"Zlaty padák" od Ondreja II.

[palo satko]

Bývam 30 metrov od Pezinského zámku, ktorý bol predtým vodným hradom a to už v čase 13.storočia. Prvým majiteľom bol Alexander I. gróf z významného rodu Hont-Poznan. Alexandrov otec, nitriansky župan Tomáš, bol významný vojak. Historici ho spomínajú ako vojvodcu kráľa Emericha v roku 1202 v Bulharsku kde okrem vojnových zásluh pomohol Emerichovi na čas získať titul bulharského kráľa. O rok neskôr v Nemecku Tomáš v hodnosti prvého princa viedol húf Polovcov (Plavcov) v zostave vojska českého kráľa Přemysla Otakara I., ktorý vytiahol so svojou armádou na pomoc cisárovi Otovi IV. Arnoldi Chronica Sclavorum opisujú Čechov ako skazených a Tomášových Plavcov, pod menom Valwen, ako krutú pohromu, lebo sa viac venovali krádežiam a pľundrovaniu ako samotnému boju. Neskôr bol Tomáš kráľovským sudcom v Nitre. Za tieto zásluhy dostal Tomáš v roku 1208 od nástupcu kráľa Emericha, Ondreja II. zem Svätý Júr a zem Bozin – dnešný Pezinok. Svätý Jur pripadol synovi Sebešovi a Pezinok Alexandrovi.
Sebeš a Alexander boli významní podporovatelia princa a neskôr kráľa Ondreja II. Zúčastnili sa opakovanej vzbury voči kráľovi Emerichovi a keď kráľ posadil do väzenia Ondreja a tiež Sebeša, tak Alexander ich oslobodil. Obaja bratia okrem mnohých majetkov zastávali aj vysoké kráľovské úrady. A tak sa Alexander (1178 – 1236) stal kráľovským pohárnikom. Funkciu vykonával v rokoch 1216 a 1217. Keďže kráľ sa chystal zúčastniť kruciaty potreboval pohárnika so sebou a rozhodol, že pohárnikom bude Vavrinec, ktorý išiel s ním do Svätej zemi. Aby kráľ Alexandra odškodnil nariadil mu vyplácať ročne z príjmov banskoštiavnických bani okrúhlu sumičku 300 hrivien striebra až dovtedy, než Alexandra nezaopatri ináč. Či nastalo to "inač" nevieme, ale jeho syn Belo odňal niektoré majetky a iste aj tuto rentu Alexandrovi, pravdepodobne v roku 1230, lebo v roku 1231 kráľ Ondrej II. prinavrátil Alexandrovi jeho majetky. Gróf Alexander mohol poberať rentu 12 alebo 13 rokov. Takže skúsme si určiť, aby „zlatý padák“ pri odchode z funkcie pohárnika dostal.
Podľa listiny z roku 1217 Alexander každoročne v troch termínoch: Na Veľkú noc, na sviatok sv. kráľa Štefana a (posledný termín chyba) dostaval tretinu odstupného. Ročná suma bola kráľom určená na 300 hrivien striebra. Jedna hrivna mala váhu 233.35 gramu. Tristo hrivien je 70 kg striebra. Pri dnešnej cene striebra je to 70 000 eur. Porovnanie s vtedajšími cenami je ošemetne, ale podlá https://www.academia.edu/41531730/Ceny_ ... _in_Czech_
si kvalifikovaný remeselník zarobil ročne 2 hrivny, tak každoročne odstupne pre grófa Alexandra bolo 150 dobrých ročných platov. Za 12 rokov to bolo 1800 platov, v dnešných eurách 840 000 eur t.j. 20 miliónov českých korún a k tomu prijmi z vlastného pánstva. Podobnosť s dneškom až očividná.