Pôvod Arpádovcov

[jozef]

Dobrý deň p.pavol satko

Tak ktorého Konštantína vlastne myslíte, tá stránka na wiki neexistuje !

[jozef]

Dobrý deň p.pavol satko

Takže, asi Ste mysleli na Konštantína VII, Porphyrogenitus-a !!?.

Potom, ale ( minimálne ) "oblá" platnička ( ak nie celá Gejzova koruna ), bola vyrobená v inom čase ako tie dve "hranaté", platničky a tým pádom už nestačí, aby Ste si opravili len chybu, o "stratenej" Gejzovej korune, ktorú Ste si opraviť odmietli, ale musíte asi "prehodnotiť", celú Vašu hypotézu a prerobiť ju na komplet.

Jedine, že by tým Konštantínom z emailovej platničky bola myslená osoba syna Michala VII, ktorá bola v čase korunovácie Gejzu I, ešte len jeho maloletým, teda Michalovým dieťaťom, narodeným už za jeho panovania a zároveň ním korunovaná za spolucisára, by Ste si tú Vašu hypotézu "prerábať" možno nemuseli. Čo poviete ?

[jozef]

Dobrý večer p.pavol satko

Ak sme si teda akýmsi „úzusom“ identifikovali všetky tri osoby ( Gejza I, Michal VII, Dukas a jeho syn Konštantín Dukas ) z emailových platničiek uhorskej koruny a to aj na základe, výroby oboch uvažovaných korún pre Gejzu I a jeho druhú manželku Synadene, v jednej z byzantských dielní, pričom korunovácia sa mala udiať až po zrodení Konštantína Dukasa /nar.1074/ v purpure a teda bolo to aj po ním / Gejzom I/ vyhranej bitke pri Mogyoróde 14. marca 1074, proti Šalamúnovi. Koruna mu bola darovaná a poslaná, spolu s jeho druhou manželkou Synadene buď ešte koncom roku 1074, alebo skôr v roku 1075, kedy boli aj obaja korunovaní.

Teda epitet витѧзь na emailovej platničke mu bol byzantským klenotníkom „pripísaný“ v chronologicky reálnom slede, nielen preto, že dobyl hrady a územie od Byzantíncov, ale hlavne preto, že víťaznou bitkou pri Mogyoróde prinavrátil uhorskú korunu do rúk domácej arpádovskej vetvy, čo znamenalo aj odklon uhorskej koruny od Šalamúnovej prozápadnej nemeckej rodinnej vetvy, z manželkinej strany / Judita dcéra cisára Henricha III a sestra Henricha IV ) a príklon k východo-rímskej, či byzantskej, z ktorej bol následne ako politický akt, vyslaný aj dar v podobe jeho druhej manželky a novej uhorskej koruny ( inak jeho prvá manželka Sofia bola dcérou Limburgského vojvodu Arnulfa, s ktorou sa zoznámil, ešte ako slobodný, rukojemník svätej rímskej ríše, kam bol vydaný "uhorskou mocou" ).

Tu si treba všimnúť, aký bol asi vtedajší diplomatický jazyk, používaný uhorskými komunikačnými kanálmi, smerom k byzantskému dvoru, keď sa na korunovačnom klenote objavili dve slovenské slová a to витѧзь prepis ΒΙΤΖΑC a крал҄ь prepis ΚΡΑΛΗC, o čom sme tu už hovorili aj v súvislosti s komunikáciou vyslancov „Hetumagorov“ ešte v 10.stor. a to tiež na byzantskom dvore Konštantína Porfyrogenitos-a, pri jeho zázname titulov „hetumagor-ských“ náčelníkov, ktorí boli v „Administrande“ nazvaní slovenským termínom воѥвода prepis βοέβοδος.

Ale ešte jedna skutočnosť, je zachytená na tak malej ploche emailovej platničky a svedčí o niečom, čo je spojené so slovenským, historickým povedomím, tej doby.

Portréty Michala a Konštantína sú doplnené o identifikačné odznaky hodnosti a moci vtedajších byzantských panovníkov, držiacich vo svojich pravých rukách, Labarum čiže cisárske zástavy, zaužívané od čias Konštantína I Veľkého, ako hlavné vojenské štandardy, v tradovanom zmysle a význame, v gr.Ἐν Τούτῳ Νίκα. - v lat.hoc signo vinces – v sl.v tomto znamení zvíťazíš.
Postava Gejzu I, na emailovom portréte, okrem meča ( v ľavej ruke ), drží ešte, ako svoj identifikačný znak, aj barlu ( v pravej ruke ), štylizovanú do formy s tzv. Klementovým krížom, čo je pôvodný dvojitý kríž, ktorého spodné väčšie rameno tvorí kotva, o ktorú bol uviazaný a hodený do mora. Tento kríž sa stal symbolom trvalého a definitívneho víťazstva, čo predstavovalo v kresťanstve zisk života večného, prostredníctvom mučeníckej smrti a v pozemskom živote, zisk neobmedzenej moci a vlády v kráľovstve.
Dvojitý Klementov kríž priniesli z Chersonu, spolu s jeho relikviami, sv. Cyril a Metód do Slovenskej zemi, prezývanej aj Moravou a v tomto znamení zvíťazil a vybojoval si svoje кральевствъие - regnum, už aj Svätopluk.
Keď o cca.200 rokov, pod týmto istým znamením Klementovho dvojitého kríža tiahli nitrianske vojská / teda bol ich znamením na hlavnej vojenskej štandarde /, ktoré viedol Gejza I - 14. marca 1074, proti Šalamúnovi a v boji sa stretli pri Mogyoróde, tak v tomto znamení nielen zvíťazili, ale Gejza I získal pre seba, kráľovstvo ( teda titul крал҄ь оугрои /ѫгри/ prepis Κρаλңс Τоυрхιас ) a definitívne aj novú uhorskú korunu.

https://commons.wikimedia.org/wiki/File ... _csata.JPG

Bitka pri Mogyoróde Miniatúra zobrazujúca vojakov vojvodu Gejzu vľavo vedení vojvodom Ladislavom (so svätožiarou okolo hlavy), kráľ Šalamún vedie svoje vojská vpravo (víťazná nitrianska koruhva s dvojkrížom na trojvrší dominuje nad zadunajskou, reprezentovanou arpádovskými brvnami), Obrázková kronika, 1358 – 1370,

[palo satko]

S tym Konštatinom ste to napisal spravne. Včera večer som sa konečne pozrel do užitočnej knihy, ktoru už roky mam a tam je Konštantín označeny ako cisrov syn a spoluvladca. https://www.amazon.com/Byzantine-Enamel ... B0013HPO2S Vdaka.

[jozef]

Dobrý deň p.pavol satko

Takže konkrétne toto píše autor o predmetných emailoch na Gejzovej korune, v knihe ktorú ste tu uviedli
https://www.amazon.com/Byzantine-Enamel ... B0013HPO2S

KORUNA SVÄTÉHO ŠTEFANA (Uhorská svätá koruna)

Spodná časť Uhorskej svätej koruny, tzv. „corona graeca“, je byzantské dielo a jej dátum sa dá presne určiť. Smalty sú aspoň byzantské. Je pochybné, či plakety osadené veľkými kameňmi a vložené medzi ne pôvodne patrili ku corona graeca, pretože spolu so smaltmi dávajú obvod 72 cm, čo je nezvyčajné a tiež nepravdepodobné a ďaleko prevyšuje obvod aj najväčšej hlavy. Pretínajúce sa oblúky koruny, tzv. „corona latina“, predstavujú západné dielo a ich dátum a miesto pôvodu sú pochybné. Nezaoberáme sa tu všetkými veľkými kontroverziami, ktoré vznikli v súvislosti so Svätoštefanskou korunou. Podrobné informácie o tejto téme možno nájsť v dielach J. P. Kellehera, M. v. Barány-Oberschalla a J. Deera. Žiadame čitateľa, aby si preštudoval odbornú literatúru, pretože smalty na gréckej korune sa v týchto konkrétnych kontroverziách nezúčastňujú. Smalty tu pozostávajú z dvoch plakiet so zaobleným oblúkom na vrchu, ktoré s korunou v jej súčasnej podobe prechádzajú cez stred čela a na zátylku a pokračujú až k spodnému kruhu, a tiež z ôsmich menších plakiet v tvare vysokých obdĺžnikov. Týchto desať smaltov je zdobených postavami alebo bustami. Na oboch stranách klenutej plakety vpredu je tiež osem ozdôb. Tieto ozdoby sa zmenšujú, keď idú do strán, a sú striedavo trojuholníkové a zaoblené. Obsahujú akýsi šupinovitý vzor v zelenom smalte bez podstavcov. Okrúhla klenutá plaketa vpredu zobrazuje žehnajúceho Krista (II. 37a). Sedí na cisárskom tróne medzi dvoma malými a vysoko štylizovanými stromami a na rozdiel od bežného sfarbenia je jeho tunika svetlozelená a jeho pálium tmavozelené. Nápis s jeho menom, skrátený bežným spôsobom, je pridaný v dvoch malých bielych medailónoch, ktoré siahajú približne po jeho ramená. V spodnom kruhu sú po jeho oboch stranách symetrické busty archanjelov Michala a Gabriela (obr. 37.a a c), pričom jeden sa javí ako zrkadlový obraz druhého. Každý má na sebe tuniku s veľmi bohato zdobeným maniakiónom (ozdoba na krku a hrudníku zo zlata s perlami a drahými kameňmi) a plášť prevesený cez jedno rameno a každý drží v jednej ruke dlhé žezlo s ľaliou a druhú má zdvihnutú na znamenie zvolania. Vlasy každého z nich drží biela šnúrka, starý symbol autority helénskych kráľov, ktorej konce sú veľmi ornamentálne zakrivené a možno ich vidieť vlať po oboch stranách ich vysokého, kučeravého účesu. Archanjeli sú zobrazení šikmo, sú otočení ku Kristovi a ich tváre sú mierne zdvihnuté, akoby sa na neho pozerali hore. Vedľa nich stoja dvaja svätí vojaci Juraj a Demetrius (obr. 37b a g), obaja mladí a s tmavými kučeravými vlasmi. Majú na sebe brnenie a chlamydu a sú ozbrojení štítom a kopijou. Títo svätí sú zobrazení v strnulom čelnom postoji a iba upierajú zrak smerom do stredu vpredu, t. j. medzi nimi a postavou Krista sa vytvára spojenie. Nasledujú ich dvaja svätí učitelia Kozma a Damián (obr. 37b a f), zrelí muži s kratšími vlasmi a okrúhlou, hustou bradou. Každý z nich je oblečený v bohato zdobenej tunike a plášti podobnom peleríne, ktorý je zhrnutý a visí okolo krku a pred hrudníkom. Kozma drží v pravej ruke malý nástroj podobný tyči, pravdepodobne špachtľu na masť, a v ľavej vysokej skrinke, zatiaľ čo Damián drží v oboch rukách skrinku zviazanú dvojitou šnúrou (možno zvitok); Toto sú obvyklé atribúty ich povolania (porov. H. Skrobucha, Kosmas untl Damian, Recklingl"tausen I965. lllusts,. on.14, 30, 31, 33, 34, 37, 43 atď.). Títo svätci sú tiež umiestnení frontálne a pozerajú sa smerom k postave Krista tróniaceho vpredu. Tri smalty na zadnej strane tvoria samostatnú skupinu (llusts. 37d a e). Plaketa s okrúhlym oblúkom obsahuje bustu cisára Michala VII. Dukasa (1071--1078) (nápis: [ις] Χ[ς] ΜΙ[χαηλ] ΕΝ Χ[ριστ]ω ΠΙCΤΟC ΒΑCΙΛΕΥC ΡωΜΆΙωΝΟ, ΔΥΚ = Michal Dukas, cisár Rimanov, veriaci v Krista). Cisár má na sebe uzavretú korunu (kamelaukion) a ryšavo kupolovú tuniku s lorosom a drží labarum a meč. Jeho hlava je obklopená nimbus. Pod ním, vpravo (zľava od ), je portrét jeho syna a spolucisára Konštantína. Aj on má na sebe kamelaukion a cisársku tuniku, ale namiesto lorosu má honosný maniakion zložený z troch častí.
Rovnako ako jeho otec, aj on drží v pravej ruke labarum a v ľavej buď mapu (biele plátno, ktorým konzul dával signál na začiatok hier), alebo zvitok (nápis: ΚωΝ[σταντινος] ΒΑCΙΛΕΥC ΡωΜΆΙωΝ Ο ΠΟΡΦΥΡΟΓΈΝΗΤΟC = Konštantín, cisár Rimanov, narodený v purpure). Aj on má nimbus. Obaja cisári hľadia priamo pred seba. Túto plaketu vyvažuje ďalšia, na ktorej je vyobrazený uhorský kráľ Gejza I. (107-1-1077; nápis: ΓΕωΒΙΤΖΑC ΠΙCΤΟC ΚΡΑΛΗC ΤΟΥΡΚΙΑC, = Géza, verný (alebo veriaci) kráľ Uhorska; Geobitzas je byzantská forma mena Géza, Krales je maďarský titul, ktorý znamená kráľ, a Turkia sa používa, pretože Byzantínci takmer vždy nazývali Uhorsko krajinou Turkov). Kráľ má dlhú bradu a okrem dvorskej tuniky má na sebe chlamys s tablionom (obdĺžniková ozdoba pred hrudníkom), tiež stefanos (korunný kruh s pridaným drahokamom uprostred) a drží krížové žezlo a meč. Nemá nimbus a nepozerá sa priamo pred seba, ale smerom k cisárom, čo jasne naznačuje, že im je podriadený. Vzťah medzi ním a nimi je podobný vzťahu medzi archanjelmi a svätými a Kristom. Jeho oblečenie a insígnie to ešte viac zdôrazňujú. Má kostým a insígnie (stefanos a krížové žezlo) byzantského patrikia, t. j. člena najvyššej aristokracie patriaceho k úradníckej triede. Rozdiel v hodnosti sa odráža aj vo farbe nápisu – mená a tituly oboch cisárov sú napísané cisárskou červenou farbou, ale v prípade Gézu bola použitá modrá. F. Dolger poukázal na to, že modrá je farbou sebastokratora, novej hodnosti vytvorenej za vlády Alexia I. Komnéna (1081 – 1118) a v hierarchii nasledujúcej hneď za cisárom. To ukazuje, ako sa v Byzancii posudzovalo postavenie uhorského kráľa. Dátum vzniku corona graeca jasne určuje obraz Gejzu. Bol to dar od byzantského cisára, vynikajúce dielo vyrobené v dvornej dielni. Štýlové otázky nájdete na str. 27 vyššie. Otázkami rekonštrukcie sa tu nebudeme zaoberať. Čitateľa odkazujeme na monografiu J. Deéra. Ako Deer už skôr poznamenal (Mittelalterlidne Frauenkronen in Ost und West, in: P. E. Schramm, Herrschaftszeidaen und Staatssymbolik II, Stuttgart 1955, str. 426 – 432), ide nepochybne o ženskú korunu určenú pre Gejzovu manželku. Naznačuje to tvar, ktorý vytvárajú priesvitné ozdoby na vrchu (pinnae), ktoré J. Deér definoval ako tvar ženskej koruny, a tiež obraz Gézu. Nemalo by zmysel mať tento portrét na jeho vlastnej korune, ale určite by sa objavil na korune kráľovnej. Skutočnosť, že mala na sebe obraz svojho manžela, by ukazovala, že mu bola podriadená. O. Treitinget určite neurobil správne posúdenie, keď klasifikoval korunu ako súčasť insígnií cisára (= cézara, v tom čase osoby ustanovenej za nástupcu na trón v Byzancii) (Die Ostromische Kaiser- und Reidsidee, 2. vyd., Darmstadt 1956, s. 60, pozn. 64). Jediná správna vec na tom je, že hodnosť cisára bola pravdepodobne považovaná za rovnocennú hodnosť uhorského kráľa – všimnite si modrú farbu použitú na nápise s jeho menom! Gejza bol teda v „rodine kráľov“ zaradený na túto úroveň (vysvetlenie tohto konceptu a významu cisárovho obrazu na korune pozri v texte II. str. 32).

M. v. Bárány-Oberschall, Die Sankt-Stephans-Krone und die Insignien des Konigreiches Ungam, Viedeň-Mníchov 1961 (Lit.). -— J. Deér, Die Heilige Krone Ungars, Viedeň 1966 (Lit.). — J. P. Kelleher, The Holy Crown of Hungary, Rím 1961 (Lit.).

[jozef]

Dobrý večer p.pavol satko
Nepíšete nič, tak ešte z knihy ktorú ste tu uviedli, len na inej strane.

Dôležitejšie sú pozostatky koruny, ktoré boli v minulom storočí vyorané na poli v Maďarsku a teraz sú umiestnené v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti. Najväčšia plaketa zobrazuje cisára Konštantína IX. Monomacha (1042-1055) a dve, ktoré sa jej veľkosťou približujú, zobrazujú dve sestry Zoe a Teodoru. Keďže Zoe zomrela v roku 1050, možné obdobie pôvodu tejto koruny sa obmedzuje na roky medzi 1042 a 1050.
Asi o generáciu neskôr narazíme na plaketu, ktorá je teraz súčasťou početných smaltov na Chachulijskej triptýdii v Tiflisskom múzeu. Zobrazuje cisára Michala VII. Dukasa (1071-1078) a jeho manželku Máriu korunovaných Kristom. Tento pomerne hrubo vyrobený kus pravdepodobne daroval cisársky dvor gruzínskemu vládcovi.
Koruna, ktorá teraz tvorí spodnú časť Koruny svätého Štefana, Svätej koruny Uhorska, označovanej ako corona graeca, bola darovaná tým istým cisárom. Zahŕňa okrem iného busty Midiaela VII. Dukasa, jeho syna a spolucisára Konštantína, narodeného v roku 1074, a uhorského kráľa Gejzu I. (1074 – 1077); to obmedzuje obdobie vzniku corona graeca na tieto tri roky.

[palo satko]

Okolnosti za akych s našla tzv. Monomachova koruna a dalšie dva emaily nie su uplne zname. Zname je len to, že nejaky sedliak ju našiel v Ivanke pri Nitre a predal ju niekomu bohatému a novy vlastník tie dva male emaily a dobre kusky z koruny predal Narodnemu muzeu v Budapešti a dva poškodene boli asi predane tuším do Britanie.
Bohužial nie su zname nalezove okolnosti, ktore často umožnuju datovat čas, kedy boli predmety (poklady) napr. zakopane. Niekedy s da určiť aj pribeh ako sa na nalezisko dostali. Lenže nalez sa udial v čase ked nejaka archeologia ani nebola. Schliemann začal kopat v Troji až o nejaky rok neskôr.
Takže čo to presne je a ako sa Ivanky dostali umožnuje privela teorii.

[jozef]

Dobrý deň p.pavol satko

https://www.sav.sk/journals/uploads/120 ... 2021-2.pdf

[palo satko]

Videl som Monomachovu korunu v Budapešti. Tie zlate plechy do ktorych su vtačene pismena a urobene bunky pre sklo maju vonkajšiu obrubu a v tej obrube su dierky. Priam sa ponuka možnosť, že cez tie dierky boli k niečomu prišite. Lenže rovnako dobre mohli byt cez tie dierky aj malymi klinčekama pribité do rámika a osadene aj s ramikom na nejakom predmete. Tak ako je robeny Pala d'Oro v Benatkach.
Plus skladba zobrazenych postav a vladcov pri absencii svätcov a Krista vytvara vo mne skôr predstavu, že sa jednalo o osobny predmet ktory nebol určeny na verejne vystavenie. Takže nie koruna, oltarik, vojvodcovka ozdoba. Keby sa koruna vykopala dnes pod dohladom odborníkov vedeli by možno podla otlačkov v pôde zistit pritomnost dreva, tkaniny, kože, ale takto je to len špekulacia.

[palo satko]

Ruski vedci urobili rekonštrukciu ako vyzeral "stary Madar" podla ostatkov lebky z pohrebiska Uelgi
https://hornews.com/news/chyonye_r_voss ... x_vengrov/

[jozef]

Dobrý deň p.pavol satko

Poprosím Vás dohľadajte a dajte sem, štúdie, resp.výsledky zo štúdií Ruských vedcov, z Južnej Uralskej štátnej univerzity, v ktorých sa im podarilo zrekonštruovať vzhľad kočovných bojovníkov, z pozostatkov objavených na tisícročnom pohrebisku Uelgi neďaleko Kunašaku.

[palo satko]

Tu
https://www.nature.com/articles/s41598-020-75910-z#Sec8

[jozef]

Dobrý deň p.pavol satko

Tu je predklad, zatiaľ len záveru

Závery
Uralský región zohral dôležitú úlohu v etnogenéze starovekých Maďarov na základe archeologických, lingvistických a historických zdrojov, hoci výsledky týchto výskumných oblastí vykazujú rozdiely v chronologických a kultúrnych aspektoch. Nové údaje o mitogenóme, Y-chromozóme a plytkej autozomálnej sekvencii DNA z južného Uralu, ktoré sú tu prezentované, potvrdzujú relevantnosť regiónu aj z populačne genetického hľadiska.
Celkové materské zloženie skúmaných 36 vzoriek z uralského regiónu z fylogenetického a fylogeografického hľadiska naznačuje zmiešanú charakteristiku skôr západných a skôr východných komponentov, hoci otcovské línie sú homogénnejšie s Y-haploskupinami typickými pre oblasť Volga-Ural. Presné priradenie každého mitochondriálneho haplotypu transuralskej populácie Uyelgi k východným a západným euroázijským komponentom nie je možné, ale sú prítomní komplexní zástupcovia. Mitochondriálne haploskupiny európskeho pôvodu N1a1a1a1a a H40b poskytujú horizontálny úspech materských línií s vnútornou diverzifikáciou, čo naznačuje základnú populáciu s skôr západnými charakteristikami. Na druhej strane, identické (C4a1a6) alebo jednotlivé (A, A12a, C4a2a1) haplotypy so silnou východnou fylogeografiou, vysoko výrazné v treťom horizonte, naznačujú relatívne nedávne zmiešanie s touto populáciou. Zjavný spoločný výskyt genetického a archeologického posunu je však v rozpore s homogenitou predkových zložiek, pozíciami jadrových genómových PCA, homogenitou otcovského zloženia (hoci toto samo o sebe možno vysvetliť patrilokalitou) a prítomnosťou východnej zložky (C4a1a6) vo všetkých horizontoch. Napriek tomu, že genetický príspevok populácie súvisiacej s kultúrou Srostki nemožno na tejto úrovni vylúčiť, je pravdepodobnejšie, že väčšina východných zložiek sa zmiešala pred použitím cintorína Uyelgi. Uniparentálne genetické zloženie populácie Uyelgi ich signalizuje ako chronologicky a/alebo geograficky príbuznú populáciu s možným genetickým zdrojom maďarských dobyvateľov. Okrem toho, ich predbežné výsledky autozomálnej genetiky ukazujú, že zdieľali svoje alelové frekvenčné zloženie s modernými uralskými a západosibírskymi populáciami, ktoré sú jazykovo alebo historicky príbuzné s Maďarmi, čo poskytuje dobrý základ pre budúce štúdie.
Materské fylogenetické spojenia Uyelgov s maďarskými dobyvateľmi možno rozdeliť na nepriame (monofyletické, ale nie postupné) a priame (identické alebo jednostupňové susedstvo). Je zaujímavé, že nepriame spojenia možno geneticky priradiť k základnej populácii so západnou charakteristikou, zatiaľ čo priame spojenia sú takmer výlučne k zmiešanej východnej zložke. Jedným z možných vysvetlení tohto javu je, že maďarskí dobyvatelia a Uyelgi mali v minulosti spoločného predka, ktorý oddelil skoršiu východnú prímes, ktorá následne poskytla genetické zložky obom skupinám. Presný pôvod alebo identifikácia východnej zložky ešte len musí byť opísaná, avšak proporcie jadrových prímesí a voľné fylogenetické spojenia poukazujú na Strednú Áziu.
Fylogenetické zloženie preduralského regiónu spochybňuje ich kompaktnosť alebo postupnosť; obmedzené údaje však neumožňujú rozsiahlu analýzu tejto skupiny. Prepojenia založené na rodokmeňoch maďarských dobyvateľov sú tu sporadické, ale regionálna afinita je pozorovateľná, ktorá je výraznejšia v MDS a PCA. Skoršie štúdie založené výlučne na genetickom zložení maďarských dobyvateľov majú tendenciu spájať neeurópske rodokmene s rôznymi východnými regiónmi, ale najmä prítomnosť vzácnych východoerázskych haplotypov v skupine Cis-Ural z neskorej doby železnej a raného stredoveku môže tieto závery v budúcnosti zmeniť.

V nasledujúcich štúdiách plánujeme rozšíriť prezentovaný súbor údajov o genomické analýzy s vysokým pokrytím a zahrnúť vzorky z ďalších východoeurópskych cintorínov starovekých Maďarov a ich susedných komunít.

[Simplex]

Pánové, co si myslíte o často uváděné hypotéze (alespoň v české literatuře), že za vzestup Arpádovců patrně může bitva na Lechu, po které byli popraveni maďarští náčelníci?

[palo satko]

Zahuba vojska a poprava vodcov bol jeden dôvod, ale podla mna väčším dôvodom na vzostup Arpadovcov malo uzemie, ktoremu vladli. Panonia bola od rimskych čias urodna krajina a nie je vôbec pravdou, že bola pri madarskych vybojoch vyludnena. Jednoducho stratila len svoju karolinsku elitu ale na pohrebiskach pri kostoloch sa nadalej pochovalo geneticky to iste obyvatelstvo v nezmenšenom počte ako pred Madarmi, len pribudlo zopar madarskych jedincov.
Zdrojom prijmov Madarov boli od začiatku väčšinou bud koristnicke vypravy, alebo tribut, ale pre Arpadovcov sa stala neskôr zdrojom aj vlastna ekonomika a obchod s potravinami. O jednom z vodcov Lehelovi sa tvrdi, že bol vladcom v Nitre. Jeho kniežatstvo pripadlo Arpadovcom, pravdepodobne dedične. Tym ziskali druhu najurodnejššiu oblast buduceho Uhorska, čo ešte zväčšilo ich zdroje. To im umožnilo mat väčšie ozbrojene družiny aj ked neraz to až do čias krala Kolomana Knihomola boli často v Uhorsku dve vlady a dve vojska a to spôsobilo mocenske problemy kralovi, ktory vladol v Panonii.
Tak či tak dnes vravíme o Arpadovcoch, ale v podstate vravíme o nelegetímnom rode z Nitry, ktorý nemal vladnuť. Sv. Štefan prvý kral bol sice Arpadovec, ale za nasledovnika ustanovil Benatčana Petra Orseola. Keby ten bol vladol rozumnejšie dnes by sme pisali o benatskej vladnej dynastii. No a naš prezident Pellegrini by bol len pokračovatel odvekej vladnej tradicii.

[jozef]

Dobrý deň p.Simplex

Bitka na Lechu sa odohrala v roku 955. Informácie Konštantína Porfyrogeneta o Arpádovcoch sú staršie a to z rokov 948 až 950 a vypovedajú o tom, že v tom čase bol veľkokniežaťom Hetumogerov Arpádov vnuk a Jutotočov syn Fajsz (/947?/950-955) a pred tým boli veľkokniežatami arpádovci Žolt (907-/947?/950), Árpád (895–907), Álmos (850-895) a aj po bitke na Lechu, sa veľkokniežaťom stal Žoltov syn Taksoň (955–970).

Tak neviem čo konkrétne myslíte tým "vzestupem Arpádovců".

[jozef]

Dobrý večer p.Simplex

K tomu " vzestupu Arpádovců, po bitvě na Lechu ", už nepíšete nič, asi Vás to už nezaujíma a tak si pomôžem jedným dávnejším citátom z diskusie na tomto blogu, z iného vlákna.

viewtopic.php?t=557

od Ježek » 13 čer 2008 21:19

Kód: Vybrat vše

Felix píše:
Maďari boli zoskupením kniežat a pomaly ale isto si ich Arpádovci podmaňovali, buď násilím, alebo sobášnou politikou.

Pokud vím, tak 3(?) náčelníci Maďarů padli na Lechu r. 955 a to otevřelo Arpádovcům cestu k moci.
Jak to tedy bylo na počátku století - existoval tedy nějaký sbor knížat? Z toho vycházejme, protože pokud ano, jednotlivá knížata mohla být sňatkově provázána s miniknížectvími (která musela existoval, ale nejsou o nich doklady) v okolí. A to souvisí s tou potenciální dcerou Mojmíra II.

Možno Vás to opätovne zaujme, keďže aj p.Ježek, tam už v r.2008 hovoril o :

"otevření cesty Arpádovců k moci, po padnutí 3(?) náčelníků Maďarů na Lechu r. 955. "

[Simplex]

Dobrý večer p.Simplex

Mrzí mě pane Jozefe, co jste napsal, protože já jsem jen neměl čas na váš příspěvek reagovat. V žádném případě jsem se Vás nechtěl doktnout či Vás urazit. Pokud to tak vnímáte, pak je mi to líto a nebylo to mým záměrem. Možná tomu nebudete věřit, nečetl jsem zdaleka vše co tu bylo napsáno o raném středověku či Arpádovcích, o čemž se přesvědčíte, pokud se podíváte na mé přispěvky.

[jozef]

Dobrý večer p.Simplex

Nechápem a nerozumiem Vašej reakcii. Vy Ste sa pôvodne pýtali a ja som sa len pokúšal odpovedať.

[Simplex]

Dobrý večer p.Simplex

Nechápem a nerozumiem Vašej reakcii. Vy Ste sa pôvodne pýtali a ja som sa len pokúšal odpovedať.

Omlouvám se Vám, patrně jsem to špatně pochopil a pokud Vám to nevadí, můžeme se vrátit na začátek

Myslel jsem to tak, že díky bitvě na Lechu Arpádovcům, kteří v té době byli "první mezi rovnými" ubyli možní konkurenti a tedy oni popravení náčelníci. Vždyť ještě později se objevuje Samuel Aba a Koppány, kteří k Arpádovcům nepatří a za příznivých okolností je mohli vystřídat. Možná i jiní, ale nejsem znalcem Arpádovců a ani se za něj nevydávám.