Zlat doba Striebornej rue - 1. as

Autor: Mildi <(at)>, Tma: lechta, Vydno dne: 26. 10. 2008

Pni z Landtejna so znakom striebornej ( bielej ) rue v erbe boli sasou vznamnho eskho rozrodu Vtkovcov, ktor sa v obdob poslednch Pemyslovcov a prvch Luxemburgovcov aktvne zapjali do politiky eskho krovstva, a v tomto obdob astch mocenskch zmien, sa snaili postpi o najvyie v mocenskom rebrku.
Z tohto ich obdobia mme len kus listinn informcie a popisy dobovch kronk, astokrt poznamenan osobnm nzorom autora a obas aj nepresnou interpretciou. Tento lnok si nekladie za lohu vedecky exaktne, len striktne na zklade dochovanch dokumentov, rekontruova dejiny rodu. Jeho cieom je populrne opsa pravdepodobn genzu rodu, ivoty, ciele, pohntky a uvaovanie niektorch jeho prslunkov v kontexte eskch dejn. Mnoh historici asto hodnotia jednotlivch prslunkov eskch achtickch rodov len na zklade ich ochoty pomha, resp. podrobi sa cieom panovnka bez ohadu na ich osobn a rodov snahy. Cieom tohto lnku je prve snaha trochu obrti pohad na prslunkov eskej achty - v tomto prpade pnov z Landtejna, aby sme sa poksili pochopi ich rozmania a konanie. [Z dvodu ahieho tania pre eskch itateov s men, dtumy a tituly uvdzan po esky; z dvodu oddelenia historicky doloench faktov od vah autora s vahy v texte zvraznen kurzvou. akujem za pochopenie. ]

Za zakladatea rodu pnov z Landtejna (z Tebon) je oznaovan Vtek z Klokot, jeden zo synov Vtka z Price, ktor je povaovan za legendrneho predka juhoeskho achtickho rozrodu Vtkovcov. O Vtkovi z Klokot mme len spor informcie z jednotlivch dokumentov tej doby. Poda prediktu vlastnil sdlo Klokoty a jeho aie majetkov aktivity smerovali junejie, najm do oblasti teboskej panvy.

Tto oblas bola v obdob prelomu 12. a 13. storoia z eskej strany slabo osdlovan, o vyuvali koloniztori z rakskej strany (najm Kuenringovci a nimi podporovan cisterciatski mnsi z kltora v Zwetli), prenikanm na formlne esk zemie. Tento trend vyvolval samozrejme rozpory, ktor neboli vtedaj esk panovnci schopn mocensky riei, preto napr. kniea Bedich daroval as Vitorazska vznamnmu rakskemu ministerialovi Hadmarovi z Kuenringu ako lno, aby aspo formlne zachoval prvny stav a autoritu eskho vldcu. Vtek z Klokot zskal prv zemia v okol Tebone bu vyenenm alebo kpou od kltora v Zwetli, ktor mohol by v tom obdob vo finannej ndzi ( napr. ke Euphmia z Pottendorfu, pvodom z Kuenringu, zaala ma voi nemu finann poiadavky). Pri finannch problmoch sa asi kltor ako prvch zbavoval majetkov mimo zemia Rakska, o vyuvali najm Vtkovci. Vtek z Klokot zomrel pravdepodobne pred rokom 1253, nakoko od tohto roku figuruj v dostupnch listinch u len jeho deti.


Pea Vtka z Klokot (1250)

Vtek z Klokot mal poda zachovanch listinnch dokumentov troch synov Vtka, Pelhima, Oja a tyri dcry: udmilu (Lidmilu), Kateinu, Gertrdu a Jutu.

Syn Vtek sa stal predkom rodu pnov ze Skalice, nakoko majetkovo dral vo svojich rukch jeden z pvodnch vtkovskch majetkov Skalicu, ktor sa nachdzala na brehu rieky Lunice severne od Sobslavi. O jeho prvch potomkoch mme minimlne informcie, tume, e pouvali hlavne predikt ze Skalice a po vymret hlavnej landtejnskej vetvy zaali pouva aj predikt z Landtejna (elesk odno Landtejnovcov).


Pea Vtka ze Skalice (1265)

al syn Pelhim so svojim bratom Ojom spolone drali v majetku tebosk panstvo, ktor sa snaili rozirova v spoluprci s ostatnmi prslunkmi vtkovskho rozrodu. Pelhim mal dvoch synov Voka a Sezemu. Nakoko v dostupnch archvnych dokumetoch posledn zmienky o om konia okolo roku 1250, je mon predpoklada, e Vok krtko po tomto roku umiera a dedimi jeho majetku sa stali jeho synovia, resp. as majetku prevzal jeho brat, tret syn Vtka z Klokot - Oj ze Svin.
Poda prediktu bol Oj driteom mesteka Sviny (Trhov Sviny) a poda dochovanch listn spolu s Pehimom aj spolumajiteom mesta Tebo.


Spolon pea Voka a Oja z Tebone (1261)

O Ojovi mme v porovnan s ostatnmi lenmi rodu vrazne viac dobovch informcii a preto je mon tvrdi, e bol z det Vtka z Klokot politicky najaktvnejm a po mrt Pelhima sa stal zrove vodcom landtejnovsko-teboskho rodu.

Oj sa preslvil ako odvny bojovnk, ktor zrove dokzal efektvne vyuva rodinn kontakty, sobnu politiku a prpadne zl situciu inch na majetkov a mocensk pozdvihnutie svojho rodu. Prv listinn zmienky o Ojovi mme z roku 1253, kedy je listinne uveden v Prahe spolu s Vtkom ze Skalice.
Ak predpokladm, e prvna dospelos ( aj prvo podpsova listiny ) bola v tom obdob akceptovan okolo15. roku ivota dotynej osoby, tak je mon usudzova, e sa Oj narodil asi ete pred rokom 1238.

Od nstupu Pemysla Otakara II. na esk trn ho Vtkovci na zaiatku aktvne podporovali, najm v jeho snahch o pripojenie rakskych zem k eskmu krovstvu, nakoko astokrt mali rodinn vzby a vlastnili majetky aj na rakskej strane hranice.
Pemysl Otakar II. sa po svojom nstupe predstavil ako aktvny reformtor, nosite novej rytierskej kultry a cieavedom rozirovate eskho krovstva o urite spolu s jeho charizmou priahovalo mnohch eskch achticov, ktor tuili v slube Pemyslovi aj ancu rozri svoje majetky. Z Vtkovcov boli Pemyslovi Otakarovi II. najbli (mono hovori asi o priateskom vzahu) Vok z Romberka, ktor zastval dleit rady v echch ako aj na rakskych zemiach, a Vtek z Hradce.
Pemysl Otakar II. sa ete ako nslednk eskho trnu oenil v dubnu 1252 s vye 50 ronou Marktou Babenberskou, sestrou nebohho rakskeho vojvodu Fridricha II. Babenberskho, ktor zomrel bez muskch dediov. Hlavnm cieom tohto soba bola zskanie rakskeho dedistva. O rakske zemia mal ale zujem aj uhorsk kr Belo IV., ktor v rmci tejto snahy zorganizoval sob svojho prbuznho Romana Haliskho s Gertrdou neterou Fridricha II. Bbenberskho. Rozhodnutie o vbere novho vladra zobrala do svojich rk rakska achta (najm pni z Kuenringu a z Lichtensteinu), ktor asi po zlch sksenostiach s vchodnm susedom radej ponkla vldu v Raksku Pemyslovi Otakarovi II. (meno Otakar dajne prijal Pemysl a po zskan Rakska).
Belovi IV. sa ula len as tajerska, o ho neuspokojovalo a bolo jasn, e vojensk konflikty medzi Pemyslom Otakarom a uhorskmi vldcami nenechaj na seba dlho aka. V tomto obdob sa pri vojenskch akciach Pemysl Otakar II. spoliehal najm na vojensk silu eskej achty ( ak rytierska jazda ). Medzi jeho najvernejch achtickch spojencov a vojenskch veliteov patrili najm Oldich z Drnholce, Bavor z Bavorova a vtkovec Vok z Romberka. Prve Vok z Romberka bol od roku 1255 najvym marlkom eskho krovstva a od roku 1256 hornorakskym zemskm sprvcom. V svojich slubch pre Pemysla Otakata II. vyuval hlavne svojich prbuznch z rozrodu vtkovcov ako aj prbuzn rod pnov zo Schauenburku ( z tohto rodu pochdzala jeho manelka Hedviga ).
Prv dochovan sprvy o vojenskch aktivitch Oja ze Svin s z nespenej vpravy Pemysla Otakara II. proti Bavorsku roku 1257, ktor asi viedol Vok z Romberka.

Pemysl Otakar pri toku na Jindicha Dolnobavorskho rieil viacero problmov. Jednm z nich bola podpora svojho blzkeho sputnka z detstva Filipa Korutnskeho na post salzburskho arcibiskupa, priom vojvoda Jindich Dolnobavorsk naopak podporoval na tento post protikandidta Oldicha Sekovskho. am problmom boli hranin spory ale v pozad najm snaha o najskr vojensky vyradi Jindicha Dolnobavorskho spriaznenho s uhorskm krom Belom IV., aby nebol Pemyslovi nebezpen od chrbta pri oakvanom vojenskom konflikte s Uhorskom. Pemysl Otakar veril v svoju vojensk silu, ktor krtko predtm demontroval spenou kriiackou vpravou proti pobaltskm pohanom. Pri naasovan toku na Bavorsko rtal aj s problmami u Witelsbachovcov, nakoko brat Jindicha Dolnobavorskho, falchrab Ludvk bol vtedy zamestnan na Rne. aou zdanlivou vhodou Pemysla Otakara mala by krtka doba od vyhlsenia vojny Jindichovi s nslednm vpdom eskho vojska do Bavorska. Pemysl pouil ako vchodiskov zemie prve Salcbursk arcibiskupstvo, odkia zaal svoju ofenzvu. Rchlo obsadil opevnen body na rieke Inn mestek Neuburg a Schrding a zaal s rabovanm postupova na mesto Landshut, vtedajie sdlo jeho protivnka.
Na Pemyslovo prekvapenie sa zo subne vyzerajceho dobrodrustva stala skoro fatlna pohroma. Ke sa esk vojsko aj s narabovanou korisou priblilo k Altfraunhofenu, stretlo sa so silnm a dobre manvrujcim vojskom Jindicha Dolnobavorskho, posilnenho aj o jednotky jeho brata rnskeho falkhrabho Ludvka. Jindich Dolnobavorsk vyzval Pemysla Otakara na otvoren bitku. Pemysl tto vzvu pri danom rozloen sl neprijal a radej uzavrel krtke prmerie, poas ktorho zaal rchlo ustupova. Jeho rchly stup smeroval k mostu cez rieku Inn pri meste Mhldorf. Snail sa o najskr prejs cez rieku, za ktorou mal lepie ance odolva protivnkovi.
Pemyslovm jednotkm sa nepodarilo odpta od nepriatea a problmy zaali pri prechode mosta cez Inn. Pemysl vylenil as jednotiek, aby chrnili prechod hlavnch sl cez rieku. Ke sa jeho oddiely snaili o najrchlejie prejs cez most, tento neudral ich vhu a zrtil sa. as vojska spolu s Pemyslom prela na druh stranu, as sa utopila a vina ostala na avom brehu, kde sa niektor snaili ukry vo vei striacej prechod cez most a zvyok vstpil do mesta Mhldorfu. as Pemyslovho vojska ukrytho vo vei pri moste zahynula, ke falchrab Ludvk nechal veu podpli. Bavorsk vojsko si ale nevedelo rady s hrdinsky bojujcimi jednotkami za hradbami Mhldorfu. Po 9 doch sa bavorsk sily dohodli s pemyslovskmi jednotkami v Mhldorfe, e sa tieto vzdaj za sub vonho odchodu aj so zavazadlami.
Medzi bojujcimi za hradbami Mhldorfu sa spomnaj: Vok z Romberku, Oj ze Svin, Smil z Lichtemburka, astolov z Frdlantu, Divi ze Vechrom, Vilm z Podebrad, Bene z Beneova, Purkard z Janovic, Oldich Zajc z Valdeka, Jenec z Doblna, Oldich z Romitlu, Vikard z Terny, Dluhomil z Naboan ale i rakski pni Albero a Jindich z Kuenringu, Oldich z Lobenteinu, Oldich z Kappely, Ludvik z Celkinku a Sighart z Biber.

Pre mladho Oja bolo vekou cou vyznamena sa v boji prve s takmi vznamnmi pnmi, m zrove zskal nielen slvu ale aj osobn kontakty.

Postavenie Voka z Romberku na dvore Pemysla Otakara II. sa naalej zlepovalo a vyvrcholilo udelenm Rabskeho hrabstva Vokovi v lno. Toto vyznamenanie sa udialo v tbore u Lvy nad Dyjou v jni 1260, kde sa zbierali Pemyslov vojsk na vojnovho aenia proti Uhorsku. Oj ze Svin je uvdzan ako svedok tohto majetko-prvneho aktu.
Tmto krokom sa Pemysl snail jednak si zaviaza Voka a vtkovcov a zrove udelovanm odmrt v raksku eskm achticom a eskch ln rakskym zmazva rozdiely medzi eskmi a rakskymi zemiami. Vyznamenanie najvznamnejieho z vtkovcov sa Pemyslovi oplatilo v nasledujcich bojoch.


Romantizovan obraz dvora Pemysla Otakara II.

aenie proti Belovi IV. a jeho synovi tefanovi sa pre Pemyslovsk vojsko nezaalo astne. Uhorsk vojsko tborilo na avom brehu rieky Moravy a pemyslovsk vojsko sa zbieralo u Lvy. Mlad uhorsk kr tefan s asou vojska (kumnskou jazdou) prekroil rieku Moravu a chcel napadn zbierajce sa jednotky eskho kra. tefanova jazda prila a k leovisku eskho vojska pri Stoci, o samozrejme spsobilo v eskom tbore poplach a ako reakciu snahu o protider. tefanov kumnsk jednotky sa dali na tek. Niektor rakski achtici sa rozhodli ich prenasledova (pni z Hardeka, Kadolt Sirotek, Oldich Kraft) a pri prenasledovan si nevimli pripravovan obkenie zo strany tefanovch jednotiek. Obken jednotky prenasledovateov, bez ohadu na achtick postavenie pnov, boli kumnmi zmasakrovan do poslednho vojaka (Kumni nikoho nebrali do zajatia). Tto udalos silne otriasla vojskom Pemysla Otakara II.
Hlavn vojsk oboch protivnkov sa stretli a pri brehu rieky Moravy, priom uhorsk vojsko tborilo na avom brehu a esk vojsko na pravom brehu.
Vyvrcholenm tohto vojenskho konfliktu bola znma bitka pri Kressenbrune 12. ervence 1260. Priebeh tejto bitky bol netandardn. Obe vojsk drali svoj breh Moravy a bola jasn, e ke sa ktorkovek z nich poksi prejs na druh breh, bude v tom ase znane zraniten. Preto Pemysl navrhol uhorskm protivnkom, e sa stiahne od brehu na svojej strane, aby uhorsk vojsko mohlo cel prejs na druh stranu a na druh de si zmeraj sily. Poda dohody zo da 12. ervence Pemyslovo vojsko ustpilo od brehu, aby uhorsk vojsko mohlo prejs. Viacer Pemyslove jednotky vyuili tento de pokoja a rozili sa po okol zha zsoby.
Z uhorskho vojska ako prv prekroili Moravu jednotky mladho kra tefana. Tieto jednotky sa ale zaali sprva ton voi rozptlenm Pemyslovm jednotkm a snaili sa v polkruhovej zostave obki ich tbor.
Po sksenostiach s neestnm sprvanm jednotiek mladho kra tefana pri Stoci to bolo vne ohrozenie Pemyslovho vojska, ktor nebolo na napadnutie pripraven. Na astie pre Pemysla, sa v kritickch momentoch prejavila odhodlanos a bojaschopnos niektorch jeho jednotiek. Konkrtne vojensk sily, ktor priviedol Vok z Romberka, a to najm vojensk kontingenty, ktor viedli esk pni Oldich z Hradce, Budivoj z Krumlova, Oj ze Svin a rakski pni ze Schauenberku ( prbuzn Voka z Romberka ). Tieto jednotky akej jazdy sa urchlen zoskupili a vyrazili proti ahkej uhorskej jazde obkuujcej esk tbor. Vokovi elezn rytiery rozrazili tefanov jazdeck jadnotky a zahnali ich na tek. K tmto eskm jednotkm sa nsledne pridala aj hlavn as Pemyslovho vojska pod vedenm Jaroa z Podhs, ktor niila uhorsk vojensk sily na rakskom brehu Moravy ako aj uhorsk vojsko prve prechdzajce rieku. Zavenm uhorskej porky bolo prebrodenie rieky Moravy jednotkami Borea z Riesenburku a nsledn obsadenie uhorskho tbora. Tto porka vznamne upevnila postavenie eskho kra nie len voi Uhorsku ale aj v celom stredoeurpskom priestore.

Z hadiska Oja ze Svin to bolo u druh krt, o svojou vojenskou pomocou pomhal Pemyslovi Otakarovi II. tak povediac zachraova kou, za o zrejme oakval jeho priaze.

V obdob tesne po bitke u Kressenbrunu sa asi naozaj teili vtkovci priazni Pemysla Otakara II., priom Vok z Romberku sa stal hajtmanom tajerska a aj Oj ze Svin sa snail pohybova v blzkosti krovskho dvora. V tomto obdob sa asi aj vaka postaveniu Voka z Romberku ako pna v hrabstve Rabs stal pnom ( mono len purkrabm ) na hrade Landtejne Oldich z Lomnice (Landtejnsko a Novobysticko vtedy patrilo do hrabstva Rabs).

Romnske jadro hradu Landtejna Tento achtic patril pravdepodobne k Vtkovcom, ale nie je doteraz mon presne ho rodovo identifikova (niektor pramene naopak Oldicha povauj pvodom za Rakana dajn sprvca kltora v Zwetli s kosotvorcami v erbe). V polovici roku 1262 umiera Vok z Romberka, ktor zanechal po sebe 2 maloletch synov Vtka a Jindicha. Vedenia rodu z Romberka sa ujala ich matka Hedviga zo Schauenburku, ktor ale nemohla plnohodnotne nahradi vplyv svojho manela u eskho kra. Z vtkovcov sa snail by novm vodcom Oldich z Hradce, ktor aj dosiahol funkciu krovskho podkomoho ale pvodne postavenie pre vtkovcom sa mu u nepodarilo zska. Oj ze Svin sa taktie snail vyui svoje zsluhy na zskanie postavenia na dvore Pemysla Otakara. Mono videl ancu, ktor vznikla, ke sa Pemysl Otakar v roku 1264 druh krt oenil s Kunhutou Maevskou. Kunhuta bola dajne vychovvan aj Ojovou sestrou Lidmilou a cez tento kontakt mohla vies aj Ojova cesta k dvoru Pemysla Otakara II.


Pea Lidmily z Hrdku (1265)

Z dobovvh listin s znme 4 sestry Oja ze Svin Lidmila, Kateina, Gertrda a Jutta (Jitka). Lidmila bola vydat za Markvarta z Hrdku (Nov e), Jutta bola manelkou Kuna z Kove a Gertrda mala za manela Vilma ze inkov (syn Protivy z Pottejna, purkrab na Pimde v rokoch 1263 a 1269). Tieto Ojove sestry boli aktvne pri podpore vzniku cisterciackeho kltora v Pohledu, ktorho abatyou sa stala Kateina a lenkami konventu sa stali aj Lidmiline dcry Albeta-Elika a Velena, schovanky krovny Kunhuty. Na zabezpeenie podpory a ochrany kltora iadali sestry asi spolu s Ojom podporu od kra a krovny. Tto podporu krovskho pru pre nov kltor sa im podarilo zskat v roku 1265. Pea Lidmily z Hrdku (1265) Z mocenskho hadiska, napriek Oldichovm a Ojovm snahm, Vtkovci zaali postupne strca svoje postavenie. Hlavnm dvodom bola zmena politiky Pemysla Otakara II. voi achte na jeho zemiach, snaha oslabi jej postavenie a by od nej o najviac nezvisl.

Zostren politika voi achte sa prejavila najprv v novozskanch zemiach (napr. potlanm achty v tajersku), ale postupne zaal Pemysl obmedzova aj prva eskej achty najm zsahmi do jej majetkov formou revindikanch konov a vmenou majetku achty za in krovsk, pokia sa to Pemyslovi zdalo strategicky vhodn.
V junch echch za prv silne obmedzujci krok voi Vtkovcom mono povaova zaloenie kltora Zlat Koruna v roku 1263. K tomuto kltoru patrilo vek zemie hvozd, ale poloha samotnho kltora bola mono zmerne vybran excentricky blzko eskho Krumlova a tak obmedzovala hlavne pnov z Krumlova.
Zaloenie mesta esk Budejovice v roku 1265 spoiatku nevyzeralo vyslovene ako nepriatesk akt voi Vtkovcom (najm Romberkovcom), lebo to bolo odvodniten posilnenm strategickho junho smeru v obdob opakujcej sa vojny s bavorskm vojvodom. Nsledn privilgia tohto mesta ale zaali ma negatvny vplyv na hospodrske postavenie okolitch majetkov Vtkovcov (napr. prvo skladu), a najm vybudovanie silnho krovskho hradu Hlubok, ku ktormu patrilo aj rozsiahle krovsk panstvo bolo silnm zsahom (klinom) do dav Romberkovcov.
Tieto prv Pemyslove zsahy do vtkovskej enklvy mono ete priamo nemali negatvny vplyv na majetky Oje ze Svin, ale nsledn zaloenie krlovskho mesta Bchyne v roku 1268 a Hradite niekedy v rokoch 1270-1272 u zaali vytvra reaz, ktor oddeovala majetkov oblasti landtejnovcoch v junch echch od ich pvodnch majetkov.
Sria tchto zsahov Pemysla Otakara II. zaala by chpan ako myseln nepriatesk kroky a stavala Vtkovcov do opozcie voi Pemyslovi. V roku 1269 strca Oldich z Hradce svoj rad podkomoho a aj meno Oja ze Svin sa u nenachdza na krovskch listinch.
V rokoch 1272 a 1274 sa Vtkovci stretli na spolonch poradch. V roku 1272 bolo asi hlavnou tmou zasahovanie Pemysla Otakara II. do dav Vtkovcov. Ale v roku 1274 sa objavila aj nov tma - aktulna zahranino-politick situcia, ktor vznikla zvolenm Rudolfa Habsburskho za msko-nemeckho kra.
Na tomto stretnut tebosko-landtejnsk vetvu zastupoval Oj ze Svin, pnov z Krumlova zastupoval Zvi z Falkentejna spolu s bratmi, romberkovci boli zastpen ete nezletilmi Jindichom a Vtkom a aj ich rodinne spriaznenmi pnmi zo Schauenberku. Tieto stretnutia svedia o snahe Vtkovcov koordinova svoj postup ako aj o vplyve rakskych spriaznench rodov na rozhodovanie Vtkovcov. Meno Oja ze Svin je mon njs v rokoch 1272 a 1274 na listinch, kde sved pri majetkovo-prvnych konoch mladch Romberkovcoch. V tomto obdob sa zrove Oj objavuje v listinch s prediktom z Klokot. Pravdepodobne toto sdlo zskal ako deditvo a zdalo sa mu viac reprezantatvne, preto si ho dal na krtky as do prediktu.

Rok 1274 bol zlomovm rokom pre postavenie Pemysla Otakara II. v eurpskej politike, priom voba Rudolfa Habsburskho za msko-nemeckho kra mu postavila neprosnho a cieavedomho soka. Medzi vtkovcami sa zana presadzova Zvi z Falkentejna. Zvi z rodu krumlovskch Vtkovcov (syn Budivoja) priiel do iech z rakskeho pomedzia, kde bol purkrabm na hrade Falkentejne a asi aj ministerialom pasovskho biskupa. Zvi bol rozhaden, vzdelan, sebavedom lovek s rytierskym vystupovanm, ktor dokzal k sebe pripta pozornos a mal snahu a schopnosti stpa o najvyie v mocenskom rebrku. Zvi sa asi pokal okolo roku 1274 njs cestu k eskmu panovnkovi (tm aj vylepi vzahy), ale na rozdiel od Voka z Romberku sa mu to nedarilo.

Pre Oja bol Zvi asi zaujmavm rovestnkom a mono aj partnerom, ktor mal podobn rozmanie a ciele ako on sm.

Rudolf Habsbursk po svojom zvolen za msko-nemeckho kra chpal, e jeho najvm sokom je prve Pemysl a preto zaal hada vetky cesty ako jeho postavenie oslabi. Hlavnm jeho cieom bolo oda Pemyslovi rakske zemia a preto sa snail destabilizova vntorn situciu v Pemyslovch lnnych zemiach ( Raksko, tajersko, Korutnsko, ... ) ako aj v samotnch echch.
Pemysl si asi hne od zaiatku neuvedomil akeho akho a zludnho spera m v osobe Rudolfa Habsburskho a asi ani neveril, e me ma vek problmy aj s vlastnou achtou, preto pravdepodobne ani neuvaoval o stupkoch voi eskej achte, aby si ju stabilizoval na svojej strane. Jeho chpanie krovskej moci boli centralistick, esk achtici mali by jeho vernmi vazalmi, naslovo poslun jeho prkazom.
Relna situcia u ale bola in. Vysok achta si zvykla na svoje postavenie spoluhra aj v dleitch politicko-sprvnych otzkach a navye posledn majetkov a ntlakov mocensk obmedzenia, straty majetkov resp. vmeny vynucovan Pemyslom ju stavali do opozcie proti svojmu krovi.
Mocensk rozpory medzi Pemyslom Otakarom a Rudolfom Habsburskm logicky smerovali do vojenskho konfliktu. Rudolf sa na mocensky boj s Pemyslom dobre diplomaticky pripravoval a vyuval vetky prostriedky ako Pemysla oslabi. Pomocou nm rerovanho rskeho snemu v Augsburgu Rudolf uvalil na Pemysla rsku kliatbu (Oberacht). Zrove sa zaal politick boj o podporu ppea. Aj tento boj vyhral Rudolf, ke nov ppe Inocenc V. v obave, e Rudolf bude ma snahu posilni svoje postavenie v Taliansku (cisrska korunovan jazda do Rma), mu dal radej von ruku v jeho mocenskch aktivitch v Raksku. Obaja speri zaali zbiera vojensk sily z dvodu vojenskho stretu. V roku 1276 Rudolf tiahol so svojimi spojencami na rakske zemia, ktor dal v lno svojmu synovi Albrechtovi. Cestou zbieral podporu v krajoch, ktormi prechdzal. Samozrejme aj Pemysl musel zbiera a presvieda rakskych spojencov, aby mu ostali vern.

V jnu 1276 vo Freistadte ke Pemysl presviedal raksku achtu, aby mu ostala vern, mu Vtkovci spolu s Schauenberkovcami ete zachovali loajalitu. Zmena v postoji Vtkovcov nastala a ke sa Rudolf v svojom aen priblil k Viedni koncom jna 1276. Pravdepodobne, ke sa Schauenberkovci rozhodli presta podporova Pemysla, odklonili sa od neho aj Vtkovci a pod vedenm Zvia z Falkentejna spolu s niektormi ami rodmi (pni z Riesemburka) povstali proti Pemyslovi a snaili sa znii nov krovsk sdla, ktor Pemysl mocensky vklinil medzi ich panstv.

Tto vzbura Vtkovcov bola v roku 1276 mono poslednou kapkou, ktor printila Pemysla pri jeho aen na Viede, podda sa Rudolfovi (podpsanie dohody). Pemysl mohol asi tako spene vojensky vzdorova Rudolfovi, ke mu doma vypukla vzbura, zrove bol pod cirkevnou ako aj rskou kliatbou a vojensky tie nemal pri Viedni voi Rudolfovi prevahu.
Podpsan dohoda medzi Pemyslom a Rudolfom zabezpeovala pre vzbrencov amnestiu. Napriek zdanlivmu mieru medzi Pemyslom a Rudolfom, ostala medzi nimi situcia napt ( napriek am jednaniam a dohodm ) a obaja vedeli, e k ich rozhodujcemu ozbrojenmu stretu raz urite prde. Rudolf systematick podporoval vetky prejavy neposlunoti eskej achty voi Pemyslovi a tak oraz viac destabilizoval jeho silu v eskch zemiach.
V tomto smere mu hrali Vtkovci do kart, lebo neustle toili na krovsk majetky, ktor zasahovali do ich ln. Typickm prkladom je napadnutie eskch Budejovc ozbrojencami Jindicha a Vtka z Romberka 16. mja 1277 (synovia Voka z Romberka) spolu s ozbrojencami Oja ze Svin. Podobne asi bolo Vtkovcami znien mestsk osdlenie pri dnenom Tbore bval Hradite.

Meme len hda o presne oakvali Vtkovci od svojej podpory Rudolfovi Habsburskmu. Niektor historici naznauj aj mon snahu o vytrhnutie vtkovskch zem od koruny eskej a vytvorenie nezvislho zemia podriadenho priamo msko-nemeckej i.
Tieto vahy s ale asi prli nadsaden a predpokladm, e vtkovci chceli hlavne vyui Pemyslove problmy a jeho oslabenie, aby zniili alebo aspo oslabili krovsk domny zasahujce do ich majetkov a zrove mono oakvali, e podporou Rudolfovi si vyslia aj nov majetky na rakskej strane hranice.
Pemysl Otakar II. spoiatku na akcie vtkovcov vojensky nereagoval a Rudolf Habsbursk stle vystupoval ako ich ochranca a to dvalo Vtkovcom stle viac odvahy v ich ponan.

Nepriazniv zahranino-politick situcia Pemysla Otakara II. sa ale zaala meni v roku 1277, kedy oraz viac Rudolfovch spojencov z roku 1276 pochopilo, e ani itie pod eleznou rukou Habsburgovcov nie je to po om tia. Dolnobavorsk vojvoda zaal uvaova o odklone od Rudolfa (nedostal subovan Horn Raksko) a aj rakska achta spolu s viedenskm metianstvom zaali uvaova ako sa Rudolfovej moci zbavi. K Pemyslovi sa zaali prikla niektor rakski achtici (jednoznane Pemyslov za Jindich z Kuenringu) a vo Viedni sa pripravovala vzbura proti habsburskej nadvlde. Vzbura bola predasne odhalen a potlaen, hlavn protagonisti vzbury mean Paltram a Jindich z Kuenringu museli utiec.
V tomto obdob, na konci roku 1277 sa Pemysl odhodlal vojenskm zsahom tvrdo zatoi proti rebelujcim vtkovcom. Ozbrojenou mocou obsadil Jindichov Hradec, pnovi Oldichovi z Hradce odal Jindichov Hradec a udelil mu dedinu Buk, vyhnal do rakskeho exilu Zvia z Falkentejna spolu s jeho srodencami a Ojom ze Svin, priom ich majetky prepadli korune. Romberkovci sa Pemyslovi poddali a prisahali mu vernos.
Zd sa, e k Romberkovcom mal Pemysl in prstup ako k ostatnm Vtkovcom. Mono to spsobil sentiment k ich otcovi Vokovi z Romberka alebo jednoducho nechcel vyostri vzah k pnom zo Schauenberku, o ktorch podporu usiloval v nasledujcom boji s Rudolfom Habsburskm.
Pre Oja bolo asi precitnutm do reality poznanie, e Romberkovci spolu so Schauenberkovcami najprv viedli vtkovcov do akcii proti Pemyslovi a nakoniec sa s nm zmierili. Meme predpoklada, e Zvi s Ojom sa ctili zraden zo strany Rudolfa Habsburskho, ktor najpr deklaroval ich ochranu ale pri zsahu Pemysla Otakara pre nich ani prstom nepohol. Oj pochopil, e boli len peiakmi na Habsburgovej achovnici a pri tejto hre stratil vetky svoje majetky (nevieme o iadnych jeho majetkoch v Raksku), o zskavanie ktorch sa tak vemi usiloval.
O osudoch ach lenov tebosko-landtejnskho rodu (potomkovia po Pelhimovi a Vtkovi ze Skalice) nemm z tohto obdobia konkrtne informcie.
Oj trvil obdobie svojho vyhnanstva spolu so Zviom asi na niektorom zo Zviovch majetkov. Pravdepodobne sa pohybovali v pohraninch zemiach, kde sa u as rakskej achty zaala prikla nasp k Pemyslovi. Je mon, e zvaovali aj monos znovu sa prida k Pemyslovi, ak by im to pomohlo zska nasp ich majetky v echch (napr. prostrednctvom Jindicha z Kuenringu).
Niektor historick pramene hovoria, e Zvi ponkal pred bitkou na Moravskom poli pomoc Pemyslovi, ktor jeho pomoc odmietol a so zradcom odmietal rokova. Tto prpadn Zviova ponuka ale nie je historicky doloen ale ani vyvrten.
Faktom je, e otvorenho vojenskho stretnutia Pemysla Otakara s Rudolfom Habsburskm na Moravskom poli sa Zvi s Ojom nezastnili. Nepridali sa ani k Rudolfovi, m si ho asi znepriatelili. Formlnym dvodom pre neas Zvia v Rudolfovom vojsku mohla by aj skutonos, e samotn Zvi bol (kedysi) ministerialom dolnobavorskho vojvodu, ktor sa priamo k Rudolfovi tie nepridal.

V Pemyslovom vojsku sa bojov zastnil mlad Jindich z Romberka. Rozhodnutie na koho stranu sa postavi bolo asi tak aj pre rakske rody spriaznen s Vtkovcami. Niektor prbuzn Vtkovcov podporovali Pemysla, ale napr. u Kuenringovcov dolo k nzorovmu rozdeleniu. Pemyslov za Jindich z Kuenringu vojensky jednoznane podporoval Pemysla ale naprklad jeho brat Albero bojoval na strane Rudolfa Habsburskho a v bitke na Moravskom poli aj padol.
Pemysl Otakar II. na Moravskom poli 26. srpna 1278 bitku prehral vaka tomu, e v rozhodujcich momentoch boli jeho jednotky zboku napadnut malou jednotkou, ktor na priahlom vrku ukryl Rudolf Habsbursk. Tto jednotka spsobila v Pemyslovom vojsku paniku, priom Pemyslova zloha (posk a sliezske jednotky) sa boja prakticky ani nezuastnila a pri tomto toku ula z bojiska.
Mono, keby mal Pemysl vo svojom vojsku viac takch odhodlanch bojovnkov ako boli Oj ze Svin a Zvi z Falkentejna, bola by bitka skonila inm vsledkom. Histria ale neuznva keby, preto meme len kontatova, e Pemysl Otakar II. zomrel na bojisku hrdinskou smrou. Usmrtili ho vojaci Bertholda Schenka z Emerberka, ktor nezobral Pemysla do zajatia ale nechal ho usmrti asi z pomsty za smr svojho brata, popravenho prve na prkaz Pemysla Otakara II..

Nsledn bezvldie v echch umonilo Ojovi nvrat na svoje majetky. Dokladom o tejto skutonosti s listiny, kde sa uvdza, e u 29. z 1278 nsilne vyhnal z fary vo Svinoch farra a nahradil ho svojim stpencom.

Situcia v eskom krovstve tesne po bitke na Moravskom poli bola nejasn, bez jasnej mocenskej autority. Krovna Kunhuta najprv povolala do iech Otu V. Braniborskho (poda doporuenia nebohho Pemysla) a ke sa s v om sklamala obrtila sa na Jindicha Vratislavskho (obsadil vojensky Kladsko), aby vldol ako porunk malho nslednka trnu Vclava II.
V tchto zlomovch asoch sa nemeck patricit v Prahe priklonil na stranu Otu Braniborskho a otvoril mu brny mesta. V tom ase u Rudolf Habsbursk ovldal vek as Moravy a v druhej polovici jna 1278 postupoval do centra iech a k slavi. Kunhuta sa v ndzi uchlila k premoitelovi svojho manela k Rudolfovi Habsburskmu a dohodla s nm pokrvn spojenie rodov, svatbu mladho Vclava s Rudolfovou dcrou Jitkou ( Gutou ). Oto Braniborsk u ale ovldal Prahu, centrlne a severn echy a s vojskom stl pri Kolne a nebolo jasn, i prde k vojenskmu stretu s Rudolfom alebo nie. Nakoniec sa obe strany rozhodli vyjednva. Tieto vyjednvania sa uskutonili asi v slavi, ktor bola Rudolfovm vojskom obken ale nadobyt. Za nemeck ( Rudolfovu ) stranu rokovali Menhart hrab Tyrolsk a Fridrich purkrab Norimbersk, za stranu esk rokovali Bruno Olomouck a Oto p a k nim bol ako vrchn rozhodca uren Fridrich von Walchen salzbursk arcibiskup. Vsledkom bolo rozhodnutie, e Oto Braniborsk sa stal na 5 rokov porunkom Vclava II., Rudolf Habsbursk dostal na 5 rokov do zlohy Moravu ( hrada jeho vojnovch vdajov ), Jindich Vratislavsk dostal doivotne Kladsko. Kunhute boli pridelen majetky na Opavsku, asi preto, e pvodn pn vojvoda Mikul Opavsk, bol v tom ase v uhorskom zajat. Kunhute a malmu Vclavovi bol taktie zaruen pobyt v Prahe.

Oto Braniborsk sa ujal vldy v echch priom na zaiatku bol nezletil Vclav II. v Starom meste praskom spolu so svojou matkou v ochrane meanov. Oto chcel ma mladho Vclava pod svojou kontrolou. V noru 1279 sa Oto dohodol o vydan (vykpen ) Vclava od meanov a premiestnil ho aj s Kunhutou najskr na prask hrad a nsledne na hrad Bezdez.
Kunhuta aby sa dostala z kontroly Otu Braniborskho ula z Bezdezu a uchlila sa na svoje majetky na Opavsku (Vclav II. ostal v rukch Otu Braniborskho). Proti neomalenej braniborskej vlde sa vytvoril odpor achty napr. Vtkovci ( spolu so Zviom ), Hynek Berka z Dub ale aj skupina okolo novozvolenho praskho biskupa Tobiaa z Bhyne ( pn Purkart z Janovic, Zbyslav z Teboune).
Otu naopak podporovali niektor achtici ako Albrecht ze eberka a Sezima z Kraova. Nevyhnutne zaali ozbrojen konflikty medzi znepriatelenmi skupinami. Oto Braniborsk z tohto dvodu pred svojim odchodom do Barniborska povolal do iech bojovnho braniborskho biskupa Gebharta. Do Branibor so sebou odviezol malho Vclava II., ktor bol najprv dran v itave a neskr v Berlne a pandave.

V tchto pre esk krovstvo takch asoch sa naopak darilo Ojovi ze Svin. Obsadil svoje pvodn majetky, priom sa spolu s ostatnmi vtkovcami zapjal do bojov proti Otovi Braniborskmu.
Z dokumentov vieme, e sa zastoval aj na prci zemskho sdu, kde napr. v ervenci 1279 bol svedkom na urovnan sporu medzi Putou z Rzmberka a Vyehradskou kapitulou. V kvtnu 1279 ako Hogyrius de Gratzen sved na listine Alberta ze Stropnice, ktor venuje kltoru v Zwettli jednu dedinu. Zaujmav je jeho nov predikt de Gratzen, ktor dokazuje, e zskava aie sdlo Nov Hrady.

Toto sdlo pravdepodobne zskal sobom Kunhuty, dcry Jindicha z Kuenringu, so svojim synom Smilom asi krtko pred rokom 1279 (zznamy kltora v Zwettli). Smil bol asi ete nezletil, preto tmto majetkom disponoval jeho otec Oj.
Tmto sobom sa Ojova rodina posilnila nielen majetkovo ale aj postavenm medzi achtou, nakoko Kunhuta bola vnukou Pemysla Otakara II. (dcra Jindicha z Kuenringu a Eliky, neleglnej dcry Pemysla Otakara II.), o prinieslo Ojovmu rodu vyiu dstojnos. Spojenie Jindicha z Kuenringu, aktvneho podporovatea Pemysla Otakara II. s rodom Oja ze Svin, aktvneho odporcu Pemysla Otakara II. je na prv pohad ako vysvetliten, nakoko ak sa vyie uveden sob konal pred rokom 1279 musel by asi rodinami dojednan ete poas Ojovej emigrcie alebo krtko po bitke na Moravskom poli, kedy musel Jindich z Kuenringu utiec z Rakska. Ojov pohntky preo usiloval o tento sob svojho starieho syna Smila s ahko pochopiten.
Neviem ale definova o viedlo Jindicha z Kuenringu k dohode tohto manelstva. Bol k tomuto kroku asi aj dotlaen situciou, ke po bitke na Moravskom poli mu Rudolf skonfikoval majetky a sm Jindich bol nten ujs z Rakska alebo ho k Ojovi viazali priatesk put z minulosti. Mono bolo pre neho rozumnejie as svojich majetkov zachrni pre svoju dcru, tm e ju vydal za Ojovho syna.
S to ale len dohady a skuton pohntky nepoznm. O Jindichovi z Kuenringu sa vie, e zlomen zomrel v roku 1281 v Opave u Mikula Opavskho (brat jeho manelky), ku ktormu sa s rodinou uchlil. Po jeho smrti bola asi jeho manelka Elika tret krt vydat (pred sobom s Jindichom z Kuenringu bola krtko vydata za Oldicha z Drnholce), tentokrt za Vikarta z Ponej, ktor bol purkrabm brnenskho hradu. V tom obdob ale bola Pemyslov nemanelsk dcra Elika u dos zletil a tento sob bol bu odmenou - vyznamenanm pre Vikarta z Polnej alebo snahou o ivotn zabezpeenie Eliky nevlastnej sestry Vclava II.

aiu zmena prediktu u Oja sa objavuje v roku 1281 na darovacej listine Jindicha z Romberka, kde je Oj uveden ako Oj z Lomnice a prv krt je uveden aj jeho syn Smil aj ke zatia bez prediktu.
Smil asi u dosiahol formlnu dospelos a mem z toho predpoklada, e sa narodil asi pred rokom 1266.


Pea Oja z Lomnice (1281)

Nov predikt z Lomnice nm dva tui, e Oldich z Lomnice, pozdejie Oldich z Landtejna bol v roku 1281 po smrti a o dedictvo po om sa podelili nai landtejnovci. Oj preber lomnick panstvo a landtejnsk panstvo preber Sezema jeden zo synov Pelhima z Tebone, Ojovho brata. Nevieme, i toto prevzatie majetkov bolo prvne definovan ako dedistvo alebo landtejnovci tak trochu vyuilu dobu bezvldia a tieto majetky si jednoducho prisvojili (asi s podporou ostatnch Vtkovcov).

Pea Oja z Lomnice (1281) Ekonomick ako aj politick situcia v echch sa stvala stle viac nenosnou aj pre esk achtu a preto sa ju pokala zmeni skupina okolo novozvolenho praskho biskupa Tobiaa rokovanm s Otom Braniborskm na jese roku 1280. Cieom bolo dohodn s Otom Braniborskm pravidl vldy, kde by aj esk achta mala svoj vplyv. K dohode dolo koncom kvetna 1281 v kltore sv. Klementa v Prahe. Vtkovsk skupina sa nezastovala rokovan s Otom Braniborskm ale takisto sa nsledne potrebovala zapoji do mocenskho rozhodovania a preto sa tie nsledne pripojila k veobecnmu mieru.

O urovnan vzahu k Otovi Braniborskmu sved aj listina podpsana ( peaten ) na jar roku 1282 vo Viedni. Jindich z Romberka v nej odstupuje za sumu 500 hrivien striebra hrabstvo Rabs Habsburgovcom ( pre Romberkovcov u bolo neudraten ). Pre Romberkovcov to bola strata ale na druhej strane dosiahli vhodn pravu vzahov s Habsburgovcami.
Na tejto listine Jindich subuje dodrova zmluvn podmienky, konkrtne slubu Albrechtovi Habsburskmu proti komukovek s vnimkou eskho kra Vclava II., Otu Btaniborskho a Jindichovch prbuznch, kde s v listine uveden na prvch miestach Oj a jeho syn Smil z Lomnice, jeho svokor Mutina, prtomni s Pta a Rous, bratia z Litic, Sezema z Landtejna ( syn Pelhimov ), Bene z Choustnka, Oldich z Hradce, Vok z Tebon, Vok a Jindich z Krumlova. Jednoznan deklarcia Otu Braniborskho ako osoby, proti ktorej sa nebud Romberkovci angaova sved o ich priklone k dohode s Otom.
K celkovej pacifikcii krajiny sa asi nepripojil Zvi z Falkentejna, ktor iiel svojou cestou a asi v roku 1280 ponkol svoje sluby krovne Kunhute na Opavsku.
Toto spojenie Zvia s Kunhutou je na prv pohad tako pochopiten, ale nie je vylen, e sprostredkovanie kontaktu Zvia na Kunhutu pomhal zorganizova Oj z Lomnice, nakoko tento bol pre Kunhutu znmou osobou, vaka svojej sestre Ludmile z Re alebo Romberkovci, ktor aj na Opavsku vlastnili majetky.

Hlavn dvod spechu Zvia u Kunhuty bol v jeho osobnch vlastnostiach. Zvi bol bojovn, vzdelan a galantn pn, akho Kunhuta v tomto obdob ako oporu vemi potrebovala. Roku 1281 sa Zviovo postavenie u dvora Kunhuty legalizovala jeho menovanm za purkrabho na sdelnom hrade Kunhuty v Hradci nad Moravic. V rokoch 1281 a 1282 sa z ich vzahu krovne narodil syn Jeek. Sob Zvia s Kunhutou bol v tom obdob realizovan potajme (bez shlasu rodiny).
Prelom rokov 1281 a 1282 bol pre esk kraje vemi nepriazniv aj z hadiska nerody, ktor spsobil stran hladomor. Snaha ekej achty na nvrat mladho kra bola stle aktulnejia ale finann poiadavky Ota Braniborskho sa stupovali. (Z pvodnch 15.000 hrivien striebra sa zvili na 20.000 hrivien striebra.) Na vekonon sviatky v roku 1282 priviedol Oto Vclava do iech, ale nakoko zbedaen echy neboli schopn mu poskytn poadovan sumu, nsledne znovu odviedol mladho Vclava do Dran. Vyjednvania pokraovali a napokon Ota Braniborsk shlasil s vydanm mladho Vclava ale na pokrytie svojich poiadaviek dostal do zstavy Bezdez, Den, Most a st n/L.
24. kvetna 1283 sa konene mlad kr vrtil do Prahy. Privta ho prila aj achta, kde asi nechbali ani Vtkovci.
Mocenskch pk po prchode nezletilho Vclava II. do Prahy sa chytila skupina achty okolo Tobiaa z Bechyn (Purkart z Janovic, Zbyslav z Teboun, Zdeslav z Lemberka, Bene z Vartemberka, Sezema z Kraova), ktor sa najviac usilovali o nvrat Vclava do iech. S touto vldnucou klikou asi udrovala vzahy aj as vtkovcov a to najma pni z Romberka. O uritej spoluprci medzi Romberkovcami a Beneovicami sved listina z 28. kvetna 1283 (pr dn po nvrate Vclava II.), v ktorej Tobi predal niektor dediny Jindichovi z Pbenic (z Romberka), priom ako prvm svedkom na tejto listine je Oj z Lomnice, km ostatn Vtkovci (Sezema z Landtejna, bratia z Kosovej Hory) s uveden a na konci zoznamu svedkov.
O spoluprcu so skupinou pna Tobiaa z Bechyn sa ale neusilovala as vtkovcov okolo Zvia z Falkentejna, ktor postupovala k moci svojou cestou.

Oj z Lomnice sa snail v tomto obdob asi spolupracova aj s Romberkovcami (monos pripojenia k vldnucej klike) a aj so Zviom (priatestvo zo spolonho vyhnanstva).

Kunhuta sa hne po prchode Vclava II. do iech bla priamo prs za svojim synom (dvodmi mohli by opustenie Vclava pri jej teku z Bezdezu a tajn zosobenie so Zviom z Falkentejna), preto mu najprv poslala list.

Situcia Kunhuty a Zvia na Opavsku u dlhie nebola jednoduch, nakoko na Opavsku museli eli tlakom Mikula Opavskho (jeho prepusteniu z uhorskho zajatia asi pomohol Rudolf Habsbursk), ktor si po svojom prchode zo zajatia nrokoval vldu nad tmto vojvodstvom. Mlad Vclav sa na svoju matku vemi teil a preto ju pozval k sebe do Prahy a nsledne prijal aj jej druha (manela) Zvia z Falkentejna. Zvi dokonale vyuil monos prstupu k mladmu Vclavovi, zakrtko dokzal svojou osobnosou pripta k sebe mladho Vclava natoko, e sa mu podarilo vytlai z mocenskch funkcii achtick skupinu okolo Tobiaa z Bchyne a legalizova svoj sob s Kunhutou.


Pea Oja z Lomnice (1284)

Uvolnen funkcie v roku 1284 Zvi obsadil svojimi vernmi. Vznamn rad najvyieho komornka prevzal Oj z Lomnice, podkomom sa stal Zviov brat Vtek z Krumlova, najvym purkrabm sa stal Zviov vagor Hroznata z Hic, krovskm stolnkom sa stal Hynek z Dub, krovskm ankom sa stal Jaroslav zo ternberka, najvym sudcom Boleslav zo Smena. Zvi umonil aj in vznamn funkcie obsadi svojim priateom a blzkym. Z juhoeskej achty s to Smil z Novch Hradu ( syn Oja z Lomnice ), ktor sa stal purkrabm na Podebradoch, hrad v Domaliciach prevzal Sobehrd z Litic a vo vldnucej skupine je mon njs aj Sezemu z Landtejna.

Je zaujmav, e iadny z najvych radov neprevzali Jindich z Romberka, Oldich z Hradce a ani samotn Zvi z Falkentejna. Zvi dokzal svoju moc uplatova priamo cez mladho Vclava II.. Letit autorita Oja z Lomnice a jeho kooperatvnos s ostatnmi vtkovcami bola asi na toko vek, e ho ako zstupcu vtkovcov vo funkcii najvyieho komornka podporovali aj Jindich z Romberka a Oldich z Hradce, ktorch rody boli v minulosti zvyknut obsadzova podobn najvyie posty. Monm dvodom dobrej spoluprce Oja a Jindicha ( Oj bol asto uvdzan ako prv svedok na listinch Jindicha z Romberka ) bolo mono ich uie rodinn prepojenie. Ak chpem text v listine Jindicha z Romberka z roku 1282 sprvne, je uveden Mutina ( ze Skuhrova resp. Kostomlat ) ako svokor Oja z Lomnice. V takom prpade bol Oj vagrom Jindicha z Romberka, ktor mal za manelku tie Mutinovu dcru - Eliku z Dobruky.

Pre Oja z Lomnice bolo dosiahnutie funkcie najvyieho komornka vrcholom jeho kariery, priom jeho cesta za mocou nebola jednoduch. Od plnho pdu - straty vetkch majetkov a vyhnanstvu v roku 1277 a k zisku jednho z najvych postov v eskom krovstve v roku 1284 je obrovsk zmena postavenia. Takto zmeny svedia o obrovskej dynamike mocenskch zmien, ktor sa odohrvali v druhej polovici 13. storoia v eskom krovstve. Z obvanho bojovnka Oja ze Svin sa stal ven Oj z Lomnice, ktor sa zaal oraz viac riadi triezvou vahou s cieom o najviac vyui svoje postavenie v prospech svojho rodu.


Pouit literatra:
Zdenk alud: Pni z Landtejna do doby husitsk Praha 2001
Frantiek Palack: Djiny nrodu eskho II.
Jozef usta: Kniha prvn: Posledn Pemyslovci a jejich dedictv 1300 1308
Jozef usta: Kniha druh: Potky Lucembursk 1308 1320
Zbraslavsk kronika CHRONICON AULAE REGIAE, autor vysvetliviek Zdenk Fiala
Frantiek Kavka: Karel IV. Historie ivota velkho vladae
Jan Urban: Lichtemburkov Vzestupy a pdy jednho panskho rodu NLN 2003
Autorsk kolektv Petr Kluina, Richard Marsina, Andrej Romak: Vojensk djiny eskoslovenska I. dl ( do roku 1526 )
Ji Kovak: Rytska krev rytske bitvy a osudy II. 1208 1346
Jaroslav Proke: Djiny Prahy, vydal R. Schutz 1948
Jihoesk Herold Mimodne slo dl II.: Peeti pslunku rodu pnu z Landtejna, zozbieran pnom Miroslavom Milcom