Geneticky profil Béla (okolo 1245 – 1272), vojvoda Bosny a Macsó.

[palo satko]

Vyšla študia o komplexnom výskume pozostatkov vojvodu Bélu, vnuka uhorského kraľa Bélu IV. Jeho otcom bol Rostislav z rodu ruských Rurikovcov a knieža Haliča a matkou uhorská princezná dcéra Bélu IV. Anna.
Tu som skopíroval krátky historicky rámec vojvodu zo štúdie:
Béla (okolo 1245 – 1272), vojvoda Bosny a Macsó, bol druhým synom princeznej Anny (1226 – okolo 1274; dcéra uhorského kráľa Bélu IV.) a Rostislava (1219 – 1263) z dynastie Rurikovcov, kniežaťa Haliča. Vojvoda Béla sa prvýkrát objavil na politickej scéne v roku 1265, keď jeho matka, princezná Anna, podporovateľka kráľa Bélu IV. (vládol v rokoch 1235–1270), začala vojnu proti svojmu bratovi, mladšiemu kráľovi Štefanovi V. Boje viedol vojvoda Béla z Macsó, ktorý mal v tom čase okolo 20 rokov . Jeho armáda utrpela zdrvujúcu porážku, po ktorej Béla IV. uzavrel mier s mladším kráľom Štefanom V. V roku 1270, po smrti Bélu IV., princezná Anna ušla k svojmu zaťovi, kráľovi Ottokarovi II. z Čiech, ktorý následne vtrhol do Uhorska. Kráľ Štefan V. a vojvoda Béla však Ottokara odrazili a prinútili ho uzavrieť mier. Podpora vojvodu Bélu pre Štefana V. stabilizovala politickú pozíciu vojvodu, ale po nečakanej smrti kráľa Štefana V. v roku 1272 sa situácia zmenila. V opozícii voči maloletému Ladislavovi, synovi kráľa Štefana V., niektorí páni podporili vojvodu Bélu ako kandidáta na regenta alebo dokonca kráľa. Napriek tomu bol v auguste 1272 Ladislav korunovaný za kráľa Ladislava IV. Na vyriešenie konfliktu bol v novembri vojvoda Béla pozvaný na zasadnutie rady v kláštore na Zajačom ostrove. Namiesto zasadnutia rady však došlo k sprisahaniu s cieľom zavraždiť vojvodu. Vojvoda Béla bol brutálne zavraždený zhromaždenými veľmožmi podporujúcimi Ladislava na čele s Henrikom z rodu Héder (Henrik Kőszegi). Týmto nepotrestaným zločinom bol nielen eliminovaný potenciálny uchádzač o trón, ale boli tiež zabavené rozsiahle majetky bezdetného vojvodu a neskôr rozdelené medzi kráľových stúpencov. Pozostatky zavraždeného Bélu boli pochované jeho príbuznými v areáli dominikánskeho kláštora na Zajačom ostrove (dnes Margaretin ostrov, Budapešť).
Štúdia potrvdila, že Bélo bol kruto zabity, že vyrastal v Karpatskej kotline a že bol priamym potomkom Arpadovcov v materskej linii a Rurikovcov v otcovskej linii. Viac sa dočitate po stiahnutí pdf na stranke: https://www.biorxiv.org/content/10.1101 ... 5.666716v1

[Wladislaus]

Jenom dodám, že sestra Bély Mačevského, Kunhuta, byla druhou manželkou Přemysla Otakara II.
Rurikovská linie, ze které pocházeli oba dva, byli Svjatoslaviči, po Svjatoslavovi II. Kyjevském (6. kyjevský velkokníže). To byl jeden ze synů Jaroslava Moudrého (3. kyjevský velkokníže) a vnuků Vladimira Velikého (1. kyjevský velkokníže).

A ještě dodám, že můžem Maďarům závidět. Úspěšně pokračují v testech DNA, zatímco u nás po té první neoficiální zprávě před 7 lety "chcípl pes" a ani slíbená analýza Olomouckých Přemyslovců není nikde v dohledu :/

[palo satko]

Madari sa genetike venuju už dlho a maju vysledky od neskorej doby kamennej až po dnešok. Pre stredovek, ktory nas tu zaujíma, maju genetiku z pohrebisk Hunov, Avarov, starych Madarov a pôvodneho obyvatelstva Panonie, Potisia, južneho Slovenska.
Z historickych dejatelov maju genom Belu III., sv. Ladislava, rodiny Abbovcov a Bathoryovcov a pokial viem vo vyskume je genetika Ondreja I. a Matiaša Korvina. Plus maju niekolko jedincov z kralovskeho pohrebiska v korunovačnom chrame v Stoličnom Belehrade, ktore nie je možne "sparovat" s historickymi postavami.
Venuju sa genetickemu vyskumu a pritom, by človek očakaval skôr opak, kedže ako prvé zistili, že sučasna populacia ma velmi nepodstane korene v prichodzích "dobyvatelov" a Madari su temer všetci Stredoeuropania, podobne ako Slovaci, Rakušania, Moravania alebo Česi.

[Simplex]

Venuju sa genetickemu vyskumu a pritom, by človek očakaval skôr opak, kedže ako prvé zistili, že sučasna populacia ma velmi nepodstane korene v prichodzích "dobyvatelov" a Madari su temer všetci Stredoeuropania, podobne ako Slovaci, Rakušania, Moravania alebo Česi.

---Takže se vlastně potvrzuje to, alespoň pokud vím, co se ukazuje na různých místech Evropy v souvislosti s různými časovými vrstvami. Tedy, že neplatí archaická představa, podle níž měli např. "příchozí" Keltové vymlátit předchozí populaci (pokud tam ještě nějaká zbyla) a převzali max. ženský. Což se mělo následně opakovat po příchodu Germánů, Slovanů atp.
---Příchozí nomadské populace nemuseli být nijak velké a přinejmenším část předmaďarských elit se po změně mocenských poměrů bez problému "politickými" Maďary stala. Což bezpochyby vyhovovalo i Arpádovcm, zvláště když stáli na jejich straně.
---Myslel jsem, že Turci to pohřebiště ve Stoličném Bělehradu zcela zničili? Jak dopadli Omodějovci?

[palo satko]

To pohrebište bolo vo vnutri korunovačneho chramu ako bol zničeny a neskôr preskumany je tu:

Turecký historik Mustafa Dzelalzade sa v roku 1543 zúčastnil obliehania a dobytia Sekesfehérváru v sprievode Sülejmana Veľkolepého. Na katedrálu spomínal takto: „Starý kostol, ktorý slúžil ako miesto odpočinku a pohrebu kráľov horiacich v ohňoch najnižších pekiel, si zaslúži osobitnú zmienku. V každom jeho rohu a zákutí boli nádherné postavy vytesané z drahého mramoru alebo kameňa, z ktorých každá bola padišáhom chváliacim sa svojou slávou a mocou vo svojej dobe. Tu a tam bol hrob modloslužobníka, inde náhrobný kameň zhýralého darebáka, ktorý sa dostal do pekla. V každom rohu boli ohavné postavy v kamenných rakvách... Na hlavách nosili žiarivé drahé kamene, na prsiach zlaté a strieborné kríže, meče a dýky a na prstoch nosili ako ozdoby prstene veľkej hodnoty.“

Hoci sám Sülejman katedrále neublížil, v roku 1554 veliteľ mesta Ahmed Bey, prvý sanjak-bey z Istolni (Üsztülni), Belehradu (Fehér-szék), kostol vyplienil krátko po sultánovom odchode. Keď sa o tom Sülejman dozvedel, podľa Bethlena Farkasa poslal svojho pokladníka Budína, Quarlibéga, aby potrestal Ahmeda Beya (beglerbega). Pokladník vo svojej misii pokračoval „prehľadávaním kostola na každom tajnom mieste, bez rozdielu ho vyplienil a v rozpore s medzinárodným právom, pričom z hrobov vzal všetko, pričom nenechal nepoškodené ani kniežacie rakvy, za ktoré dúfal, že dostane odmenu: zlaté a strieborné kráľovské koruny, žezlá, gule, reťaze a prstene. Takto teraz stál kostol, predtým ozdobený toľkými pokladmi, vyplienený zo všetkého“. Pravdepodobne Quarlibég mohol vyhodiť telo Jánosa Szapolyaiho, aby ho mestský sudca mohol pochovať inde.

Po pokuse obyvateľov mesta o vzburu boli zbavení možnosti používať kostol a ten bol prerobený na sklad. „Keďže pohľad na kráľovskú baziliku bol desivý a varovný,“ píše turecký historik Mustafa Celalzade vo svojom diele Triedy krajín a výpočet ciest, „nebola vhodná na premenu na mešitu.“ Katedrála však bola neskôr prerobená na mešitu. Turci pravdepodobne rešpektovali kráľovské hrobky, pretože po premene na mešitu vydal sultán v roku 1568 dekrét, ktorým nariadil budínskemu beglarbegovi, aby odstránil zostávajúce náhrobné kamene v bazilike, ktoré boli považované za urážlivé pre náboženské presvedčenie moslimov. Keďže kráľovské pohrebiská zostali v bočných uličkách, je zrejmé, že ako mešita sa používala iba stredná ulička.

Ibrahim Pecsevi strávil v roku 1594 v Székesfehérváre dlhší čas. Už sa nerozplýva nad veľkolepou katedrálou, ale spomína „kupolovú budovu“ pripojenú k južnej strane kostola, v ktorej už odpočívajú telá desiatich kráľov. V roku 1601 kráľovská armáda takmer 30 000 mužov, pozostávajúca z nemeckých, valónskych, českých a rakúskych vojsk, vedená princom Philippom Emmanuelom de Lorrain Mercoeur (Merkúrskym), obkľúčila a potom dobyla opevnený hrad. Turci využili predsieň baziliky a okolité domy ako muničné sklady; pred svojím ústupom ich vyhodili do vzduchu. Šíriaci sa oheň sa rozšíril aj na baziliku, ktorú výbuch poškodil. Útočníci, prevažne nemeckí a valónski vojaci, s zúrivosťou hľadačov pokladov zaútočili na hrobky, ktoré sa zdali byť stále nedotknuté, a ak sa majú veriť zdrojom, potom vyplienili aj rodinnú hrobku Anjoukovcov. Pokiaľ ide o zničenie baziliky v roku 1601, Miklós Istvánffy (1622) opisuje záležitosť takto: „Keď Maďari vchádzali do mesta, pušný prach, ktorý Turci tajne umiestnili v predsieni kostola a v susedných domoch, sa okamžite vznietil, s hlasným treskom explodoval a zapálil domy a plamene šľahajúce odtiaľ v jedinom okamihu pohltili svetoznámy kostol.“ S výnimkou Matúšovej kaplnky sa takmer celý kostol zrútil.

V roku 1601 (podľa iných zdrojov v roku 1602) niektorí vojaci „vyhodili do vzduchu“ kameň z krypty, ktorý bol stále neporušený v jednej z menších kaplniek katedrály, a zbavili kráľovské telá spočívajúce v krypte ich klenotov. Súčasné kroniky vykresľujú pochmúrny obraz znovudobytého – znovuzískaného – mesta. Ortelius píše: „V tomto zmätku Valóni... otvorili, prehľadali a zničili hrobky kráľov vo veľkom kostole... Niektorí vojaci v jednej z menších kaplniek kostola sv. Štefana vo Fehérvári, v ktorej bola pochovaná manželka a dcéra kráľa Ľudovíta, slečna Mária, vyhodili do vzduchu kamene z krypty, ktoré boli dovtedy ušetrené pred Turkami, a zbavili mŕtve telá ich klenotov a ozdôb... Hrobky starých kráľov boli otvorené, prehľadané a zničené. Stále však nie je známe, akí vojaci sa dopustili takejto nespravodlivosti“ (Bombardi: Topographia. Zväzok III, kapitola 11, článok 7).

V tom istom roku – 1601 – mesto opäť padlo do tureckých rúk a zostalo v nich až do 19. mája 1688, kedy bolo znovu dobyté. Evlia Cselebi, ktorý mesto navštívil 24 rokov pred znovudobytím, videl krásne, usporiadané mesto. V roku 1664 napísal o fehérvárskej katedrále: „... Domom boja za vieru je Székesfejérvár (Üsztülni-Belgrád)... strana, kde sú pochovaní králi, je veľmi krásna; aj teraz, keď zomrie kráľ alebo knieža, jeho telo sa prenesie na tento hrad a po vykonaní smútočných obradov sa pochová v spomínanej hrobke... V tomto krásnom meste bola v staroveku slávnym kostolom s vysokou klenbou mešita Sülejmana Chána“. Žalostný stav sa dá azda vysvetliť požiarom, ktorý dva roky pred znovudobytím hradu, v roku 1686, vypálil časť hradu do tla. „Samotný kostol nebol zničený ani tak kvôli nešťastnej udalosti z roku 1601, ako skôr preto, že ho nielen Turci, ale aj kresťania považovali za baňu, ktorej kameňmi sa dali ľahko upraviť múry neďalekého hradu počas opakovaného obliehania...“ (Imre Henszlmann). Tieto tvrdenia sú o to prekvapujúcejšie, že mesto sa v roku 1688 dostalo do držby cisárskych vojsk bez obliehania.

Turecké nebezpečenstvo sotva pominulo, „z veľkej časti zničené mesto sa opäť ocitlo v rukách barbarov. Kamene zostávajúcich múrov hlavného kostola boli použité na opravu poškodených hradných múrov, takže nezostal kameň na kameni. Navyše, aby z nich zostali len majstrovsky vytesané múry a stĺpy, keď neskôr Leopold z politických dôvodov (1702) dal niektoré hrady zbaviť obranných hradieb a posledné zvyšky kostola spočívajúceho v našich hradných múroch boli vykopané a hodené do susedných jazier“ (Aurél Török, 1893).

Po tureckom odchode kráľovská bazilika so zrútenou strechou a poškodenými múrmi stále stála a jej obnova by nebola náročnou úlohou. V roku 1700 požiadal prepošt Barnabeisz Neoacquistica Commissio, výbor, ktorý overoval staré majetkové práva, o stredoveké majetky a desiatky kapituly s odôvodnením, že „musí obnoviť slávnu baziliku kráľov“. Dlho nedostal ani odpoveď na svoju žiadosť a potom ho informovali, že nedostal späť desiatky, ktoré mu patrili od svätého Štefana, takže nemá finančné prostriedky na obnovu zničenej katedrály. V roku 1693 sa mestská rada v Székesfehérváre obrátila na pápeža s výzvou: „Vedúci predstavitelia a obyvatelia mesta, korunovačného a pohrebného miesta našich starodávnych svätých kráľov, znovu dobytých víťaznými zbraňami cisára Leopolda, pokorne padajú k nohám Vašej Svätosti a žiadajú Vás, aby ste sa uráčili potvrdiť Jánosa Bódoga Barnabeisza v hodnosti fehérvárskeho prepošta, ktorý má v úmysle znovu postaviť kedysi skvelú baziliku, ktorú postavil svätý Štefan na počesť Panny Márie a teraz leží v ruinách, aby sa rozrástla Božia sláva a mesto opäť prekvitalo hodné ich predchodcov, na šťastnú pamiatku.“ Dlhý boj medzi cirkevnými organizáciami nakoniec viedol k zrušeniu prepoštanstva a k založeniu biskupstva v Székesfehérváre v roku 1777. Biskupstvo, ktoré založil panovník, malo s bazilikou málo spoločného. Na druhej strane bolo v jeho záujme postaviť reprezentatívny biskupský palác hodný neskorého baroka.

Katedrála bola už koncom 18. storočia v žalostnom stave. Jej strecha bola poškodená mnohými požiarmi, múry obliehaním a výbuchmi. Niet však pochýb o tom, že jej mohutné múry stále stáli a dokonca aj niektoré z jej kaplniek zostali nedotknuté. Ruiny baziliky videl anglický cestovateľ Clements Simon v roku 1715 a vo svojich spisoch spomenul, že „kedysi to bol krásny kostol v meste, ktorý teraz leží z veľkej časti v ruinách“. Imre Henszlmann, archeológ a historik umenia z minulého storočia, o zničení Sekesfehérváru Turkami napísal: „Hoci je vyplienenie kráľovských hrobiek Turkami prezentované najpodrobnejšie slovami Farkasa Bethlena, som napriek tomu nútený poznamenať, že počas vykopávok vykonaných pod mojím dohľadom a pod vedením Jánosa Érdyho v roku 1848 sme nenarazili na ani jednu hrobku, o ktorej by sa dalo s istotou povedať, že ju vyplienili Turci; naopak, narazil som na početné hrobky, ktoré boli nepochybne vyplienené našou vlastnou krvou, a to až koncom minulého storočia (18.) alebo dokonca v súčasnom (19.) storočí, čo v záujme prísnej pravdy nesmiem zatajovať.“ Podobný názor vyjadril v roku 1893 aj antropológ Aurél Török: „Súhlasím aj s názorom Dr. Henszlmanna, že vyplienenie hrobiek baziliky Turkami je prehnané.“

Zdroj:http://mek.niif.hu/04000/04092/html/

[Ježek]

https://www.hungarianottomanwars.com/du ... XYHP0dCWew

Tohle asi bude vycházet z té studie.

Podle posledního obrázku ho posekali slušně, to už není likvidace oponenta, ale nenávist.

[palo satko]

No niekedy sa stratil zmysel pre mieru aj u nas v Uhorsku. Napr. Gertrúdu z Meránu za to, že cez svojho manžela krala Ondreja II. presadzovala do funkcii svojích pribuznych, priviazali na kresle, odtali jej obe ruky a nechali ju vykrvacať. Jej brata, ktory bol hlavnou pričinou tohoto aktu, ale vtedy nepotrestali, lebo sa mu podarilo utiect. Berthold, brat Gertrúdy, ako nevzdelaný mladík sa stal s pomocou kráľovnej arcibiskupom v Kaloči a následne bánom chorvátskym, slavónskym a Dalmácie a vojvodom z Transylvánie. No a pohar pretiekol ked znasilnil mladu manželku župana Petra. Kral potrestal vykonavatelov na hrdle a tak Uhri poriešili Bertholda inak. V roku 1214 dostal výprask od útočníkov, ktorých nespoznal. Pápež, pretože sa jednalo o útok na cirkevného hodnostára uvalil na útočníkov kliatbu, o čom informoval v liste uhorským klerikom. Na druhej strane Česi maju vyhubenia Slavnikovcov a Vršovcov

[Adriana]

Pan Satko kde ste nasiel take dataily o Gertrudinej smrti? Inac necudovala by som sa keby sa na nej tak "vybesnili" kedze ich cielom boli jej bratia a ti im zdrhli. Gertruda tiez nebola ziaden anielik, ale mocichtiva nepotka. Neskor samotny Berthold bol exkomunikovany ale to uz je ina kapitola

[palo satko]

Ked som písl svoj roman Kronika duši, nazbieral som asi 80 gyga roznys starych kronik, sprav, archeo, diel cez celu euroaziu až po persku poeziu. Bolo to v roku 2013 a jedine čo si pamätam bolo, že kralovi Ondrejovi, ktory bol v čase vraždy v Haliči, doniesol posol časť Gertrudineho tela aby mu dokazal, že kralovna je mrtva. Nepiše sa o hlave, takže ruka, alebo ruky.

[Simplex]

Palo to jste frajer, že jste zmáknul román. To já píšu článek a jde mi to jako ... a hlavně kdykoli se k tomu omylem vrátím, tak vidím jen problematická místa, která jsem měl formulovat jinak Našel jsem Váš román ke stažení na stránce, která mi občas vypadne a kde mají mimo jiné prima ilustrace.
http://www.hradiska.sk/2014/11/kronika- ... vpade.html

[palo satko]

Simplex ja mam disortografiu. Absolutne nezvladam pravopis a že desivo. Nielen znamienka a ypsilony, ale dokažen vynechat v slovach slabiky niekedy cele slova vo vetách. Celu školsku dochadzku som mal pätky z diktatu a v praci museli po mne kolegovia kontrolovat spravy do vedenia. Lenže na druhej strane celkom rad píšem a chvalabohu vo Worde je kontrola pravopisu. Tu knihu som pisal, ked som mal antikvariat a tam som mal množstvo času. Ešte som ju nevydal, lebo čkam až manželka zostane n dôchodku a kedže ta ovlada slovenčinu a pravopis excelentne, tak sme sa dohodli, že to spolu prejdeme vetu po vete. No a nastene ten pripad ktory spominate - sebakritika nad napísaním nielen z gramatiky ale aj z obsahu. Otazka. Stiahol ste si ju a čítal? Lebo ten link je dnes už nefunkčny.

[Simplex]

---A přesto jste napsal knihu a když z toho uděláte audioknihu, tak máte po starostech. Jde o příběh a zbytek zvládne holka z pajďáku Přečíst jsem ji nestihl a já beletrii prakticky nečtu, protože na to nemám čas. Navíc sebelepší autor nevymyslí příběh, jaký napsal život. Historické romány už vůbec ne, protože drtivá většina z nich je na úrovni romantické literatury 19. století, jen jazyk je moderní. Takže za posledních cca 5 let jsem četl jednu sudetskou krimi a Žemličkova Čtvrtého bratra. Jako dítě jsem měl rád historické romány Ludmily Vaňkové, protože se odlišovaly od podobné soudobé produkce. Uherské dějiny neznám, takže zápletky Vašeho příběhu, bych patrně ani nepochopil. Ale z anotace je zřejmé, že jste se na knize vyřádil. Pochopitelně myšleno v dobrém
---Vím, že k tatarskému vpádu sesbíral prameny R. Marsina, ale tím to končí.
Tatársky vpád : historické rozprávanie o strašných udalostiach, ktoré priniesli ...
https://www.knihovny.cz/Record/svkkl.Kl ... d=33395477

[palo satko]

Simplex no ja som tu knihu ponal trochu inač a ako romantizmus s modernym jazykom. Použil som format Bedu Venerabilis alebo Beda Ctihodného (672 - 735) bol všestranný anglosaský učenec, polyhistor t.j. rozpravanie konkretneho človeka, ktory bol učastnikom opisanych udalosti, alebo sa o nich dozvedel z prvej ruky. Plus som si dal velky pozor aby som nepoužil nejake slovo, ktore v polovoci 13. storočia bolo nezname. V texte su indexy a pod čiarou je ich vysvetlenie. Tych indexov je 810 ale nie su tam doslovne citacie v latinčine, alebo perštine a angličtine s určenym zdroja, to by kniha mala 1500 strán. :)Je to nevyhodou, lebo prave nemoderny jazyk a odbočky k vysvetlivkam vyušuju dnešneho čitatela.

[Wladislaus]

Simplex no ja som tu knihu ponal trochu inač a ako romantizmus s modernym jazykom. Použil som format Bedu Venerabilis alebo Beda Ctihodného (672 - 735) bol všestranný anglosaský učenec, polyhistor t.j. rozpravanie konkretneho človeka, ktory bol učastnikom opisanych udalosti, alebo sa o nich dozvedel z prvej ruky. Plus som si dal velky pozor aby som nepoužil nejake slovo, ktore v polovoci 13. storočia bolo nezname. V texte su indexy a pod čiarou je ich vysvetlenie. Tych indexov je 810 ale nie su tam doslovne citacie v latinčine, alebo perštine a angličtine s určenym zdroja, to by kniha mala 1500 strán. :)Je to nevyhodou, lebo prave nemoderny jazyk a odbočky k vysvetlivkam vyušuju dnešneho čitatela.

Kde se vaše kniha dá sehnat? Rád bych si jí přečetl, ale google nikde nic nenašel a ten odkaz už je mrtvý. Uvažuju, že v blízké budoucnosti se pustím do něčeho vlastního a něco jako prequel by se odehrával ve stejné době, jenom ne v Uhrách, ale na jižní Moravě.

[Simplex]

Simplex no ja som tu knihu ponal trochu inač a ako romantizmus s modernym jazykom. Použil som format Bedu Venerabilis alebo Beda Ctihodného (672 - 735) bol všestranný anglosaský učenec, polyhistor t.j. rozpravanie konkretneho človeka, ktory bol učastnikom opisanych udalosti, alebo sa o nich dozvedel z prvej ruky. Plus som si dal velky pozor aby som nepoužil nejake slovo, ktore v polovoci 13. storočia bolo nezname. V texte su indexy a pod čiarou je ich vysvetlenie. Tych indexov je 810 ale nie su tam doslovne citacie v latinčine, alebo perštine a angličtine s určenym zdroja, to by kniha mala 1500 strán. :)Je to nevyhodou, lebo prave nemoderny jazyk a odbočky k vysvetlivkam vyušuju dnešneho čitatela.

---Vás k těm devatenáctovým romantikům nepočítám, protože vše co jste o knize uvedl, včetně počtu poznámek, uvádí anotace na stránce, kde jsem ji objevil
---Ono je něco jiného, když takovou knihu napíše J. Žemlička (Zpověď Kukaty, Čtvrtý bratr) nebo J. Bednaříková (Podzimní čas mocné říše) či neználek, který o tématu ví ... Samozřejmě také záleží na tom, zda kniha cílí na určitou věkovou skupinu, či je napsána doslova pro každého, což je případ Žemličky. Bednaříkové knihu jsem zatím nečetl, ač jsem to měl v plánu, takže ji nemohu hodnotit. To je můj pohled, který nikomu nenutím, ať si každý píše a čte co se mu líbí.
---Pár čtenářkám devatenactkových romantik jsem vnutil Zemřít za Jeruzalém (Dieter Breuers) a byly dost překvapené.

[palo satko]

V podstate som tu knihu pisal pre seba. Bolo to určite obdobie života, ked som mal vela času a nejako som nechcel zdebilnieť z nudy. Bolo mi jasne že to nebude Pan prstenov a že okruh čitatelov sa da zratat možno do sto ludi. Ale pre mna to bolo niečo, čo som dovtedy nerobil a zistil som, že ma hladanie zdrojov, ich spajanie do spoločneho probehu a samotne pisanie celkom naplna. Nakoniec aj by som mal dostžatok zdrojov knihu vydať, ale neodhodlal som sa zatial k tomu. Napiasane potrebuje kontrolu a ja ju nedokažem po sebe urobiť. Jednoducho mam pred očami obrazy a film a nie text a pismena.

[Simplex]

---To co člověk dělá pro sebe, je vždycky nejlepší Pána prstenů jsem znal už před zfilmováním a moc mě to nebralo. Většina konzumentů vůbec netuší, kým byl autor a po jaké životní zkušenosti to napsal. Já tzv. fantasy nemusím, podle mě to jsou pohádky pro dospělé. Historii mám rád, protože píše příběhy, které ani sebelepší autor nevymyslí a to v každém období.
---Když píšete, že zdroje nejsou problém, tak by neměl být ani problém to Vaše dílko někomu svěřit k jazykové kontrole atd. Pak už stačí šoupnout to na internet a nemusíte to vydávat v tištěné formě. Možná se pletete, a těch čtenářů by bylo podstatně více. Upřímně ani netuším, jestli téma mongolského vpádu u nás nějaký beletrista využil, ač na rozdíl od Uher a Polska to byla okrajová záležitost.

[palo satko]

V Česku o vpade pisal Palacky https://www.rukopisy-rkz.cz/rkz/liter/k ... d_1241.pdf

[Simplex]

V Česku o vpade pisal Palacky https://www.rukopisy-rkz.cz/rkz/liter/k ... d_1241.pdf

Tohle znám, já měl na mysli nějaký "moderní" český historický román. Spíše se to řeší ve vztahu ke Šternberkům a jejich rodové tradici, což samozřejmě platí i na Palackého.

[palo satko]

Moderny roman z českeho prostredia nepoznam. Na Slovensku vyšiel roman, čital som ho ale je to taka romantika zlepena. Bohužial si ani autora už nepamätam.