línia ( a teda aj konkrétne Arpádovská dynastia vládnuca a pôvodne zakladajúca Uhorský štát v katrpatskej kotline ), nemá spoločný ( genetický ) pôvod s kočovnými ugro-fínskymi skupinami, ktoré do karpatskej kotliny prišli koncom 9. a v priebehu 10. storočia. Týmto skupinám definitívne vládla iná, odlišná, teda ( geneticky ) cudzia dynastia a nie ich vlastná, ktorá tým pádom aj podliehala, iným ako ugro-fínskym ( presnejšie kabaro-khazaro-tourko-ougro-maďžyaro ) nazvime to vo všeobecnosti "danostiam".

V prvom rade by potom na základe resumé bolo jasné, že do karpatskej kotliny, by týchto kočovníkov ( kočovný zväz ) neviedol a nemohol viesť ( honfoglaláš ) ich etnický príslušník, ale nejaký kvázi Álmoš pochádzajúci zo severného Afghanistanu.

A ešte dôležitejšie je potom povedať si, či vôbec tento kočovný zväz, viedla do karpatskej kotliny arpádovská línia ( inak paradoxne počínajúca nie Arpádom, ale Álmošom ), čo je na základe nám známych okolností tzv. "maďarského putovania" veľmi veľmi nepravdepodobné, pretože je oveľa pravdepodobnejšie, že potom táto arpádovská línia, teda títo hegemóni a ich budúca dynastia sa ujala vlády, aj nad "hetumogerským" kočovným zväzom až v karpatskej kotline.

A tu je krásne vidieť akési "počiatočné obrysy", toho, akého charakteru závažnosti, sú dané dôsledky, plynúce s resumé, že pôvod Bela III, je zo severného Afghanistanu.

Ale, krásne tu vidno aj pravdivosť slovenského príslovia, že zvyk, je železná košeľa, lebo doteraz nik ( aspoň ja som si nevšimol žiadneho relevantného historika ), sa nedokázal vymaniť z jej "železného" zovretia a prijať fakt, že Belo III a celá tzv. arpádovská línia, bola iného, ako ( kabaro-khazaro-tourko-ougro-maďžyaro ) pôvodu.

[palo satko]

Praveže, Arpdovci maju ten spravny pôvod. Pri Madaroch je ich putovanie podobne ako pri Avaroch. Avari boli vyhnani z mongolskych stepi Turkami až nakoniec našli zachranu v Karpatskej kotline. Avari ale jedno špečifikum. nemiešali sa i inymi etnikami a to ani v Karpatskej kotline.
Na rozdiel od nich madarsky kmenovy zväz sa vytvoril tak, že pôvodne etnnikum z mongolskych stepi sa najskror nabalilo turkickym etnikom, potom ludmi z Altaja a Strednej Azie potom ludmi na vychod od Uralu, ktori vraveli uralskym jazykom, ktory dnes pripomina finštinu a ešte si pribrali mohamedanskych Chazarov. Ked došli do Karpatskej kotliny niektori vraveli ugrofinsky a niektori turecky. Preto ich aj Byzantinci volali Turkami. Proste ten kmenovy zväz bol gulaš aky ani v puste nenavaria. Takže to, že Arpadovci maju indoeuropsku DNA zodpoveda vtedajšie realite, lebo ludia z takou DNA vtedy na Altaji a v Strednej Azii žili.
Je zaujimave, že Gesta Hungarorum kladu pôvod Uhrov do Skytie a že Madari su potomkami Skytov. Nebola v tom veda, len neznalost. Vtedy všetko za Ruskom sa označovalo ako Skytia.

[palo satko]

Otazka kto prišiel je celkom overena z pohrebisk. Otazka kolko ich prišlo je už ale niečo uplne ine. O bajneho polmilona až po ironicku poznamku, že Konštantin v Purpurezrodeny vymenoval všetkych Madarov osobne a urobil sa z toho zoznam madarskych kmenov. :)
Faktom je, že ludia ktori ležia v staromadarskych hroboch nemaju v dnešnej populacii Madarov temer žiadne zastupenie a to dokonca ani ti dnešni Madari, ktori žiju v oblastiach, kde nikdy v dejinach nedošlo k nejakej genocide, či už od Mongolov alebo Turkov

[jozef]

Dobrý deň p.pavol satko

Nejako sa nemám čo opýtať k Vaším dvom posledným príspevkom a priznám sa, že ani neviem nijako na ne zareagovať, tak aspoň napíšem niečo na rozšírenie "počiatočných obrysov", dôsledkov, plynúcich s resumé, že pôvod Bela III, je zo severného Afghanistanu, ktoré sú podľa mňa zásadného charakteru závažnosti, pre doterajší výklad uhorskej histórie.
Pôvodne som Vám takmer obratom posielal príspevok, ktorý bol úplne inak a o inom koncipovaný ( ako ten, ktorý Vám idem teraz zaslať ), ale som si ho nešikovnou manipuláciou zmazal. Bolo už príliš veľa hodín a tak ma tá moja „negrajdovnosť“ znechutila, že som to nechal tak a išiel som spať.

Ale poďme teda k tomu severnému Afghanistanu, kde je lokalizovaný pôvod Bela III.
Jedná sa o skutočné historické územie krajiny Xwarāsān ( Khorāsān ), vo voľnom preklade zo stredoperzštiny, ide o pomenovanie takého miesta (krajiny), kde / odkiaľ / vychádza slnko.

Len upozorním, na jednu, podľa mňa, neodškriepiteľnú skutočnosť, v jej pomenovaní a tá znie, že takýto prívlastok, jej logicky mohli dať len ľudia, nachádzajúci sa a žijúci, teda situovaní, výhradne na západ od nej, teda nie tí, ktorí boli situovaní na sever od nej ( teda nie z Transoxian-y ), ani východ od nej ( teda nie z Ferghan-y ), či juh od nej ( teda nie zo Zarank-u, Zabol-u, alebo Gandhāraḥar-u ).
A teda toto meno dostala od ľudí, žijúcich na území súčastného severného Iránu a v hornatých oblastiach južného pri-kaspicka, čo boli teda historické územia Parthia a Hyrcania
V Khorāsān-e sa nachádzali najdôležitejšie mestá s menami ako Nishapur, Tus Herat, Amol, Merv, Faryab, Taloqan, Balkh, Bukhara,

Nielen mená arpádovskej dynastie, ale aj iné ( ako sú napr. Álmoš, Tas, Arpád, Kursan, Gyula, Sabolč, Tar Zyrind, Cupan, Menumorout, Gelou, Borsu, syn Bunger-ov ), z „ dentumagyar-ského honfoglalás-u “ postrádajú a teda u nich absentuje akákoľvek etymológia, dokonca aj tá tzv.“ľudová“, jednoducho pôvod mien týchto elít ne je možné nijako podložiť, možno až na mená Álmoš-a, ako chlapca zrodeného, či splodeného vo sne svojej matky Emeše a Menumorout-a, ktoré sa akosi etymologizuje, do významu žrebca v súvisloti zo ženami, či ako syna Moravana atď.
Je toho veľa k tejto etymológii, tak skúsme aspoň toho Ügyek-ovi ( podhodeného ) syna, ktorého mu podľa Anonymových gest, vlastne ako „paroháčovi“, v reálnom sne jeho ženy Emeše, splodil mýtický vták Turul.

A takto to opisuje Anonym v Gesta Hungarorum :
„V 819. roku vtelenia Nášho Pána si Ügyek, ktorý sa, ako sme už povedali vyššie, z rodu kráľa Magóga, stal po dlhšom čase najvznešenejším kniežaťom Skýtie. Priviezol si do Dentumogeru za manželku dcéru vojvodu Eunedubeliana, zvanú Emese, z ktorej bol splodený syn, ktorý sa volal Álmos. Ale Álmos, dostal meno vďaka Božskému videniu, ktoré sa zjavilo jeho matke vo sne v podobe jastraba, ktorý akoby k nej priletel, zmocnil sa jej ako ženy, oplodnil ju a oznámil jej, že :

„ z jej lona vytryskne prameň a z jej bedier sa zrodia slávni králi, ale že sa nebudú množiť v ich krajine,

A pretože sa sen v maďarčine povie „álom“ a jeho narodenie sa tiež predpovedalo vo sne, tak dostal meno Álmos. A možno aj preto bol pomenovaný ˇAlmošom, to jest svätým, lebo z jeho potomstva ( rodu ) sa mali narodiť svätí králi a kniežatá (vojvodcovia) ".

Toľko citát Anonyma, no nevedno či sa Anonym pri svojom založení počiatkov tzv.“ arpádovskej dynastie „ nechal inšpirovať a pokúšal sa o akýsi „reverzný synkretizmus“, teda opačne z kresťanstva do pohanstva, preniesť a analogicky odvodiť legitimitu urodzenosti dynastie, lebo ako vieme aj Ježiš Kristus nebol podľa evanjelií splodený svojim adoptívnym otcom Jozefom, ale až po zvestovaní anjelom pána, vo sne, panne Márii, kedy jej anjel Pánov oznámil, jej „nepoškvrnené počatie " duchom svätým a oznámil jej že :

„ Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca. „,

..... alebo Anonymus len zjavne nepoznal skutočný pôvod Almoša a tak si k jeho urodzenosti dopomohol,

..... alebo tušil a teda vedel, že jeho pôvod je iný ako „hetumogerský“ a tak jeho pôvod prepísal ???.

Analógií v jeho „reverznom synkretizme“ nájdeme veľmi veľa, až sa zdá že sú obidva tie príbehy identické.
Je to už jedno, čo o jeho pôvode vedel, nevedel, či tušil, alebo netušil. Isté je len jedno, že príbeh o pôvode Álmoša je mýtickou legendou, ním vytvorenou.

Sústreďme sa ale na to meno Álmoš.

Pri Máriinom počatí jej anjel pána, okrem iného jasne, vopred až „taxatívne nariadil “, zvestoval aj meno jej budúceho, ešte ani nepočatého syna, ktoré jej takto direktívne ustanovil : „....a dáš mu meno Ježiš.„

Pri Emešinom počatí Anonomus síce tvrdí, okrem iného že Álmoš svoje meno dostal vďaka Božskému videniu, ktoré sa zjavilo jeho matke vo sne v podobe Jastraba-sokola-turula, no keď ďalej hovorí čo jej sokol vo sne zvestoval, tak tam už je jasné, že sokol v Anonymovom príbehu žiadne meno ním splodenému dieťaťu, nijako nevymedzuje, nestanovuje, ani nenariaďuje a dokonca, ani ho vôbec nespomína, len sám Anonym, najskôr konštatuje že, bol splodený syn, ktorý sa volal Álmos a ďalej pokračuje, na margo toho, čo podľa neho samého turul-sokol zvestoval a následne uvažuje, respektíve háda, že prečo vlastne ten splodený syn dostal meno Álmoš, až sa to nakoniec pokúša, keďže jastrab-turul meno nenariadil, namiesto neho čitateľovi vysvetliť konštatovaním faktu sám a to až v dvoch alternatívach, že prečo asi takéto meno dostal, keď hovorí :

„ A pretože sa sen v maďarčine povie „álom“ a jeho narodenie sa tiež predpovedalo vo sne, tak dostal meno Álmos. A možno aj preto bol pomenovaný Almošom, to jest svätým, lebo z jeho potomstva ( rodu ), sa mali narodiť svätí králi a kniežatá (vojvodcovia) ".

Z tohto je zreteľne vidno že v biblickom príbehu bolo meno Ježiša stanovené prostredníctvom anjela Pánom Bohom.

No v tomto mýticko-legendistickom príbehu, meno syna neustanovil jastrab-turul, lebo mu bolo dané až po jeho narodení, jeho matkou, čo vyplýva z kontextu, keďže Álmos, dostal meno vďaka Božskému videniu, ktoré sa zjavilo jeho matke vo sne.

My, ale vieme, že toto meno, si mohol priniesť zo svojej krajiny pôvodu Xwarāsān ( Khorāsān ), kde sa jedno, veľmi významné mesto volalo Amol a to po tam presídlených východných Mardoi-Amardoi, z Amol-u, Hyrcanského, resp Mazandaranského.

https://www.iranicaonline.org/articles/amol-amuya/

A tak sa konečne dá vysvetliť a odvodiť aj etymológia mena Álmoš od jeho miesta pôvodu Amol ( Amul-Zamm, Čardžou, resp.Amolu tabaristanského ).

A podobne sú na tom aj ostatné, hore uvedené „hetumogerské“ mená, ktoré je možné etymologicky odvodiť z miestnych názvov ( toponymov ), či mien osôb ( antroponým ), tejto a okolitých oblastí Khorāsān-u, kde nemá podľa výskumu Y-DNA pôvod len Belo III, ale aj ostatné mnou uvedené mená.

[palo satko]

Pred časom vyšla kniha Muslim Sources on the Magyars in the Second Half of the 9th Century. The Magyar Chapter of the Jayhānī Tradition od Istvána Zimonyiho. V nej nie je spomenute jedine meno nejakeho madarsého vodcu, len titul kundu a to, že Madari su turkicky narod. Prvé mena sa objavuju až po ich prichode do Karpatskej kotliny a pri vybojoch v Európe.
Cele gesta Hungarom, ktore asi vznikli za vlady Belu III. sú bachorka aj ked niektori tvrdia, že podkladom boli stratene staršie gesta. Ak aj boli podkladom, tak to neznamena, že tiež neboli bachorka. Gesta mali za ulohu legalizovat vladu nitrianskej vetvy Arpadovcov, ktori sa zmocnili vlady v rozpore s rozhodnutím prveho kraľa sv. Štefana.
Druhou vecou ale je, že v rannom Uhorsku najmä na jeho juhu, ale aj napr. v Nitre (ale tiež na Morave) žili tzv. Chvalizi pochadzajuci zo Chorezmu a pravdepodobne prišli spoločne s Madarmi, presnejšie s Kabarmi (Kovarmi). Arpadovci nemohli byt Chvalizmi, lebo neboli muslimovia.
Mená kore spomina byzantsky cisat Konštantín V Purpurezrodeny v De administrando imperio a De Ceremoniis aule byzantine cisar vedel od Termača a Bulčua a napísal ich počas, alebo veľmi skoro po návšteve Arpádovho vnuka Termača a karchasa Bulčua. Ak by zápis vykonal neskôr, iste by spomenul krst Bulčua pri jeho druhej návšteve, prípadne aj ešte neskorší krst Gylasa. Zároveň je vidieť, že sa k tejto časti DAI už nikdy nevrátil, aby ju aktualizoval. Zo všetkých okolnosti a samotného obsahu vyplýva, že zdrojom Konštantínových informácii bol vnuk kniežaťa Arpáda Termaču a preto su pochopitelne silne "samodostredive".

[jozef]

Dobrý deň p.pavol satko

Neviem, ale asi mi v poslednom príspevku, okrem iného naznačujete, že všetky mená ( antroponýma ) zaznamenané Anonymom v "gestách", sú ním vymyslené a preto bezcenné a nepoužiteľné.

Nie je to ale tak a ak Ste mi toto chceli naznačiť, nemáte pravdu, lebo je to takmer u každého ním použitého mena individuálne, čiže, niektoré (historické ) osoby si komplet aj s menom vymyslel, k niektorým (historickým ) osobám si len vymyslel ich nepravé meno, niektoré (historické ) osoby uvádza správne, aj s ich skutočným menom, len to meno im z rôznych dôvodov "komolí", čiže korumpuje a niektoré (historické ) osoby uvádza správne, aj s ich skutočným, teda autentickým menom a dokonca niektoré osoby si ahistoricky vymýšľa a priraďuje im historicky autentické propria..

Ale poďme zatiaľ, zase späť, k tomu mnou doposiaľ jedinému " rozoberanému " menu, Álmoš.
U tohto mena osoby Almoš, nie je isté ani autentickosť mena a ani existencia historickej osoby, to je fakt, pretože táto osoba ( Arpádovho otca ), s týmto menom, je spomínaná len v Anonymových gestách, Iluminovanej kronike a kronike Simona z Kézi. Konštantín Porphyrogenitus jeho osobu nepozná, pozná len jeho Anonymom uvažovaného potomka Arpáda.

Jasné je len to, že Arpád musel mať otca, ako predka s líniou pôvodu v Khorāsāne a teda, táto historická postava, existovala, s daným pôvodom. Meno tejto osoby si už mohol Anonym vymyslieť. A nemuselo byť autentické, čiže táto osoba sa mohla volať inak, ako Álmoš .

My však máme toto meno v línii Arpádovcov istotne potvrdené, jeho neskorším potomkom, ktorým bola historická postava, aj s jej autentickým ( nevymysleným, teda skutočným ) menom Álmoš a to v osobe princa, ako syna kráľa Gejzu I, a jeho nevlastného brata kráľa Colomana.

Ak teda aj Anonymus Arpádovmu otcovi dal nepravé meno, teda falošné meno, toto meno bolo v Arpádovskej línii, neskôr potvrdené, u syna Gejzu I, a tým pádom je autentickým dynastickým Arpádovským menom !!!!

Čiže aj vo všeobecnosti muselo takéto meno existovať, len jeho súčastná etymológia sa vznáša na „vode“ anonymovho „sna“, respektíve, reálne, absolútne absentuje.

No a ja som Vám dal do pozornosti, jednu z relevantných možností, akejsi „novej“ etymológii antroponýma, nielen osoby Arpádovho otca, ale aj vo všeobecnosti autentického Arpádovského propria Álmoš, založenej na fakte jeho pôvodu.

[Ježek]

My však máme toto meno v línii Arpádovcov istotne potvrdené, jeho neskorším potomkom, ktorým bola historická postava, aj s jej autentickým ( nevymysleným, teda skutočným ) menom Álmoš a to v osobe princa, ako syna kráľa Gejzu I, a jeho nevlastného brata kráľa Colomana.

Ak teda aj Anonymus Arpádovmu otcovi dal nepravé meno, teda falošné meno, toto meno bolo v Arpádovskej línii, neskôr potvrdené, u syna Gejzu I, a tým pádom je autentickým dynastickým Arpádovským menom !!!!

Tohle asi lze použít oběma způsoby.

Daleko pravděpodobnější je, že Almoš nebylo vymyšlené, skutečně se tak otec Arpáda jmenoval. A za několik generací se podle něj jmenoval jiný člen rodu. Protiargumentem je ale to, že ten první Almoš byl pohan.

Druhá varianta je, že Anonymus otce Arpáda neznal a dal mu jméno některého z jeho potomků.

Objeví se někdy jméno Arpád mezi pozdějšími Arpádovci?

[palo satko]

Aj ked iste nemôžeme system ako sa davali mena novorodencov medzi Madarmi v tych rokoch považovat za podobny systemu Zapadoeuropanov, Byzantincov, Čechov a Moravanov aj tak je prekvapujúce, že medzi madarskymi vladcami nenajdeme meno Arpád a meno Almoš sa vyskytuje zriedkavo. Za to mame viac Štefanov, Ladislavov, Gejzov, Henrichov (Imrichov)a Belov (Vojtechov). Bud prijmeme nazor, že mena vodcov (a že ich v 10. storočí bolo) žijúcich pred prijatím krestanstva sa novorodencom nedali, lebo boli pohanske, alebo boli v tych krestanskych časoch už zabudnute, lebo vtedajšia uhorska spoločnosť (panovnícky dvor, klerici a velmoži)nejaku davnu madarsku historiu pred prichodom do Karpatskej kotliny nepoznala.

[jozef]

Dobrý deň p.Ježek

Objeví se někdy jméno Arpád mezi pozdějšími Arpádovci?

Ďakujem za trefnú otázku.

Pokiaľ viem a nemýlim sa tak nie, meno Arpáda sa už viac v arpádovskej dynastii neobjavilo

[jozef]

Dobrý deň p.pavol satko

Mám na Vás jednu otázku, nemáte náhodou k dispozícii, link na tie odstavce, teda tie pasáže z diela De Administrando Império, Konštantína purpororodenca, prípadne ostatných jeho pamätí ako sú De Ceremoniis a iných jeho komorníkov, či archivárov ( Kronika Skylitizesa ), v ktorých sú zachytené jeho správy vyslancov, ako ich on nazýva Tourkoi, ako sú napr. synovia Arpáda, ktorých Ste tu spomínal aj Vy, či kniežaťa Gyulu v Konštantínopole pokrsteného atď., ktorí navštívili jeho dvor a boli tam považovaní za vyslancov z krajiny ἡ μεγάλη Μοραβία ? Prípadne iné záznamy k misii byzantského mnícha Hierothea ktorý sa vrátil spolu s pokrsteným Gyulom do Belehradu a bol teda vyslaný tiež do krajiny ἡ μεγάλη Μοραβία ?

Dávnejšie som sa o túto tému zaujímal a teraz nemám čas to hľadať a sem by sa mi to hodilo.
Touto témou, alebo podobnými, sa zaoberal napr. aj rumunský historik Alexandru MADGEARU.

[palo satko]

Na taketo staršie zdroje sa da šikovne použit archive.org a jeho vyhladavač. Nespadaju už pod ochranu autorskych prav a su volne pristupne. Ja som si našiel kvalitne pdf alebo txt a použival som internetovy prekladač.
Tu: https://archive.org/search?query=De+administrando

[jozef]

Dobrý deň p.Ježek aj p.pavol satko

Zatiaľ nikto nič a keďže mám ešte chvíľu čas, tak ho použijem na jednu isto-iste nesúvisiacu vec, ktorá sa ale niekomu môže vidieť ako, "zdanlivo" súvisiaca,

Pred pár dňami Ste tu aj spolu s ďalšími dvoma diskutujúcimi, v inej téme spomínali tie koncovky -mir, na ktoré som aj ja zareagoval.

Dále pan Homza uvádí Amalskou dynastii a jména s koncovkou –mir. Jmen z této dynastie je známo asi 17, nevím přesně, ale pouze 2 z nich (Theodemir, Valamir). Použít je jako důkaz o gótských vůdcích Slovanů, protože máme Mojmíra na Moravě a Trpimira v Chorvatsku, no… to se mi moc nezdá.

Tá určite nesúvisiaca vec spočíva v tom, že niekto tu, by si mohol všimnúť úplnej náhody v zhode mien, miest, či pomenovaní dynastií a tzv. "ľudovou etymológiou", nás tu "prekvapkať" a úplne neobjektívne "zaskočiť".

Totižto, tá náhoda v zhode mien, miest, či pomenovaní dynastií je pri menách Álmoš, u príslušníkov arpádovskej dynastie, dvoch stredo a staro-perzských miest Amol a ostrogóthskej dynastie Amalovcov, alebo ak chceme aj kráľovským domom Amal, úplne neuveriteľná !!!.

Tak neviem, či Ste si toto už "stihli" všimnúť, ale "ľudovou etymológiou", by tu zrejme niekto mohol začať neočakávane "šibrinkovať",

Tak ako je to teda s tým kráľovským domom Amalovcov a jeho zakladateľom ?

Tvrdilo sa ( asi Herwigh Wolfram ), že klan Amalovcov je božského pôvodu.

Jordanes udáva

" ... prvým z týchto hrdinov, ako sami rozprávajú vo svojich legendách, bol Gapt, ktorý splodil Hulmula. A Hulmul splodil Augisa; A Augis splodil toho, ktorý sa volal Amal, od ktorého pochádza meno Amali. Athal splodil Achiulfa a Oduulfa. Teraz Achiulf splodil Ansilu a Ediulfa, Vultuulfa a Ermanarica.

Bez komentára.....

[palo satko]

Citáty z De administrando imperio (DAI)

V DAI v kapitole 13. O kmeňoch susediacich s Turkami :

„V susedstve Turkov sídlia tieto národy: na ich západnej strane je krajina Frankov, na severe sídlia Pečenehovia a na južnej strane je veľká Mora­va, totiž krajina Svätoplukova, ktorú títo Turci úplne spustošili a zaujali. Zo stra­ny hôr susedia s Turkami Chorváti.“

V DAI v kapitole 38. O pôvode národa Turkov a o tom, odkiaľ pochádzajú :

„Po nejakom čase Pečenehovia napadli Turkov a vyhnali ich spolu s ich kniežaťom Arpádom. Turci sa obrátili na útek a hľadali krajinu, kde by sa mohli usadiť. Tak prišli, vyhnali ľud obývajúci veľkú Moravu, usadili sa v ich krajine a bývajú tu dodnes. Od tých čias sa Turci nikdy už nestretli s Pečenehmi v boji.“

V DAI v kapitole 40. O kmeňoch Kabarov a Turkov

„...Turci sa po vyhnaní Pečenehmi usadili v krajine, v ktorej sú dnes. V tom mieste sa nachádzajú krajinne znaky z dávnych dni. Ako prvý je most cisára Trajána nachádzajúci sa na začiatku krajiny Turkov. Na tri dni cesty od tohto mosta je Belehrad s vežou svätého a veľkého cisára Konštantína. Na spiatočnej ceste je pri ohybe rieky dva dni cesty od Belehradu takzvané Sirmium. Za týmito miestami sa rozprestiera veľká Morava, nepokrstená, ktorú zničili Turci a nad ktorou vládol bývalých dňoch Svätopluk. Toto sú teda významné body pri rieke Dunaj a ich názvy. Územia však ležiace vyššie, ktoré sú osídlené Turkami, sa v súčasnosti nazývajú podľa názvov riek, ktoré tu pretekajú. Tieto rieky sú nasledujúce: prvá z nich je Temes, druhá rieka Tutis, tretia rieka Maroš, štvrtá rieka Kriš a ešte ďalšia rieka Tisa. Susedmi Turkov sú na východnej strane Bulhari, kde ich oddeľuje rie­ka Istros, nazývaná aj Dunaj, na severe Pečenehovia, na západe Frankovia a na juhu Chorváti.“ a tiež „Treba vedieť, že Teveli zomrel a že práve jeho syn Termaču prišiel nedávno (k nám) ako priateľ spolu s Bulčuom, tretím kniežaťom a karchasom Turecka“

V DAI v kapitole 41. O krajine moravskej

„Treba vedieť, že vládca Moravy Svätopluk bol statočný a u národov s ním suse­diacich obávaný muž. Tento Svätopluk mal troch synov. Keď zomieral, rozdelil svoju krajinu na tri časti a každému zo synov zanechal jednu časť. Prvého sláv­nostne ustanovil za veľkého vládcu s tou podmienkou, aby zostávajúci dvaja synovia boli podriadení zvrchovanosti prvého syna. Potom ich napomenul, aby sa nedostali do rozbrojov a nepostavili sa navzájom proti sebe. Ukázal im takýto príklad: priniesol a zviazal tri prúty; dal ich prvému synovi, aby ich zlomil; keď mu na to nestačili sily, podal ich znovu druhému a tým istým spôsobom aj tretie­mu; potom rozdelil tie tri prúty a podal ich svojim synom po jednom; tí ich vzali a na jeho pokyn, aby ich zlomili, to aj urobili. Týmto príkladom ich napomenul a povedal: Ak budete žiť v svornosti a láske, stanete sa nerozdeliteľnými, nepria­telia vás nepremôžu a neporazia. Ak však medzi vami nastanú sváry a súperenie a rozdelíte krajinu na tri samostatné panstvá nepodliehajúce prvému bratovi, zni­číte sa navzájom a aj susední nepriatelia vás úplne zničia.

Po Svätoplukovej smrti vydržali bratia žiť rok v mieri. Potom však medzi nimi vznikol svár a roztržky a oni začali navzájom bojovať. Vtedy prišli Turci a úplne ich zničili, zmocnili sa ich krajiny a doteraz ju obývajú. A tí, čo to preži­li, sa rozptýlili a utiekli k susedným kmeňom, k Bulharom, Turkom, Chorvátom a k ostatným národom.“

V DAI v kapitole 42. Opis krajov od Solúna po rieku Dunaj a po mesto Belehrad, opis Turecka a krajiny Pečenehov až po chazarské mesto Sarkel a Rusko.

„Treba vedieť, že od Solúna až po rieku Dunaj, kde leží mesto zvané Belehrad, je osem dní cesty, ak však človek necestuje rýchlo, ale s prestávkami. Turci sídlia za riekou Dunaj na území Moravy, ale aj z tejto strany rie­ky medzi Dunajom a riekou Sávou.“
Citát z De Ceremoniis aule byzantine (Cereminiis)

V Ceremoniis v knihe II. v kapitole 48.

„Vládcom Turkov list so zlatou pečaťou a oslovením: List cisára Konštantínopola a Rimanov milujúcich Krista, kniežatám Turecka. Rovnaký nápis a rovnakú pečať aj na list pre kniežatá Pečenehov. Pre knieža Chorvátska, Srbska, Dioclecie, Moravie, Terbounii, Kanalie Zachloumie list sa oslovením: Poverenie Kristamilujucého cisára pre vládcu provincie ... so zlatou pečaťou.“
(Treba ale pripomenut, že sa nemysli naša Velka Morava, ale Morava v dnešnom Srbsku.)

[jozef]

Dobrý deň p.pavol satko

Medzitým ako som dopísal svoj posledný príspevok, Ste mi poslal link, za čo Vám veľmi pekne ďakujem.

[jozef]

Dobrý deň p.Ježek aj p.pavol satko

Chybička sa mi „vloudila“, tak ju opravujem.

Citát z Administranda....

Národ Turkov mal odpradávna svoje obydlie vedľa Chazarie, na mieste zvanom Lebedia podľa mena svojho popredného vojvodu, ktorý sa volal osobným menom Lebedias, ale pre svoju hodnosť mal právo vojvodu, ako aj ostatní po ňom. Teraz na tomto mieste, v spomínanej Lebedii, preteká rieka Chidmas, nazývaná tiež Chingilous. V tom čase sa nevolali Turci, ale z nejakého dôvodu mali meno „Sabartoi asphaloi“. Turci tvorili sedem rodov a nikdy nemali nad sebou knieža, či už domáceho alebo cudzieho, ale boli medzi nimi „vojvodovia“, z ktorých prvým vojvodom bol spomínaný Lebedias. Žili spolu s Chazarmi tri roky a vo všetkých ich vojnách bojovali v spojenectve s Chazarmi. Pre túto ich odvahu a ich spojenectvo-alianciu ( s Chazarmi ), kagan princ Chazarie oženil popredného tureckého vojvodu, zvaného Lebedias, so vznešenou chazarskou dámou, pre slávu jeho udatnosti a slávy jeho rasy, aby s ním mohla mať deti; ale ako vyšlo najavo, tento Lebedias nemal deti, s tou istou Chazarovou dámou. Pečenehovia, ktorí sa predtým nazývali „Kangar“ (pretože „Kangar“ bolo medzi nimi meno označujúce vznešenosť a udatnosť), títo potom rozprúdili vojnu proti Chazarom a po porážke boli nútení opustiť svoju krajinu a usadiť sa v krajine Turkov. A keď došlo k boju medzi Turkami a Pečenehomi, ktorí sa v tom čase nazývali „Kangar“, armáda Turkov bola porazená a rozdelená na dve časti. Jedna časť odišla na východ a usadila sa v oblasti Perzie a dodnes sa nazývajú podľa starovekého vyznania Turkov „Sabartoiasphaloi“; ale druhá časť sa spolu so svojím vojvodom a náčelníkom Lebediasom usadila v západnej oblasti, v miestach zvaných Atelkouzou, v ktorých teraz žije národ Pečenehov. Krátko nato poslal vtedajší kaganský princ z Chazarie odkaz Turkom, v ktorom žiadal, aby k nemu poslali Lebediasa, ich popredného vojvodu. Lebedias teda prišiel k chaganovi z Chazarie a spýtal sa, prečo ho poslal, aby prišiel k nemu. Kagan mu povedal: „Pozvali sme ťa preto, aby sme ťa, keďže si šľachetný, múdry a udatný a prvý medzi Turkami, ustanovili za knieža tvojho národa a aby si poslúchol naše slovo a náš príkaz. Ale on odpovedal kaganovi: «Vašu úctu a zámer pre mňa si veľmi vážim a vyjadrujem vám primeranú vďaku, ale keďže nie som dosť silný na túto úlohu, nemôžem ťa poslúchať;

• !!!! na druhej strane je však iný vojvoda ako ja !!!!,

volá sa Almoutzis a má syna Arpáda; nech sa stane kniežaťom jeden z nich, buď Almoutzis alebo jeho syn Arpád, a nech poslúchne tvoje slovo." Kaganovi sa toto slovo zapáčilo a dal niektorých zo svojich mužov, aby išli s ním, a poslal ich k Turkom, a keď sa o tom s Turkami porozprávali, Turci uprednostnili, aby bol kniežaťom Arpád a nie jeho otec Almoutzis, pretože bol z vyšších vrstiev a bol veľmi obdivovaný pre múdrosť, rady a statočnosť a bol schopný tejto vlády; a tak z neho urobili knieža podľa zvyku, alebo ‚zákona‘, Chazarov, tým, že ho vyzdvihli na štít. Pred týmto Arpádom Turci nikdy nemali žiadneho iného kniežaťa, a tak je dodnes turecké knieža z jeho rodu. O niekoľko rokov neskôr Pečenehovia padli na Turkov a vyhnali ich s kniežaťom Arpádom.

Takže opravujem aj Konštantín pozná meno Álmoša ( Almoutzis ), nielen Arpáda a preto je jasné, že je tým potvrdená historická postava, či osoba nielen Arpáda, ale aj Álmoša.

Na čo tu ale treba poukázať je, že po bojoch v Levédii sa Tourkoi rozdelili na dve skupiny a jedna odišla do Perzie !!!, nevedno pod koho vedením a druhá sa usadila na západe od Levédii do Etelkózu, pod vedením vojvodu Levédi-ho.

Takže z tohto nám zase jasne vyplývajú dve najpravdepodobnejšie možnosti :

-, že arpádovská línia pochádzala ako sám Porfirogenetos uvádza z " druhej strany " a do Etelkózu a následne Karpatskej kotliny neprišla s Levédiho skupinou, ale so skupinou "Sabartoi asphaloi“ z Perzie, čiže Xwarāsānu, ale už pod vedením nie svojej dynastie, ale cudzej Álmošovej a dynastie jeho syna Arpáda, pochádzajúcej z perzského, Xwarāsān-ského Amolu.

• alebo druhá verzia, že z Perzie čiže Xwarāsānu, prišla a pochádzala len cudzia dynastia Álmoša a jeho syna Arpáda a prišla do Karpatskej kotliny sama individuálne, bez tej "Sabartoi asphaloi“ perzskej skupiny, pričom nie je jasné kedy, v akom čase a zároveň Porfirogenetosov informátor o pomeroch medzi Tourkoi-mi, tým iným vojvodom na "druhej strane" myslel opačnú západnú stranu Karpatského pohoria nie tú z Perzie a tam teda, už pôvodné domáce kniežatá, z Karpatskej kotliny, čo by znamenalo, že cudzia dynastia Álmoša a jeho syna Arpáda, bola vlastne už domácou maravskou dynastiou, z Karpatskej kotliny - teda krajiny ἡ μεγάλη Μοραβία , len s pôvodom z Xwarāsānu, ktorá do Karpatskej kotliny prišla dávno pred " hetumogerským honfoglalášom " a ktorej sa Tourkoi po porážke od Pečenehov, a následne aj od Bulharov a ich prijatí Svätoplukom a neskôr nakoniec ešte aj po porážkach od Mojmíra II, boli nútení podriadiť tak, ako boli podriadení kaganovi, keď sa dostali a teda boli súčasťou Chazarskej aliancie.

Pravdepodobnosť tejto druhej verzie je zrejmá aj z očividne neautentického naratívu Porfyrogenetos-a, keď po odmietnutí ponuky chazarského kagana, Levédim, ustanoviť ho za veľkokniežaťa Tourkias, ešte aj sám úplne nepochopiteľne, mal navrhnúť chazarskému princovi vojvodov na "druhej strane", a tento kagan sa ešte dokonca aj "teší" z takéhoto protinávrhu, k jeho ponuke, čím de facto, samozrejme stráca svojho aliančného podriadeného, s celou hetumogerskou, Levédiho skupinou, zo svojho dosahu a teda aj moci.

A tu už máme obnažené aj hlbšie dôsledky, plynúce s resumé, že pôvod Bela III, je z Xwarāsānu.