Vodovod.
Na mestečkom Svätý Jur je hradisko. Presnejšie niekoľko hradísk na sebe od staršej doby železnej až po Tatársky vpád. Bližšie informácie sa dajú prečítať v článku Júliusa Vaváka https://www.academia.edu/589633/J_Vav%C ... _hillfort_
Predstava slovanského hradiska
V roku 1209 sa Svätý Júr stal majetkom Sebeša I. z nitrianskej vetvy rodu Hont-Poznan. Podľa výskumu sa tento významný uhorsky veľmož a priateľ kráľa Ondreja II. rozhodol už opustene slovanské hradisko obnoviť a niektoré je prvky vylepšiť. Okrem vnútorných obytných stavieb boli vybudované nove brány a čo je mimoriadne aj vodovod dlhy 1400 metrov, ktorý privádzal vodu z vyššie ležiaceho prameňa po temene valu do murovanej cisterny.
Roky budovania vodovodu je možne zaradiť do čias tesne pred Tatárskym (mongolským) vpádom, alebo tesne po nom. Ja sa prikláňam skôr k rokom pred vpádom, lebo naprotilahlom kopci sa buď na sklonku Sebešovho života, alebo tesne po jeho smrti v bitke pri Muhi začal stavať kamenný hrad zvaný Biely kameň. Do hradu boli tiež vybudovane vodovody ale s viditeľne horšou kvalitou hlineného potrubia.
Vodovod v krajine
Vodovod vybudovaný do polovice 13. storočia je v priestore stredovekého Uhorska jedinečný a podobný je najbližšie v Taliansku. Potrubie bolo vyrobene na hrnčiarskom kruhu a kvalitne vypálene. Dĺžka kónických rúr bola limitovaná dĺžkou ľudskej ruky. Niekedy pre zníženie presakovania boli rúry glazovane. Tie vo Sv. Jure ale nie sú. Dá sa predpokladať, že ho zameral, výrobu rúr a stavbu viedol problému znalý cudzinec a aj keď zanechal svoje poznatky v ďalšej generácii, jeho nasledovníci nedodržali kvalitu prvého vodovodu. Na každý pád, zabezpečiť hradisko pitnou vodou pomocou vodovodu iste nebol uhorsky „vynález“, ale prevzal sa cudzí vzor. V tých časoch aj nad Alpami vedeli, že pramenitý voda aj keď z vodovodu je výrazne zdravšia ako akumulovaná dažďova, alebo voda z topiaceho sa snehu, čo si mohol Sebeš overiť aj vo Svätej zemi a aj v Taliansku.
Vodovod v teréne
Otázkou je odkiaľ doviedol gróf Sebeš I. majstra alebo majstrov staviteľov. Gróf sa zúčastnil V. cruciaty, ktorú viedol uhorsky kráľ Ondrej II. Keď kráľ vo Svätej zemi zistil, že nemá dostatok síl a potravinových zdrojov na dobitie Jeruzalema, tak sa cez malú Áziu a Konštantínopol vrátil domov. Časť Uhrov ale zostala v Levante a následne sa pridala ku križiakom, ktorí sa snažili dobiť Egypt. Skončilo to porážkou a hanbou.
Neviem presne, či sa Sebeš vrátil s kráľom, alebo sa vrátil neskôr z egyptskej Damietty. Myslím si, že keby sa vracal s kráľom, mal by problém niekoho zobrať so sebou z Blízkeho východu alebo z Byzancie. Ak sa ale vracal z Damietty, tak išiel tradičnou námornou cestou do talianskych prístavov. Cestou cez Taliansko skôr mohol pribrať majstrov staviteľov. Nakoniec Uhorsko v tých časoch bolo plne cudzincov a aj Talianov, ktorí sa venovali obchodu a podnikaniu, alebo boli cirkevní hodnostári. Že sa jedna o prevzatie talianskych poznatkov môže dokazovať aj podobný keramický vodovod použitý pri ťažbe zlata v lokalite Plana v pohorí Kopaonik v Srbsku vybudovaný v 13. až 15. storočí, kde je možný tiež taliansky vplyv hlavne z miest na pobreží Dalmácie.
Zobrazenie armatur
Bohužiaľ na keramike nie sú žiadne značky ktoré by umožnili presne datovanie a určili dielnu kde potrubie bolo vyrobene. V našom priestore boli tehelne a napr. kostol Sv. Juraja vo Svätom Jury, ktorého románska časť časť bola postavená ešte pred tým než sa stal majetkom Sebeša I. bol postavený aj z tzv. prstoviek. Dovoz pre vzdialenosť, stav vtedajších ciest a možnosť poškodenia mi preprave je pri takom množstva rúr nereálny.
Water Technology in the Middle Ages Roberta J. Magnusson The Johns Hopkins University Press Baltimore and London, 2001
chrome-extension://efaidnbmnnnibpcajpcglclefindmkaj/http://ndl.ethernet.edu.et/bitstream/12 ... /1/109.pdf
PLANA WATER SUPPLY – MEDIEVAL TECHNICAL ENTERPRISE, Tatjana Mihailović, National museum Kraljevo
https://www.academia.edu/8983384/Plana_ ... Enterprise