Pár definícií na úvod: Ako nazvať korunu? Čo sú emaily? Prečo práve táto koruna?
Dnes sa používa pre korunovačnú korunu uhorských kráľov niekoľko názvov: Maďarská koruna, Uhorská koruna, Svätá koruna alebo Svätoštefanská koruna. Ja som si vybral termín Svätoštefanská. Na korune sú zobrazenia Krista, svätcov, byzantských cisárov a uhorského kráľa Gejzu I. vytvorené zvláštnou šperkarskou technikou. To pomôže určiť kedy a ako bola zhotovená Svätoštefanská koruna.
Malým kovovým plieškom s námetom vyhotoveným v skle vravia Angličania enamels, Nemci Zellenschmelzen, Francúzi médaillon. Nakoniec aj slovenčina používa slovo medailón, ale v širšom význame. Rozhodol v článku nazývať medailón vytvorený technikou bunkového smaltu – cloisonné – jednoducho „email“.
Aj keď má email dlhú históriu, zameriame sa na jeho používanie v stredoveku, keď sa rozšírila výroba schránok na relikvie, obalov vzácnych kníh, krížov, monštrancií a niekedy aj kráľovských insígnií, zdobených pravé emailami. Najväčšiu umeleckú a výtvarnú hodnotu dosahujú miniatúrne zobrazenia svätcov z Byzancie. Po páde Konštantínopola sa postrácali koruny východorímskych cisárov a tak sa z vrcholného stredoveku zachovala jediná panovnícka koruna s emailami – práve Svätoštefanská.
Cloisonné ako technologický zázrak
Starí Egypťania, ako je vidieť na pokladoch z hrobiek, hojne využívali spojenie zlata a farebných kameňov. Do zlatých priehradiek vkladali najčastejšie tyrkys, lazurit a karneol. Objavom farebného skla sa rozšírila pestrosť šperkov a odstránilo sa aj prácne brúsenie polodrahokamov do výsledného tvaru bunky.
Okolo roku 1300 pred Kr. vznikla v Mykénach technika cloisonné. Do buniek medzi zlaté drôtiky sa vkladali jemné zrniečka farebného skla. Takto pripravený email sa zohrial na vysokú teplotu, sklo sa roztavilo a vytvoril sa krásny lesklý obrázok. Tento postup však nie je až taký jednoduchý, ako sa na prvý pohľad javí. Rôzne farby a druhy skla majú inú teplotu tavenia od 600 do 900 ºC. Výroba emailu musí začať od najvyššej teploty a postupovať k najnižšej. Ďalším problémom je, že drobné zrnká skla pri premene na jednoliate sklo zmenšia objem a aby sa vyplnila bunka až po vrch, musí sa postup zopakovať viackrát. Solídny email vyžaduje viac ako päťdesiat zahriatí.
Ako vždy, aj tu je problém do „tretice“. Treba pripevniť deliace drôtiky tak, aby sa pri vysokej teplote nepohli alebo neroztavili.
Zložitá metalurgia
Pri stredovekych emailoch sa používala meď, striebro a zlato. Ale aj najčistejšia meď a najčistejšie striebro oxidujú a email stráca svoju krásu. Najlepšie je použiť zlato a aj preto sú najkrajšie emaily zo zlata. Ako podklad slúžilo prírodné zlato (elektrum) o rýdzosti do 22 karátov s bodom tavenia 966 ºC. Na tvorbu obrázkov sa používali drôtiky z 23 alebo z 24-karátového zlata, ktoré má teplotu tavenia 1000 ºC.
V bežnej šperkárskej praxi sa na spájanie používa spájka s vysokým obsahom striebra a medi, ktorá sa taví pri nižšej teplote. Pri emaile by však takáto spájka spoj neudržala a v nej obsiahnuté iné kovy by zafarbili sklenenú hmotu. Spojiť zlatý 24-karátový drôtik so zlatým 22-karátovým plechom je metalurgický problém. Ale starovekí a byzantskí šperkári to zvládli. Poznali borax. Ten zabraňuje oxidácii a zároveň znižuje teplotu pre vytvorenie spoľahlivého spoja.
Keďže prvé emaily vytvorili okolo roku 1300 pred Kr. v Mykénach, je tu malá záhada na záver historicky nezáživného odseku o metalurgii. V staroveku sa borax získaval v Mongolsku a v Tibete. Ako tam na jeho využitie prišli a ako sa to dozvedeli v Grécku v predhomérskom období, by bola otázka pre článok „Kde sa túlal Odyseus, Argonauti a Dionýzos tisíc rokov pred Alexandrom Veľkým?“.
Prvá koruna
Súčasná Svätoštefanská koruna je príbehom niekoľkých korunovačných korún uhorských kráľov. Na ich začiatku je tá prvá, ktorú poslali sv. Štefanovi cisár a pápež v roku 1001. Vtedajšie západné koruny mali na čele kríž, po obvode tzv. ľalie a možno zopár drahých kameňov a nejaké perly. Robili ich zo striebra, ktoré pozlátili pomocou amalgámu v ohni. Aj prvá koruna svätého Štefana bola jednoduchá, podobná tej, akú má jeho socha v Pannonhalme. V roku 1045 túto korunu spoločne s kopijou kráľa Štefana odobral cisár Henrich III. Uhorskému kráľovi Petrovi Orseolovi a poslal ju do Ríma. Ako stálo v liste pápeža Gregora VII. z roku 1074, nachádzala sa pri hrobe apoštola Petra v Ríme. Neskôr sa stratila.
Druhá koruna
Hneď v nasledujúcom roku 1046 bol korunovaný Ondrej I. a neskôr v roku 1060 Belo I. v roku 1060 pravdepodobne diadémom z východu . Jednými z kandidátov na „druhú“ korunu sú emaily nájdené v Ivanke pri Nitre, dnes vystavené v Národnom múzeu v Budapešti. Neexistuje ale žiaden dôkaz, že naozaj boli na druhej korune. Druhá koruna sa stratila v čase bojov kráľa Šalamúna s Gejzom I. a jeho bratmi.
Tretia koruna
Gejza I. a po ňom Ladislav I. Svätý a Koloman Knihomol boli korunovaní novou korunou a všeobecne sa predpokladá, že pochádzala z Byzancie. Ako vyzerala nám možno napovie email na Svätoštefanskej korune. Súčasne s Gejzom korunovali byzantským typom koruny aj jeho manželku Synadene. Tretia koruna sa tiež stratila a zostala len koruna Gejzovej manželky, ktorá je dnes základom tzv. corona graeca, t. j. spodnej časti Svätoštefanskej koruny.
Corona graeca
Že spodná časť Svätoštefanskej koruny bola ženskou korunou, naznačuje jej priemer, ktorý je väčší, než je vhodné na priame nosenie na hlave. Presnejšie na mužskej hlave. Väčší priemer ale vyhovuje ženskej hlave so špeciálnou úpravou vlasov. Z emailu na Pala d´Oro v benátskom chráme svätého Marka a z fresiek v Hagia Sophia je vidieť, že vtedajšie byzantské cisárovné naozaj na hlavách nosili koruny väčších priemerov. A nielen priemer bol iný, ale mali viac ozdôb, drahých kameňov, perál a tiež emailov, než cisarské. Slávna Theophano, manželka cisára Otta II., si sto rokov pred Synadene doniesla korunu s emailami svätcov a so Spasiteľom. Dnes sa tieto emaily nachádzajú na obale knihy zvanej Pericop cisára Henricha II., vytvorenej v Bambergu okolo roku 1040.
Znázorňuje medailón kráľa Gejzu a jeho korunu?
Na rozdiel od koruny cisárovnej Theophano sú na corona graeca okrem svätcov aj emaily vladárov – byzantského cisára Michala VII., spolucisára Konštantína a uhorského kráľa. Email s nápisom Гєωβιτzас Пιсτос Κρаλңс Τоυрхιас zobrazuje kráľa Gejzu I.. Presnejšie, mladá tvar, úprava vlasov a brady, odev a insígnie zodpovedajú vtedajšej predstave byzantského umelca o tomto uhorskom kráľovi. Asi to nie je verná podobizeň, ale aj ten imaginárny portrét je na niečo dobrý. Znázorňuje Gejzu s korunou. Umelec, ktorý vytvoril email s Gejzom, nemusel síce vedieť nič o Gejzovej reálnej podobe, ale mohol veľmi dobre vedieť, ako vyzerá koruna, ktorou bude Gejza korunovaný. Keď robil ten email s nápisom, mal ju pravdepodobne pred sebou.
Prvé rátanie emailov.
Keď prišli obe koruny do Uhorska, nachádzali sa na nich podľa mňa nasledovné emaily: na korune Synadene mohol byť Kristus Pantokrator, Bohorodička, spolucisár Konštantín, kráľ Gejza, sv. Demétrius, sv. Juraj, sv. Kosmas, sv. Damián a archanjeli Michal a Gabriel. Tá skladba nie je náhodná – Kristus, Bohorodička a archanjeli tam byť jednoducho musia. Sv. Demétrius a sv. Juraj sú bojovní ochrancovia kresťanstva a sv. Kosma a Damián sú šíritelia kresťanskej vzdelanosti a potierači pohanských bludov.
Jednoduchšia Gejzova koruna mala pravdepodobne len dva emaily – Krista vpredu a cisára Michala vzadu. Pozorný človek si všimne, že na corona graeca je zadný email s cisárom Michalom prichytený veľmi neodborne. Niekto ho dodatočne vložil do obruby určenej pre menší email. To sa nemohlo stať v Konštantínopole. Pri tvorbe liturgických predmetov a insígnií dodržiavali Byzantínci určité pravidla a vysokú kvalitu vyhotovenia. Okrem toho, výmena Bohorodičky za cisára je rúhaním. Pravdepodobne až neskôr v Uhorsku niekto email s Bohorodičkou vybral a na jeho miesto vložil email s cisárom.
Kedy vytvorili corona graeca?
Po Gejzovi vládol jeho brat Ladislav I. Svätý. Po ňom v roku 1095 nastúpil Gejzov syn Koloman, zvaný Knihomoľ. Pravdepodobne on dal v Uhorsku vyhotoviť „corona graeca“. Koruna Synadene sa ako koruna uhorských kráľovien medzičasom stala zbytočnou, pretože starobylá koruna kráľovnej Gizely sa vrátila do Vesprému. A tak dal Koloman z dvoch byzantských korún zhotoviť jednu. Ako základ použil jeho klenotník krajšiu korunu Synadene. Korunu, čo dostal Gejza z Byzancie, rozobral a nahradil chýbajúci email Bohorodičky emailom cisára Michala. Táto redukcia počtu korún zodpovedá Kolomanovmu politickému presvedčeniu. Traduje sa, že je autorom zásady „Kto má korunu, ten je kráľom“.
Corona latina
Tým sa končí príbeh byzantských emailov. Ale na dnešnej korune sú aj iné. Ešte dva druhy. Západobyzantský Kristus Pantokrator na vrchu koruny a osem „západných“ apoštolov na časti koruny zvanej corona latina. Byzantské emaily na korune sú majstrovské kúsky, ale tých osem apoštolov je možné považovať za zázrak. Posledný, ten s Kristom, je šikovný pokus alebo učebná pomôcka. Podobne ako byzantské, aj emaily na corone latina sú vyhotovené technikou cloisonné. Či sú zlate drôtiky „privarené“, sa bez rozobratia nedá zistiť. No na základe malých úsekov, na ktorých sklo vypadlo, je možné predpokladať, že áno. Použité sklo je podobné ako u byzantských, len počet farieb je nižší. Jednotlivé bunky sú „vyskladané“ hrubšie, vo väčšej vzdialenosti od seba a svätci sú ťažšie identifikovateľní. Práve „chybovosť“ je kľúčom k miestu ich vzniku.
Čudní apoštoli
Zobrazení svätci niesli vždy svoje charakteristické znaky, ktoré ich pomáhali identifikovať. Bolo to potrebné, lebo nie všetci vtedy nevedeli čítať. Apoštol Peter mal šedivé kučeravé vlasy a v ruke držal kľuč (na západe, na východe zvitok). Ján Krstiteľ mal bujnú čiernu hrivu a kríž. Bohorodička tmavomodrý odev s bledým lemom. Stávalo sa, že tvorcovia niečo poplietli, knihu so zvitkom, tvar brady alebo farbu vlasov u menej známych svätcov. Ale u Krista, Bohorodičky, Jána Krstiteľa a apoštolov Petra a Pavla sa im to nestávalo.
No a práve apoštol Pavol je na latinskej korune šedivý a namiesto špicatej briadky má neupravený „chumáč“. Pavol je jediný apoštol, u ktorého poznáme jeho telesný popis. Bol plešatý, zvyšky vlasov mal čierne, nosil čiernu špicatú briadku, mal výrazný nos a veľké oči. Bol to iný muž než ten na korune. Aj ostatní svätci na „západných“ emailoch majú takúto mieru nepresne priradených znakov, akoby ich vytvoril niekto viac podľa svojich predstáv, než podľa ustáleného a predpísaného zobrazovacieho kánonu. Chybovosť zobrazení nám však pomôže vypátrať ich pôvod.
Človek, ktorý rozhodoval o podobizniach, nepoznal ich zobrazenie z tradičných kresťanských oblastí Stredomoria. Takže môžeme vylúčiť Taliansko, Sicíliu, Byzantskú ríšu, Gruzínsko a Dalmáciu. Existuje názor, že emaily vyrobili grécki mnísi v Uhorsku. Ale práve chybovosť vylučuje uhorsko-gréckych mníchov ako tvorcov. Ťažko by sa našiel v rannom Uhorsku Grék, čo by nevedel, ako má vyzerať apoštol Pavol. Nielen Grék, ale aj uhorský „latiník“ vedel, ako sa zobrazoval sv. Pavol. V Ríme a v Ravenne, kde mali Uhri v tých časoch hospice, bol „semitský“ Pavol na stenách u latiníkov, Grékov, ariánov a aj v mauzóleu Gally Placidie.
Odhad času a miesta vzniku „apoštolských“ emailov
Výtvarné spracovanie apoštolov sa javí ako zmes kelto-írsko-karolínsko-ottonského umenia. Ornamenty po bokoch svätcov sú vypracované podobne ako niektorých ottonských kresťanských relikviároch. Napríklad na slávnom kríži uhorskej kráľovnej Gizely, manželky sv. Štefana. Ale keď si prejdete celú „produkciu“ cloisonné emailov na sever od Álp od roku 800 po rok 1100, nájdete len ozdobné rámiky pre obaly kódexov a zopár emailov so znameniami štyroch evanjelistov a dva-tri veľmi jednoduché pokusy. Žiaden „západniar“ nespodobnil svätcov, kráľov, cisárov a príbehy z Písma tak, ako to robili Byzantínci. Na žiadnej schránke ostatkov svätých, na oltári či na kráľovskej insígnií nie je nič podobné emailom na Svätoštefanskej korune. Je len jeden taký predmet, Palica sv. Petra, na ktorom sú menšie, dosť obité a málo známe emaily, ktoré by sme mohli nazvať malými bratrancami tých zázračných z koruny. A ešte niečo. Na korune je osem nádherných, remeselne dokonale zvládnutých „západných“ emailov, ale chýbajú k nim ešte štyria apoštoli a samozrejme chýba Spasiteľ a Panna Mária.
Riešenie – ako sa emaily dostali do Uhorska?
Skúsme dať dohromady corona latina na základe emailov. Určime technológiu výtvarného spracovania a pravdepodobný dôvod zhotovenia. Skúsme nájsť ich tvorcu, dielňu a cestu, akou sa dostali do Uhorska. Prečo sa nestratili a prečo nakoniec boli umiestnené na korune. Skúsme zistiť ich osud od chvíle, keď ich západný umelec vytiahol z horúčavy piecky až do času, keď ich v Uhorsku klenotník spojil s gréckym základom. Je tu viac tušeného a skladania tenulinkých spojení než silných faktov a nepriestrelných argumentov. Čo poviete na malé intermezzo. Skúsme fiktívny, ale možný príbeh jednej porady:
Ravenna na jar roku 1001. Pri stole stojí cisár, vtedy 20-ročný Otto III., najvzdelanejší vladár na Západe od čias Marca Aurélia, syn byzantskej princeznej, ktorá prišla z Konštantínopola obsypaná šperkmi s emailami. Vedľa neho stojí jeho učiteľ Bernward, biskup z Hildesheimu, človek, ktorý osobne odlial z bronzu slávne dvere a stĺp pre svoju katedrálu. Svätec, metalurg a šperkár tak známy, že je dodnes zobrazovaný, ako vytvára kalich. S nimi je pápež Silvester II., osobným menom Gerbert Aurillac, na dlhé-predlhé stáročia najväčší vzdelanec na stolci svätého Petra. Vie, že zem je guľatá, že Merkúr a Venuša obiehajú okolo Slnka a ako prvý kresťan používa arabské čísla. Na stole leží nová koruna, dva listy a pri nich niečo, čo má obrovskú duchovnú hodnotu a, ako oni veria, aj reálnu moc. Ležia tam ostatky ich milovaného priateľa svätého Vojtecha, ktorý mučeníckou smrťou zomrel tri roky predtým medzi pohanskými Prusmi. Veria, že jeho ostatky majú schopnosť konať zázraky a napomáhať šírenie Božieho poriadku a Ježišovho učenia. Cisár ich osobne doniesol z poľského Gniezna: Vojtechovu ľavú ruku, čo držala biskupskú berlu v Prahe, a pravú ruku, ktorou pokrstil uhorské knieža Štefana – ako neskôr napíšu na chrám sv. Bartolomeja v Ríme. Toho mladého Štefana, pre ktorého je na stole nová koruna a pápežove listy. Rozhodnú tak, ako sa tvoria dejiny.
Dajú doniesť skvostný prenosný oltárik. Potom zavolajú čakajúceho kňaza z Panónie. Poznajú ho. Tiež bol priateľom ich osláveného mučeníka. Je to Radla, neskorší sv. Astrik (zapísaný v apríli 1001 ako abbas monasterii sancte Marie Sclavanensis provincie). Pápež mu oznámi, že má pre Štefana korunu, menovanie talianskeho benediktína Dominika arcibiskupom, a hlavne – ostatky svätca pre arcibiskupský kostol a patróna pre krajinu.
Silvester vloží do skrinky oltárika pred očami všetkých listy, potom korunu a do jej stredu niekoľko kostičiek z pravej ruky. Tá skrinka oltárika je skvostná, hodná ich smútku za priateľom, významu budúceho kráľa a svätosti patróna nového kráľovstva. Na skrinke sú krásne emaily. Dvanásť apoštolov po obvode, Kristus Pantokrator, Bohorodička, Ján Krstiteľ a archanjeli Gabriel a Michal na veku. Je to výrobok z dielne Egberta, arcibiskupa v Trieri (Trevír). Ešte raz sa pozrú do skrinky a uistia sa, že neurobili žiadnu chybu. Menovaním, korunou a ostatkami uloženými v skrinke si k sebe pripútajú mladého vládcu v krajine, ktorá spája Východ so Západom. Cisár ani pápež vtedy netušia, že ich už čaká najmocnejší vládca a ich plány sa nenaplnia. O dva roky zomrie mladý Otto, čakajúci na ďalšiu princeznú z Konštantínopola. Na príkaz pápeža ho pochovajú v Aachene na Veľkonočnú nedeľu ako jediného kresťana v dejinách. A o rok nato, podľa zlovestnej veštby, zomrie Silvester. Jeho nástupca dá vysekať do mramoru „svet potemnel a mier sa vytratil“. Všetky sny o novom svete sa rozplynú. Len mladý kráľ v Panónii tie svoje skutočne naplní.
Takto si predstavujem rozhodnutie, ktorým sa dostali emaily do Uhorska.
Dielňa biskupa Egberta
Pozrime sa na jednotlivé emaily a začnime Kristom. Email Pantokratora, ktorý je na vrchole koruny, je jednoduchou kópiou byzantského vzoru, aký je možné vidieť na staurothéke v Limburgu, vyhotovenej v roku 989 v Konštantínopole. Rozdiel je v počte farieb skla, v určitej neohrabanosti a hlavne v tom, že tvorca nepoužil grécky nápis, ale piktogramy Slnka a Mesiaca, ako bolo zvykom na Západe v čase vlády ottonskej dynastie. Šperkár tvoril email buď podľa byzantskej predlohy, alebo ho vytvoril pod vedením byzantského majstra. Pravdepodobnejší sa mi vidí druhý spôsob. Pantokrator je zvládnutý rovnako kvalitne, ako sú urobené emaily znakov evanjelistov na kríži cisárovnej Theophano a na prenosnom oltári obsahujúcom sandál apoštola Ondreja. Vyzerá to tak, že byzantský majster, skôr než odišiel alebo zomrel, vyškolil nového umelca. Ten umelec sa spomína v liste medzi arcibiskupmi Alberom z Remeša a Egbertom z Trevira z októbra 987. Tento „západniar“ pravdepodobne v roku 980 vytvoril relikviu – palicu sv. Petra, ktorá je dnes v klenotnici dómu v Limburgu. Palica má hlavicu v tvare dvoch spojených ihlanov. Kvôli vyhotoveniu samotnej palice (musí padnúť do ruky) sú emaily menšie a v hornej časti hlavice dosť poškodené. Ale tie, čo sú na spodnej časti hlavice, sa širokou obrubou, technikou zhotovenia i výtvarne sa podobajú apoštolom na korune. Na palici je dokonca autoportrét biskupa Egberta.
Myslím si preto, že práve v dielni Egberta, ktorý bol arcibiskupom v Trevíri v rokoch 977 až 993, vytvorili prenosný oltárik, ktorý patril ottonským cisárom. Po odvode mal dvanásť apoštolov, na veku email Krista Pantokratora, Bohorodičky, Jána Krstiteľa a dvoch archanjelov. Pravdepodobne žil v tých časoch na západe len jeden jediný majster, ktorý dokázal ich výrobu zvládnuť. Geometrické vzory, filigrány a ideogramy vtákov a gryfov jednoducho prevzal z iluminácií. Samozrejme, musel vyriešiť otázku, ako stvárniť celé postavy apoštolov. Pomohol si, ako vedel, a dopustil sa formálnych chýb.
Drahá skrinka pre drahého priateľa
Nielen v tých časoch, ale aj dnes by skrinka pokrytá pozláteným plechom s filigránmi a osadená emailami apoštolov mala vysokú cenu. Bolo vôbec možné, aby ostatky sv. Vojtecha boli tak cenné a mladý kráľ v Panónii tak dôležitý, aby sa cisár vzdal takého skvostu? Skúsme porozumieť vtedajšej politike, kresťanstvu, samotnému cisárovi a hlavne moci mučeníka Vojtecha. V prvom rade, cisár aj pápež dobre poznali situáciu v Uhorsku. Pre nich nebol príchod sv. Astrika „Bohom avizované posolstvo od národa nám stále neznámeho“, ako sa píše v podvrhu Silvestrovho listu Štefanovi, ktorý mal dokazovať apoštolský titul uhorských kráľov. Cisárov politický program „Renovatio Imperii Romanorum“ počítal s vytvorením stabilného kresťanského kráľovstva nielen v Uhorsku, ale aj v Poľsku. Skutočnosť, že kráľovský titul udeľoval pápež, mala svoje výhody aj pre samotného Otta. Po vzbure Slovanov na rieke Labe si uvedomil, že namiesto priameho vládnutia, bude výhodnejšie vládnuť „federátom“, tak ako to robili Rimania. Z politického hľadiska bol honosný dar veľmi vhodný a rímsky pápež rozšíril vytvorením samostatnej provincie svoj vplyv do oblasti, kde už desaťročia pôsobila východná cirkev.
Mladý Štefan sa jednoznačne postavil na stranu Západu a Silvester ho korunou a ostatkami nielen odmenil, ale aj pripútal k Rímu. Preto mu iste vyhovovalo, že cisár posiela do Panónie taký drahý dar. Ale najdôležitejšia v celom procese rozhodovania je osobnosť sv. Vojtecha. Bol osobným priateľom všetkých, čo o ostatkoch a o skrinke rozhodovali. Cisár aj pápež verili v jeho svätosť a už v krátkom čase medzi smrťou v roku 997 a rokom 1000 vykonal pre nich sv. Vojtech zázraky, ktoré sú zapísané v Miracula S. Adalberti. Svätý mučeník pomáhal Ottovi pri vytvorení spojenectva s poľským vládcom Boleslavom a o tom, že Vojtech bude rovnako zázračne pôsobiť aj v Uhorsku, nik z prítomných nepochyboval. Aj keď mal oltárik obrovskú hodnotu, bol len vhodným prostriedkom pre prenos a uchovanie mocných ostatkov sv. Vojtecha.
Spojenie korún
Keď dal sv. Štefan postaviť korunovačnú baziliku v Alba Regii (Stoličný Belehrad, „Székesfehérvár), uložil do nej korunu. Skrinka s ostatkami zostala v Ostrihome. Cisár Henrich III. síce v roku 1045 odobral korunu uhorskému kráľovi a zaviazal uhorských veľmožov prísahou vazalstva na „večné časy“, ale nemohol Uhorsku zobrať ostatky patróna, arcibiskupstvo ani kráľovstvo. To všetko „bolo“ v skrinke v ostrihomskej katedrále.
Druhé rátanie emailov
Drevo skrinky sa časom poškodilo a pre ostatky sv. Vojtecha vyhotovili lepší relikviár. Predpokladám, že k vytvoreniu súčasnej koruny došlo za vlády Bela III. Zručný zlatník použil západného Krista Pantokratora na mieste spojenia dvoch oblúkov. Má to svoje opodstatnenie, lebo je to jej najvyššie miesto. Na oblúkoch je osem apoštolov. Prečo tam chýba Bohorodička, Ján Krstiteľ a archanjeli, je možné vysvetliť celkom jednoducho. Ich emaily vytvorili ako kruhové, a preto sa na korunu vôbec nehodili. A tak vybral tvorca koruny z dvanástich apoštolov na skrinke osem, pre Uhorsko najdôležitejších, a umiestnil ich na oblúky. K názoru, že to urobili za vlády Bela III., má vedú dve myšlienky. Belo mohol chcieť zmeniť tvar otvorenej kráľovskej koruny na cisársku. Bol vychovaný a predurčený na vládu v Byzancii a mal dostatok sebavedomia a moci, aby ju mohol nosiť. Druhou okolnosťou je, že pravdepodobne v čase jeho vládnutia došlo k úprave niektorých korunovačných klenotov.
Závišov kríž
Pri korunovácii sú potrebné dva kríže. Jeden, na ktorý kráľ prisahá, a druhý, ktorý nesú pred kráľom. Kríž, na ktorý prisahali uhorský králi, aj keď v zmenenej podobe, sa nachádza v klenotnici ostrihomskej katedrály. Podľa tradície prisahal na tento kríž aj samotný svätý Štefan.
Druhý, procesný kríž, ktorý nosili pred kráľom, je dnes s veľkou pravdepodobnosťou v kláštore Vyšší Brod na hraniciach medzi Českom a Rakúskom. Volá sa Závišov, podľa významného českého magnáta, ktorý ho kláštoru daroval. Ako sa kríž stal jeho vlastníctvom, je námetom na ešte dlhší článok, a tak to teraz vynecháme. Jeho dnešný stav s masívnym barokovým podstavcom nezodpovedá pôvodnému. Pravdepodobne pod spodnou ľaliou bol tŕň alebo objímka, pomocou ktorej sa nosil na ozdobnej žrdi. Byzantské emaily na kríži boli vytvorené medzi 10. a 12. storočím a podľa profesora N. P. Kondakova sú na kríži použité druhotne. Päť okrúhlych bolo pôvodne na knižnom obale a tri štvorhranné boli na inom kríži spoločne s kruhovým emailom sv. Juraja.
Podľa názoru Karla Chytila je Závišov kríž dielom francúzskeho majstra pôsobiaceho na dvore uhorského kráľa. Záviš z Falkensteina bol popravený v roku 1290 a jediné obdobie, kedy mohol byť procesný kríž zhotovený, sú roky panovania Bela III. a jeho druhej manželky Margaréty francúzskej. Na Závišovom kríži je použitý nízky filigrán, rovnako ako na oblúkoch corona latina, v ktorých sú osadené západné emaily. Je pravdepodobné, že kríž aj corona latinu, ako aj jej spojenie s corona graeca vyhotovil rovnaký majster.
Krátke zhrnutie.
Súčasná Svätoštefanská koruna je vyhotovená z byzantského diadému Synadene manželky kráľa Gejzu a Gejzovej koruny. K nej boli v čase vlády Belu III. V rokoch 1186 až 1196 pridané oblúky, v ktorých sú osadené emaily apoštolov z prenosného oltárika vyhotoveného v Treviry pred rokom 1000. V oltáriku boli donesené do Uhorska ostatky sv. Vojtecha spoločne s korunou pre prvého uhorského kráľa sv. Štefana.
Na záver sa vrátim k názvu. Je teda koruna maďarská? Samozrejme! Boli to Arpádovci z gens Magyar, ktorí vytvorili kráľovstvo. Je uhorská? Bezpochyby, tak ako celé stáročia chápali príslušníci národov a národností Uhorské kráľovstvo ako svoju vlasť. Svätá? Predmet nadobúda svätosť dotykom svätca. Emailov sa dotýkali svätci Bernward, Astrik a svätý kráľ Štefan. Napísal som svoj názor, akou zložitou cestou sa vytvorila jej dnešná fyzická podoba, ale pritom nesmieme zabúdať, čo nakoniec spojilo všetky jej časti a aj všetky jej názvy dohromady. Bolo to dielo prvého kráľa Štefana.
Poznámka: Iste obdobie svojho života som venoval vyhotoveniu replík byzantských emailov. Väčšinou technikou champlevé ale podaril sa mi aj originál cloisonné
Použitá literatúra
The Treasury of San Marco Venice. Milano 1984.
Darty, L.: The art of enameling. New York 2006.
Hahnloser, H. R. /Polacco, R.: La Pala D Oro. Venezia 1988
Reuter, T.: The New Cambridge Medieval History. Vol. III. C. 900 – c.1024. Cambridge 2008.
Wessel, K.: Byzantine enamels. Shanon 1969.
Hankó, I.: Királyaink tömegsírban , http://mek.niif.hu/04000/04092/html/
Chytil K. a kol. Kříž zvaný Závišův, Praha 1930
