Dobrý deň p.Ježek aj p.pavol satko
A ešte jeden postreh, na ktorý som pozabudol.
Jedna časť odišla na východ a usadila sa v oblasti Perzie a
!!!!!! dodnes !!!!!!
sa nazývajú podľa starovekého vyznania Turkov „Sabartoiasphaloi“;
Porphyrogenethes písal svoje dielo okolo roku 950 n.l., a ak eviduje „Sabartoiasphaloi“; v oblasti Perzie "dodnes", tak ešte aj v tomto období, táto ich časť stále v Perzii sídlila a tým pádom nemohla do Karpatskej kotliny prísť pred uchopením moci Arpádovskej dynastie nad hetumogermi, pretože tí sa tejto moci v Karpatskej kotline ujali, najneskôr začiatkom 10. storočia a sám Arpád zomrel okolo roku 907
Na základe tohto Porphyrogenethesovho tvrdenia, sa vylučuje tá prvá možnosť, o vstupe Arpádovskej dynastie do Karpatskej kotliny spolu so Sabartoiasphaloi skupinou a zostáva len tá jedna, že prišla do Karpatskej kotliny dávno pred tzv. honfoglalášom a bola teda v krajine μεγάλην Μοραβίαν už zdomácnelou maravskou dynastiou, aj keď jej skutočný pôvod je z Xwarāsānu.
A tu už vidno riadne "odhalenú" závažnosť dôsledkov plynúcich s resumé, že pôvod Bela III, je z Xwarāsānu, aj keď zatiaľ stále ešte nie je celkom "nahá".
Pôvod Arpádovcov
Moderátor: Ježek
-
palo satko
Re: Pôvod Arpádovcov
Dobry den pan Jozef,
asi by bolo dobre pristupovat k zapisu Konštantina viac kriticky. To čo píše nie su jeho poznatky minulych a vtedajších madarskych realii, ale vyjadrenia Arpadovho vnuka, ktore priam otrocky zapisal vratane titulu Arpada "vojvoda". Toto je jednoznačne slovanske slovo a tento titul nadalej použivali vladci alebo spravcovia Sedmohradska. Nie je Vam čudne, že Arpadov vnuk nepozna originalny turkicky titul svojho deda v čase ked Madari poliehali Chazarom? Ved Arpad zomrel necelych 50 rokov pred zápisom.
Čo sa tyka ludi z Chorezmu pozrite si učebnicu Miloša Mareka: Narodnosti Uhorska https://ff.truni.sk/ucebne-texty/narodn ... ebne-texty
asi by bolo dobre pristupovat k zapisu Konštantina viac kriticky. To čo píše nie su jeho poznatky minulych a vtedajších madarskych realii, ale vyjadrenia Arpadovho vnuka, ktore priam otrocky zapisal vratane titulu Arpada "vojvoda". Toto je jednoznačne slovanske slovo a tento titul nadalej použivali vladci alebo spravcovia Sedmohradska. Nie je Vam čudne, že Arpadov vnuk nepozna originalny turkicky titul svojho deda v čase ked Madari poliehali Chazarom? Ved Arpad zomrel necelych 50 rokov pred zápisom.
Čo sa tyka ludi z Chorezmu pozrite si učebnicu Miloša Mareka: Narodnosti Uhorska https://ff.truni.sk/ucebne-texty/narodn ... ebne-texty
-
Ježek
- Král
- Příspěvky: 4442
- Registrován: 01 lis 2005 19:01
- Bydliště: Železné Hory/Praha
- Has thanked: 219 times
- Been thanked: 54 times
Re: Pôvod Arpádovcov
U Piastovců žádný Piast ani jméno jiného mýtického knížete není, u Přemyslovců se Přemysl objeví až v druhé polovině 12. století (a pak to už je běžné jméno). Jména mýtických Přemyslovců se objevují mezi českou šlechtou dost vyjímečně - Nezamysl tam je, ale to celkem i jména Přemyslovských vládců (jako Václav).palo satko píše: ↑15 dub 2025 12:27 Aj ked iste nemôžeme system ako sa davali mena novorodencov medzi Madarmi v tych rokoch považovat za podobny systemu Zapadoeuropanov, Byzantincov, Čechov a Moravanov aj tak je prekvapujúce, že medzi madarskymi vladcami nenajdeme meno Arpád a meno Almoš sa vyskytuje zriedkavo. Za to mame viac Štefanov, Ladislavov, Gejzov, Henrichov (Imrichov)a Belov (Vojtechov). Bud prijmeme nazor, že mena vodcov (a že ich v 10. storočí bolo) žijúcich pred prijatím krestanstva sa novorodencom nedali, lebo boli pohanske, alebo boli v tych krestanskych časoch už zabudnute, lebo vtedajšia uhorska spoločnosť (panovnícky dvor, klerici a velmoži)nejaku davnu madarsku historiu pred prichodom do Karpatskej kotliny nepoznala.
Takže myslím, že jde o nepřipomínání pohanských vládců.
Historia to relacja, większością kłamliwa, ze zdarzeń, większością nieistotnych, zdawana nam przez historyków, większością durniów.
Re: Pôvod Arpádovcov
Dobré už odpoludnie p.pavol satko
Najskôr ďakujem za odpoveď.
píšete :
" asi by bolo dobre pristupovat k zapisu Konštantina viac kriticky. To čo píše nie su jeho poznatky minulých a vtedajších madarskych realii, ale vyjadrenia Arpadovho vnuka, ktore priam otrocky zapisal vrátane titulu Arpada "vojvoda". Toto je jednoznačne slovanske slovo a tento titul nadalej použivali vladci alebo spravcovia Sedmohradska. Nie je Vam čudne, že Arpadov vnuk nepozna originalny turkicky titul svojho deda v čase ked Madari poliehali Chazarom? Ved Arpad zomrel necelych 50 rokov pred zápisom. "
Výborná reakcia.
Už minule som Vám spomínal, ako som si "nešika", neskoro v noci sám vymazal, môj už skoro hotový, príspevok a tak som znechutený išiel radšej spať. Ten zmazaný bol inak koncipovaný, ako ten, ktorý som Vám, asi o dva dni neskôr, potom nakoniec poslal, no a pojednával presne o tom, na čo narážate aj Vy v príspevku, teda o akomsi vnútornom usporiadaní, či štruktúre vedenia riadenia a fungovania hetumogerského zväzu, pred ich vstupom do Karpatskej kotliny, ďalej pri ich "honfoglaláši", tzv. /zaujati vlasti/ aj potom neskôr, bol teda v oveľa širšom zábere ( totižto nielen mne a Vám, sa celá táto problematika okolo fungovania hetumogerského zväzu, už hneď od počiatku nezdá a aj ako som sa jej začal venovať od "istého" času ja, ale vidieť to aj na celej genéze štúdií, u súčastných maďarských historikov, keď v nej úplne, ale že "dokonale tápajú" ).
Verím, že neskôr sa v diskusii opäť k tejto téme vrátime. Samozrejme, keď som si ho zmazal bol som "nasratý" a aj tak som nezaspal, ale rozmýšľal a rozhodol som sa zmeniť koncepciu nasledujúceho príspevku na inú tému, čo sa zatiaľ ukazuje ako systematicky lepšie a preto aj budem ďalej v tejto téme o pôvode mien zatiaľ pokračovať.
Takže späť k téme. Myslím, že pôvod mena Álmoša ( gr. Αλμούτζης, prepis Almoutzis ), ako človeka, či osobu pochádzajúcu z Xwarāsān-ského mesta Amol / Amul Āmol ĀMŪYA/, teda „akéhosi“ Āmolčana, ( v maďarčine zmena Xwarāsān-ského Āmol-u, na Álm, resp.Ámol-oš, Álmo-oš a potom teda, muž pochádzajúci z mesta Álm, je Álm-oš ), je zatiaľ rozobraná celkom „slušne“ a to aj napriek mojej chybe, keď som si najskôr neuvedomil, že toto meno poznal už Porfyrogenet.
Dnes napíšem niečo o tom najdôležitejšom mene, na ktoré sa trefne pýtal aj p.Ježek a podľa ktorého je dnes pomenovaná celá dynastia.
Keď som sa pôvodom tohto mena začal hlbšie zaoberať uvedomil som si, aké obrovské „problémy“ s ním majú úplne všetci, samozrejme predovšetkým maďarský bádatelia, ktorý sa jeho etymológiou zaoberali a aj naďalej, až dodnes zapodievajú. Nejdem tu spomínať všetky možné varianty prípadných etymológií, ktoré tí bádatelia prezentujú, je ich naozaj neúrekom a dajú sa ľahko dohľadať a to ich „nepreberné“ až neuveriteľné množstvo, doslova „halda“, v konečnom dôsledku len svedčí o tom, že vlastne dodnes neexistuje nejaká reálna a historicky podložiteľná etymológia o tomto mene, preto absolútne a výhradne jedinou relevantnou, ktorá súčastnej maďarskej historiografii zostáva je potom tá, ktorá sa ani nedá označiť inak ako ľudovou, pretože vychádza z mena :
Árpád, ako zo starého, či staro-maďarského osobného mužského mena, kreovaného zdrobneninou zo slova :
- árpa (– jačmeň), čo sa deje v maďarčine pridaním zdrobneninovej prípony –d, teda :
- árpa-d ( teda jačmien-ok ), pričom zároveň táto prípona –d, v maďarčine môže tiež znamenať aj, byť v niečom hojný / árpad – árpácska /.
Takže konečný maďarský etymologický význam propria Árpád v slovenčine je Jačmienok a môže byť aj akousi „ množstevnou " konotáciou teda mnoho-Jačmienok.
Pričom je zároveň dané, že súčastné maďarské slovo árpa (– jačmeň), je prevzaté do maďarčiny zo staro-tureckého slova arpa – jačmeň ( Proto-Turkické *arpa ), inak poznajú ho a používajú dodnes všetky turkitské jazyky.
My, ale máme potvrdené obe historické osoby ( po oprave mojej chyby o evidovaní Porfyrogenetesom v „administrand-e“ aj Álmoša nielen jeho syna Arpáda ), ako aj ich propriá Álmoš ( Αλμούτζης ) a jeho syn Arpád ( Αρπαδὴ ) a zároveň potvrdený ich ( genetický ) pôvod v Xwarāsān-e.
Tým pádom aj etymológia tohto slova Αρπαδὴ, môže byť z Xwarāsān-u, a ak si pripomenieme v tejto súvislosti zásadnú otázku p.Ježka a to :
„Objeví se někdy jméno Arpád mezi pozdějšími Arpádovci?“
A moju odpoveď k nej že :
„Pokiaľ viem a nemýlim sa tak nie, meno Arpáda sa už viac v arpádovskej dynastii neobjavilo.“
Tak by bolo namieste, ak by sme si položili ďalšiu otázku, z tohoto pohľadu zásadnú a to takú že :
„Prečo sa meno Arpáda, už viac v arpádovskej dynastii neobjavilo ? „
Potom, by odpovedí na ňu mohlo byť viacero, ale jednou z nich, môže byť aj odpoveď, že Hetumogeri, propriu ich nového kniežaťa Árpáda, teda jeho etymologickej podstate, nerozumeli, resp. ich reč síce obsahovala slovo árpa (– jačmeň), no ono bolo len homonymné lebo v „hetumagorčine“ toto homonýmum znamenalo jačmienok no so skutočným pôvodným významom propria, ich kniežaťa Árpáda, nemalo nič spoločné a aj tomu pôvodnému, rozumelo len veľmi málo ľudí v Karpatskej kotline ( dokonca nerozumeli mu asi ani Sloveni, rozumeli mu len, príslušné heterogamné maravské klany, ktoré si ho doniesli zo svojej vlasti ). Pre Hetumogerov, bolo toto slovo nie len že cudzie, keďže vedenie svojho zväzu preniesli zo svojho vlastného vodcu Levédiho, na cudzie knieža Arpáda, ale navyše aj veľmi a to až „archaicky“ staré, pretože do Karpatskej kotliny, teda do krajiny μεγάλην Μοραβίαν, sa dostalo z Amolu ( ešte v čase odchodu Arpádových predkov stadiaľto ) a tým pádom pochádzalo od jeho vtedajších obyvateľov, ktorých pôvod siaha až do starovekých čias Xwarāsān-u.
No a to homonymné slovo, s pôvodným slovom z Xwarāsān-u, bolo slovo, ktoré bolo odvodené od etnického mena ľudí, Aparnoi( Ἄπαρνοι, Πάρνοι), z ktorých etnicity, vzišla a vo Xwarāsān-e sa aj vykreovala, vládnuca vrstva, udržiavajúca si svoju moc až do 3. stor., n.l., s centrom v Kuchane ( Quchan ) a neskôr v sásanovskej ére, sa stala jedným zo siedmych kráľovských domov Iránu a najvýznamnejších klanov Xwarāsān-u a tým bol klan Karen-ovcov.
Ἄπαρνοι boli pôvodne skýtskym kmeňom, ktorý ešte pred n.l. anektoval územie Astabene (Astawa), v Xwarāsān-e.
No a najdôležitejšie je, že etymológia ich etnického propria Ἄπαρνοι, vychádza zo starogréckeho slova arpa ( v Antickej Gréčtine ἅρπη ), čo znamená vo všeobecnosti dravý vták, pohanský sokol ( jastrab, sokol, tercel, orol ).
Suma "sumárum," takže tá skutočná, pravá etymológia mena zakladateľa arpádovskej dynastie, ktorej „hetumagori“ vo svojom jazyku nerozumeli a nepoznali ju a teda ani jej význam, znamená dravý vták, alebo aj pohanský sokol. Význam Arpádovho mena v „hetumagorčine“, nebol dostatočne vznešený a honosný k jeho povesti, ktorú aj podľa Porfyrogenetosa u nich samotných „požíval“, lebo ho vo svojom jazyku vnímali len ako maličičký „Jačmienok“ a tým bol nositeľ takéhoto mena pre nich málo významný a rovnako i pre neskoršie vyššie vrstvy ranného Uhorska, bolo meno s významom ako „Jačmienok“ neatraktívne a aj preto, sa na toto meno nakoniec zabudlo.
Pôvodné etymologické väzby s významu pohanského sokola, ἅρπη, si „hetumagori“ nahradili svojim slovom turul, pochádzajúcim z otománskej turečtinyطوغری (tuğri toġrïl, toğrul ), ktorému všetci rozumeli, a pôvodný význam mena ich kniežaťa Arpáda, zostal po asimilácii zostávajúcich klanov, Hetumogermi, zabudnutý .
A potom neskôr, kronikári ako Belov anonymný notár, či Šimon z Kézi a iní, už len udržiavali vo všeobecnom povedomí, kolektívnej historickej pamäte, skutočný význam Arpádovho mena, ale už len v "hetumagorčine" napr. že :
.... dynastia Arpádovcov pochádza z rodu Turula
alebo
...... Árpádovým totemickým predkom bol Turul
alebo
..... medzi kapitánmi bol bohatší, na bohatstvo a mocnejší vo vojne, Árpád, syn Álmosa, syna Elődovho a ten syna Ügyekovkho, z rodu Turula.
alebo
...... vojvoda Géjza z rodu Turula bol ten, kto, ako sa hovorí, bol prvým medzi Maďarmi, kto dostal z neba povolanie, aby prijal kresťanskú vieru a krst.
alebo
... vojenským odznakom Maďarov na štítoch, bol vták Turul.
„Hetumagori“ tak, ako zabudli na Ἄπαρνοι-ského pohanského sokola ἅρπη-iho, rezignovali aj na meno Arpád, vo vládnúcej dynastii a dodnes je u súčastných Maďarov meno Arpád, či skôr ľudovo ešte obľúbenejší, familiárny "Árpi", už len bežným mužským menom, o ktorom Vám nedokážu povedať nič, čo toto slovo vlastne znamená, ale zato Vám budú absolútne presvedčene tvrdiť, že je preto také veľmi, medzi Maďarmi populárne, lebo ho mal aj ich veľkoknieža Arpád.
Ale tu sa nám už začínajú vyzliekať aj "intímne partie" závažnosti dôsledkov plynúcich s resumé, že pôvod Bela III, je z Xwarāsānu, a to už začína byť naozaj " vzrušujúce ".
No a nabudúce, ak budem mať čas, asi obnažím aj ďalšiu, z týchto "intímnych partií", ktorej meno je Kurszán, Kusala, či Kušan.
Najskôr ďakujem za odpoveď.
píšete :
" asi by bolo dobre pristupovat k zapisu Konštantina viac kriticky. To čo píše nie su jeho poznatky minulých a vtedajších madarskych realii, ale vyjadrenia Arpadovho vnuka, ktore priam otrocky zapisal vrátane titulu Arpada "vojvoda". Toto je jednoznačne slovanske slovo a tento titul nadalej použivali vladci alebo spravcovia Sedmohradska. Nie je Vam čudne, že Arpadov vnuk nepozna originalny turkicky titul svojho deda v čase ked Madari poliehali Chazarom? Ved Arpad zomrel necelych 50 rokov pred zápisom. "
Výborná reakcia.
Už minule som Vám spomínal, ako som si "nešika", neskoro v noci sám vymazal, môj už skoro hotový, príspevok a tak som znechutený išiel radšej spať. Ten zmazaný bol inak koncipovaný, ako ten, ktorý som Vám, asi o dva dni neskôr, potom nakoniec poslal, no a pojednával presne o tom, na čo narážate aj Vy v príspevku, teda o akomsi vnútornom usporiadaní, či štruktúre vedenia riadenia a fungovania hetumogerského zväzu, pred ich vstupom do Karpatskej kotliny, ďalej pri ich "honfoglaláši", tzv. /zaujati vlasti/ aj potom neskôr, bol teda v oveľa širšom zábere ( totižto nielen mne a Vám, sa celá táto problematika okolo fungovania hetumogerského zväzu, už hneď od počiatku nezdá a aj ako som sa jej začal venovať od "istého" času ja, ale vidieť to aj na celej genéze štúdií, u súčastných maďarských historikov, keď v nej úplne, ale že "dokonale tápajú" ).
Verím, že neskôr sa v diskusii opäť k tejto téme vrátime. Samozrejme, keď som si ho zmazal bol som "nasratý" a aj tak som nezaspal, ale rozmýšľal a rozhodol som sa zmeniť koncepciu nasledujúceho príspevku na inú tému, čo sa zatiaľ ukazuje ako systematicky lepšie a preto aj budem ďalej v tejto téme o pôvode mien zatiaľ pokračovať.
Takže späť k téme. Myslím, že pôvod mena Álmoša ( gr. Αλμούτζης, prepis Almoutzis ), ako človeka, či osobu pochádzajúcu z Xwarāsān-ského mesta Amol / Amul Āmol ĀMŪYA/, teda „akéhosi“ Āmolčana, ( v maďarčine zmena Xwarāsān-ského Āmol-u, na Álm, resp.Ámol-oš, Álmo-oš a potom teda, muž pochádzajúci z mesta Álm, je Álm-oš ), je zatiaľ rozobraná celkom „slušne“ a to aj napriek mojej chybe, keď som si najskôr neuvedomil, že toto meno poznal už Porfyrogenet.
Dnes napíšem niečo o tom najdôležitejšom mene, na ktoré sa trefne pýtal aj p.Ježek a podľa ktorého je dnes pomenovaná celá dynastia.
Keď som sa pôvodom tohto mena začal hlbšie zaoberať uvedomil som si, aké obrovské „problémy“ s ním majú úplne všetci, samozrejme predovšetkým maďarský bádatelia, ktorý sa jeho etymológiou zaoberali a aj naďalej, až dodnes zapodievajú. Nejdem tu spomínať všetky možné varianty prípadných etymológií, ktoré tí bádatelia prezentujú, je ich naozaj neúrekom a dajú sa ľahko dohľadať a to ich „nepreberné“ až neuveriteľné množstvo, doslova „halda“, v konečnom dôsledku len svedčí o tom, že vlastne dodnes neexistuje nejaká reálna a historicky podložiteľná etymológia o tomto mene, preto absolútne a výhradne jedinou relevantnou, ktorá súčastnej maďarskej historiografii zostáva je potom tá, ktorá sa ani nedá označiť inak ako ľudovou, pretože vychádza z mena :
Árpád, ako zo starého, či staro-maďarského osobného mužského mena, kreovaného zdrobneninou zo slova :
- árpa (– jačmeň), čo sa deje v maďarčine pridaním zdrobneninovej prípony –d, teda :
- árpa-d ( teda jačmien-ok ), pričom zároveň táto prípona –d, v maďarčine môže tiež znamenať aj, byť v niečom hojný / árpad – árpácska /.
Takže konečný maďarský etymologický význam propria Árpád v slovenčine je Jačmienok a môže byť aj akousi „ množstevnou " konotáciou teda mnoho-Jačmienok.
Pričom je zároveň dané, že súčastné maďarské slovo árpa (– jačmeň), je prevzaté do maďarčiny zo staro-tureckého slova arpa – jačmeň ( Proto-Turkické *arpa ), inak poznajú ho a používajú dodnes všetky turkitské jazyky.
My, ale máme potvrdené obe historické osoby ( po oprave mojej chyby o evidovaní Porfyrogenetesom v „administrand-e“ aj Álmoša nielen jeho syna Arpáda ), ako aj ich propriá Álmoš ( Αλμούτζης ) a jeho syn Arpád ( Αρπαδὴ ) a zároveň potvrdený ich ( genetický ) pôvod v Xwarāsān-e.
Tým pádom aj etymológia tohto slova Αρπαδὴ, môže byť z Xwarāsān-u, a ak si pripomenieme v tejto súvislosti zásadnú otázku p.Ježka a to :
„Objeví se někdy jméno Arpád mezi pozdějšími Arpádovci?“
A moju odpoveď k nej že :
„Pokiaľ viem a nemýlim sa tak nie, meno Arpáda sa už viac v arpádovskej dynastii neobjavilo.“
Tak by bolo namieste, ak by sme si položili ďalšiu otázku, z tohoto pohľadu zásadnú a to takú že :
„Prečo sa meno Arpáda, už viac v arpádovskej dynastii neobjavilo ? „
Potom, by odpovedí na ňu mohlo byť viacero, ale jednou z nich, môže byť aj odpoveď, že Hetumogeri, propriu ich nového kniežaťa Árpáda, teda jeho etymologickej podstate, nerozumeli, resp. ich reč síce obsahovala slovo árpa (– jačmeň), no ono bolo len homonymné lebo v „hetumagorčine“ toto homonýmum znamenalo jačmienok no so skutočným pôvodným významom propria, ich kniežaťa Árpáda, nemalo nič spoločné a aj tomu pôvodnému, rozumelo len veľmi málo ľudí v Karpatskej kotline ( dokonca nerozumeli mu asi ani Sloveni, rozumeli mu len, príslušné heterogamné maravské klany, ktoré si ho doniesli zo svojej vlasti ). Pre Hetumogerov, bolo toto slovo nie len že cudzie, keďže vedenie svojho zväzu preniesli zo svojho vlastného vodcu Levédiho, na cudzie knieža Arpáda, ale navyše aj veľmi a to až „archaicky“ staré, pretože do Karpatskej kotliny, teda do krajiny μεγάλην Μοραβίαν, sa dostalo z Amolu ( ešte v čase odchodu Arpádových predkov stadiaľto ) a tým pádom pochádzalo od jeho vtedajších obyvateľov, ktorých pôvod siaha až do starovekých čias Xwarāsān-u.
No a to homonymné slovo, s pôvodným slovom z Xwarāsān-u, bolo slovo, ktoré bolo odvodené od etnického mena ľudí, Aparnoi( Ἄπαρνοι, Πάρνοι), z ktorých etnicity, vzišla a vo Xwarāsān-e sa aj vykreovala, vládnuca vrstva, udržiavajúca si svoju moc až do 3. stor., n.l., s centrom v Kuchane ( Quchan ) a neskôr v sásanovskej ére, sa stala jedným zo siedmych kráľovských domov Iránu a najvýznamnejších klanov Xwarāsān-u a tým bol klan Karen-ovcov.
Ἄπαρνοι boli pôvodne skýtskym kmeňom, ktorý ešte pred n.l. anektoval územie Astabene (Astawa), v Xwarāsān-e.
No a najdôležitejšie je, že etymológia ich etnického propria Ἄπαρνοι, vychádza zo starogréckeho slova arpa ( v Antickej Gréčtine ἅρπη ), čo znamená vo všeobecnosti dravý vták, pohanský sokol ( jastrab, sokol, tercel, orol ).
Suma "sumárum," takže tá skutočná, pravá etymológia mena zakladateľa arpádovskej dynastie, ktorej „hetumagori“ vo svojom jazyku nerozumeli a nepoznali ju a teda ani jej význam, znamená dravý vták, alebo aj pohanský sokol. Význam Arpádovho mena v „hetumagorčine“, nebol dostatočne vznešený a honosný k jeho povesti, ktorú aj podľa Porfyrogenetosa u nich samotných „požíval“, lebo ho vo svojom jazyku vnímali len ako maličičký „Jačmienok“ a tým bol nositeľ takéhoto mena pre nich málo významný a rovnako i pre neskoršie vyššie vrstvy ranného Uhorska, bolo meno s významom ako „Jačmienok“ neatraktívne a aj preto, sa na toto meno nakoniec zabudlo.
Pôvodné etymologické väzby s významu pohanského sokola, ἅρπη, si „hetumagori“ nahradili svojim slovom turul, pochádzajúcim z otománskej turečtinyطوغری (tuğri toġrïl, toğrul ), ktorému všetci rozumeli, a pôvodný význam mena ich kniežaťa Arpáda, zostal po asimilácii zostávajúcich klanov, Hetumogermi, zabudnutý .
A potom neskôr, kronikári ako Belov anonymný notár, či Šimon z Kézi a iní, už len udržiavali vo všeobecnom povedomí, kolektívnej historickej pamäte, skutočný význam Arpádovho mena, ale už len v "hetumagorčine" napr. že :
.... dynastia Arpádovcov pochádza z rodu Turula
alebo
...... Árpádovým totemickým predkom bol Turul
alebo
..... medzi kapitánmi bol bohatší, na bohatstvo a mocnejší vo vojne, Árpád, syn Álmosa, syna Elődovho a ten syna Ügyekovkho, z rodu Turula.
alebo
...... vojvoda Géjza z rodu Turula bol ten, kto, ako sa hovorí, bol prvým medzi Maďarmi, kto dostal z neba povolanie, aby prijal kresťanskú vieru a krst.
alebo
... vojenským odznakom Maďarov na štítoch, bol vták Turul.
„Hetumagori“ tak, ako zabudli na Ἄπαρνοι-ského pohanského sokola ἅρπη-iho, rezignovali aj na meno Arpád, vo vládnúcej dynastii a dodnes je u súčastných Maďarov meno Arpád, či skôr ľudovo ešte obľúbenejší, familiárny "Árpi", už len bežným mužským menom, o ktorom Vám nedokážu povedať nič, čo toto slovo vlastne znamená, ale zato Vám budú absolútne presvedčene tvrdiť, že je preto také veľmi, medzi Maďarmi populárne, lebo ho mal aj ich veľkoknieža Arpád.
Ale tu sa nám už začínajú vyzliekať aj "intímne partie" závažnosti dôsledkov plynúcich s resumé, že pôvod Bela III, je z Xwarāsānu, a to už začína byť naozaj " vzrušujúce ".
No a nabudúce, ak budem mať čas, asi obnažím aj ďalšiu, z týchto "intímnych partií", ktorej meno je Kurszán, Kusala, či Kušan.
Naposledy upravil(a) jozef dne 20 dub 2025 14:44, celkem upraveno 4 x.
-
palo satko
Re: Pôvod Arpádovcov
Dobry den, to čo spomínate su stare myty. Ich vzťah ku realite môže byt rovnako realatívny ako 27 zazrakov Ježiša Krista. Jednocho pomahaju vytvarať spoločenstvo ale nemaju nič spoločne s realitou. Plus ešte treba rozlišit kedy vznikli a kedy ich "narodovci" upravili tak aby vytvarali úpocit vynimočnosti, uspechu a nadradenosti. Ludia to maju radi a naposledy takymto mytom podlahol najvzdelanejši narod v Europe a tomu to vytlki z hlavi mužici a aziati.
Ale vratme sa k "starym Madarom". V podstate madarska archeologia na konci 19. storčia potrdila že v Potisi ležia v hroboch elitni jazdci a vedla nich v radovych pohrebiskach množstvo ich otrokov Slovanov. Na smolu tejto predstavy si madarski vedci zriadili kvalintne geneticke labaoratorium a z hrozou zistili, že sučasni Madari su potomkami tych otokov a nie tych jazdcov. Tak tych otrokov premenovali na "pospolity lud".
Nuž ale vyskum mal ešte aj druhy moment, odhalil odkial pochadzaju ti jazdci: https://www.researchgate.net/publicatio ... ian_tribes
A tu sa dostavame k dalšiemu problému. Presun starych Madarov začal na Altaji, pokračoval cez Strednu Aziu, vychodnu čast Uralu, dnešne Baškirsko a dalej ako to opisuje klasicka historia. Do toho sa ale pribral už storočny problem madarsky historikov tzv. „ugro-turecká vojna“. Jednoducho: neboštici v hroboch vyzeraju ako Turci a pritom Madari rozpravaju tzv. ugro-finským jazykom, presnejšie uralskym jazykom.
Na konci 19. storočia bolo predsa honosnejšie tvrdit že sme potomkami Turkov, ktori vyznamne tvorili dejiny od roku 500, než potomkami nejakych predkov Finov a Estoncov, ktori v dejinach temer neboli.
Takže čo sa stalo? Nuž dnes je faktom, že na vychodnej strane Uralu žili tri spoločenstva "nejaki ludia hovoriach uralskym jazykom - Madari?) a ich pribuzni Chanti a Mansi, čo sú aj dnes dost male narody. Podla historikov sa ti prvi uralski Madari pripojili k turkickym Madarov a Chanti a Mansi sa z lesostepi presunuli severnejšie aby neboli podmaneni turkickymi dobyvatelmi. Na každy pad, Uralčania nebola žiadna elitna skupina ludi a aj napriek tomu dnešní Madari a iste aj Madari v Uhorskom kralovstve rozpravali ich jazykom.
Treba najsť logicky model, ako sa to mohlo udiať, že zjavni Turci rozpravali ugrofinsky. Su dve možnosti:
model väčšiny: Jednoducho Madarov ktori putovali od Altaja, cez Strednu Aziu, v čase ked sa spojili s tymi z Uralu bolo menej.
Alebo model elity: to znamena, že niekde medzi tym spojením pri Urale a rannym Uhorskym kralovstvom sa vo vladnucom rode presadil jazyk elity, ktora bola ugro-finska.
Podľa historikov sa jednania na kralovskom dvore konali v madarskom jazyku ale zapisy sa robili v latinskom. A tak to bolo po staročia. Existuje naozaj rodostrom od bajneho Almoša, cez Arpada, jeho syna Zolta, ktory sa oženil s moravskou princeznou až k poslednemu žijucemu Arpadovcovi. Plus existuje diplomaticke a uradne listiny kde su mena významnych ludi, no a turkickych alebo madarskych je tam poskromne. Prevažuju mena svätcov, nemecke, slovanske a najdu sa aj grecke. To, že v dnešnej populaciu sa najde kopec Attilov, Arpadov, Zoltanov je viac dôsledkom narodneho prebudenia, než historickej pamäti.
Podľa mytov a je jedno či židovskych, greckych, rimskych alebo madarskych sa daju namalovat velke obrazy do honosnych budov, ale dejepis je o niečom inom.
Ale vratme sa k "starym Madarom". V podstate madarska archeologia na konci 19. storčia potrdila že v Potisi ležia v hroboch elitni jazdci a vedla nich v radovych pohrebiskach množstvo ich otrokov Slovanov. Na smolu tejto predstavy si madarski vedci zriadili kvalintne geneticke labaoratorium a z hrozou zistili, že sučasni Madari su potomkami tych otokov a nie tych jazdcov. Tak tych otrokov premenovali na "pospolity lud".
Nuž ale vyskum mal ešte aj druhy moment, odhalil odkial pochadzaju ti jazdci: https://www.researchgate.net/publicatio ... ian_tribes
A tu sa dostavame k dalšiemu problému. Presun starych Madarov začal na Altaji, pokračoval cez Strednu Aziu, vychodnu čast Uralu, dnešne Baškirsko a dalej ako to opisuje klasicka historia. Do toho sa ale pribral už storočny problem madarsky historikov tzv. „ugro-turecká vojna“. Jednoducho: neboštici v hroboch vyzeraju ako Turci a pritom Madari rozpravaju tzv. ugro-finským jazykom, presnejšie uralskym jazykom.
Na konci 19. storočia bolo predsa honosnejšie tvrdit že sme potomkami Turkov, ktori vyznamne tvorili dejiny od roku 500, než potomkami nejakych predkov Finov a Estoncov, ktori v dejinach temer neboli.
Takže čo sa stalo? Nuž dnes je faktom, že na vychodnej strane Uralu žili tri spoločenstva "nejaki ludia hovoriach uralskym jazykom - Madari?) a ich pribuzni Chanti a Mansi, čo sú aj dnes dost male narody. Podla historikov sa ti prvi uralski Madari pripojili k turkickym Madarov a Chanti a Mansi sa z lesostepi presunuli severnejšie aby neboli podmaneni turkickymi dobyvatelmi. Na každy pad, Uralčania nebola žiadna elitna skupina ludi a aj napriek tomu dnešní Madari a iste aj Madari v Uhorskom kralovstve rozpravali ich jazykom.
Treba najsť logicky model, ako sa to mohlo udiať, že zjavni Turci rozpravali ugrofinsky. Su dve možnosti:
model väčšiny: Jednoducho Madarov ktori putovali od Altaja, cez Strednu Aziu, v čase ked sa spojili s tymi z Uralu bolo menej.
Alebo model elity: to znamena, že niekde medzi tym spojením pri Urale a rannym Uhorskym kralovstvom sa vo vladnucom rode presadil jazyk elity, ktora bola ugro-finska.
Podľa historikov sa jednania na kralovskom dvore konali v madarskom jazyku ale zapisy sa robili v latinskom. A tak to bolo po staročia. Existuje naozaj rodostrom od bajneho Almoša, cez Arpada, jeho syna Zolta, ktory sa oženil s moravskou princeznou až k poslednemu žijucemu Arpadovcovi. Plus existuje diplomaticke a uradne listiny kde su mena významnych ludi, no a turkickych alebo madarskych je tam poskromne. Prevažuju mena svätcov, nemecke, slovanske a najdu sa aj grecke. To, že v dnešnej populaciu sa najde kopec Attilov, Arpadov, Zoltanov je viac dôsledkom narodneho prebudenia, než historickej pamäti.
Podľa mytov a je jedno či židovskych, greckych, rimskych alebo madarskych sa daju namalovat velke obrazy do honosnych budov, ale dejepis je o niečom inom.
Re: Pôvod Arpádovcov
Dobrý deň p.pavol satko
píšete :
"Nuž ale vyskum mal ešte aj druhy moment, odhalil odkial pochadzaju ti jazdci"
https://www.researchgate.net/publicatio ... ian_tribes
Opýtam sa Vás, ak budete vychádzať z tej Vami uvedenej analýzy, kto boli, alebo teda odkiaľ pochádzali podľa Vás, ti jazdci ktorých spomínate ?
píšete :
"Nuž ale vyskum mal ešte aj druhy moment, odhalil odkial pochadzaju ti jazdci"
https://www.researchgate.net/publicatio ... ian_tribes
Opýtam sa Vás, ak budete vychádzať z tej Vami uvedenej analýzy, kto boli, alebo teda odkiaľ pochádzali podľa Vás, ti jazdci ktorých spomínate ?
-
palo satko
Re: Pôvod Arpádovcov
Pre jazdca je priznačny jeho kôň. No a v hroboch madarskych dobyvatelov sa vyskytuju dva typy: nižši kôn z euroazijských stepi podobny mongolskému a vyšši luxusnejší akhal-teke zo Strednej Azie. Ono to aj zodpoveda ludom a ich putovaniu, ktore začalo na studenom Altaji s malymi ale odolnymi konmi a neskôr si elita zabespečila v Strednej Azii elegantne kone typu akhal-teke. Bohužial nenašiel sa žiaden hrob s konom, ktorý by sa dal spolahlivo pripisat nejakemu Arpadovcovi. Ale da sa predpokladat, že Arpad jazdil na akhal-teke. Viac:
Hungaricus Equus: Horses in Medieval Hungary Between the 9th and the 15th Centuries
https://www.academia.edu/124595216/Hung ... turiesViac:
Hungaricus Equus: Horses in Medieval Hungary Between the 9th and the 15th Centuries
https://www.academia.edu/124595216/Hung ... turiesViac:
Re: Pôvod Arpádovcov
Dobrý deň p.pavol satko
Ďakujem za odpoveď
Ale ešte raz sa Vás opýtam lebo Ste predtým napísali :
"Nuž ale vyskum mal ešte aj druhy moment, odhalil odkial pochadzaju ti jazdci"
https://www.researchgate.net/publicatio ... ian_tribes
Opýtam sa Vás, teda ešte raz a už teraz presnejšie, ak budete vychádzať z tej Vami uvedenej analýzy, kto boli, alebo teda odkiaľ pochádzali podľa Vás, ti jazdci ktorých spomínate na základe ich vzoriek DNA z analýzy ?
Jednoduchšie, akých DNA skupín boli ich skúmané vzorky ?
Ďakujem za odpoveď.
Ďakujem za odpoveď
Ale ešte raz sa Vás opýtam lebo Ste predtým napísali :
"Nuž ale vyskum mal ešte aj druhy moment, odhalil odkial pochadzaju ti jazdci"
https://www.researchgate.net/publicatio ... ian_tribes
Opýtam sa Vás, teda ešte raz a už teraz presnejšie, ak budete vychádzať z tej Vami uvedenej analýzy, kto boli, alebo teda odkiaľ pochádzali podľa Vás, ti jazdci ktorých spomínate na základe ich vzoriek DNA z analýzy ?
Jednoduchšie, akých DNA skupín boli ich skúmané vzorky ?
Ďakujem za odpoveď.
-
palo satko
Re: Pôvod Arpádovcov
Ale ved v tej genetickej študii mate odpoved. Prichodzi "stari Madari" boli ako snehova gula. Pochadzali z rôznych etnik. Aby sme si rozumenli geneticka skupina neznamena, že to bolo vidiet aj na postave a tvari konkretneho jedinca. Asi aj Vy podobne ako ja nedokažete rozoznat, kto z Vašho okolia ma aku Y-DNA. Len tak pre zabavu. Muslimi ktori dobili Španiesko prišli jasne z juhu a boli to Arabi alebo Berberi, ale ich vladcovia aby zabranili vnutornym vzburam nemali "štatne manželky" ale splodili nasledovníkov s dievčatami haremov a kedže sa im pačili ozajstne blondinky, tak vladcovia v Andaluzii mali blond vlasy a modre oči, aleY-DNA arabsku alebo berbersku. :)
Re: Pôvod Arpádovcov
Dobrý deň p.pavol satko
Znovu ďakujem za odpoveď
Ale teda do tretice, sa Vás opýtam, lebo Ste predtým napísali :
"Nuž ale vyskum mal ešte aj druhy moment, odhalil odkial pochadzaju ti jazdci"
Ak budete vychádzať z tej Vami uvedenej analýzy, kto boli, alebo teda odkiaľ pochádzali podľa Vás, ti jazdci ktorých spomínate na základe ich konkrétnych vzoriek DNA z analýzy ?
Jednoduchšie, akých DNA skupín boli ich ( tých jazdcov ) konkrétne skúmané vzorky ?
Ďakujem za odpoveď.
Znovu ďakujem za odpoveď
Ale teda do tretice, sa Vás opýtam, lebo Ste predtým napísali :
"Nuž ale vyskum mal ešte aj druhy moment, odhalil odkial pochadzaju ti jazdci"
Ak budete vychádzať z tej Vami uvedenej analýzy, kto boli, alebo teda odkiaľ pochádzali podľa Vás, ti jazdci ktorých spomínate na základe ich konkrétnych vzoriek DNA z analýzy ?
Jednoduchšie, akých DNA skupín boli ich ( tých jazdcov ) konkrétne skúmané vzorky ?
Ďakujem za odpoveď.
-
palo satko
Re: Pôvod Arpádovcov
Ak si predstavujete, že Vam napišem, že jazdec z konkretneho hrobu mal takeho a takeho konika a jeho pôvod bol niekde na vychodnom okraji Altaja, alebo v niekde v Kazachtane, tak to naozaj neviem. Musel by som pracne sparovat s nejaky staršími udajmi z archeologickych vykopavok. Lenže na kona si mohol sadnut každy kto sa k nim pridal, dokonca aj Slovan od Kyjeva. Ta tabulka dava prehlad o zloženi mužov, ktori mali to štastie, že zomreli doma a nie pri vybojoch niekde v Sasku, Taliansku alebo v Andaluzii
Plus asi nam je obom jasne, že temer všetci muži prišli na konoch. A tiež si treba uvedomiť, že nedošli naraz ale po skupinach a z rôznych pričin a dokonca nedošli naraz Madari, Kabari a Chalizi. Bol to proces na temer polstoroččia. Od prichodu jazdcov ako spojencov Moravanov v roku 862, cez prijatie spoločenstva s rodinami a dobytkom Svätoplukom v Potisi až po utek mužov, ktori prežili vyhladenie svojích spoločenstiev za Karpatmi Pečenehmi v roku 895.
Ja by som nehladal nejake historicke predurčenie Arpadovcov v časoch, ked ich predok sa rozhodol opustiť Altaj, alebo sa mu nepačila turkicka vlada v Turkmensku. Nakoniec Uhorsku nevladli krali v priamej postupnosti najstaršieho syna od bajneho Almoša. Ale ti čo sa vlady dožili a zaroveň si ju aj vybojovali.
Plus asi nam je obom jasne, že temer všetci muži prišli na konoch. A tiež si treba uvedomiť, že nedošli naraz ale po skupinach a z rôznych pričin a dokonca nedošli naraz Madari, Kabari a Chalizi. Bol to proces na temer polstoroččia. Od prichodu jazdcov ako spojencov Moravanov v roku 862, cez prijatie spoločenstva s rodinami a dobytkom Svätoplukom v Potisi až po utek mužov, ktori prežili vyhladenie svojích spoločenstiev za Karpatmi Pečenehmi v roku 895.
Ja by som nehladal nejake historicke predurčenie Arpadovcov v časoch, ked ich predok sa rozhodol opustiť Altaj, alebo sa mu nepačila turkicka vlada v Turkmensku. Nakoniec Uhorsku nevladli krali v priamej postupnosti najstaršieho syna od bajneho Almoša. Ale ti čo sa vlady dožili a zaroveň si ju aj vybojovali.
Re: Pôvod Arpádovcov
Dobrý deň p.pavol satko
napísali Ste :
"Nuž ale vyskum mal ešte aj druhy moment, odhalil odkial pochadzaju ti jazdci"
Nedozvedel som sa bohužiaľ Váš názor na to, čo, alebo ako, teda podľa Vás, odhalil výskum, že odkiaľ pochádzajú tí jazdci.
No nič. Najskôr preklad časti ( nie je preložený celý článok ) toho, čo uvádzate ako zdroj.
Genetická analýza mužských maďarských dobyvateľov: európske a ázijské otcovské línie dobyvateľských maďarských kmeňov
Abstract
Podľa historických prameňov tvorilo starých Maďarov sedem spojeneckých kmeňov a rozdrobené kmene, ktoré sa odštiepili od Chazarov a prišli z východoeurópskych stepí, aby koncom 9. storočia nášho letopočtu dobyli Karpatskú kotlinu. Rozlišovanie medzi kmeňmi nie je možné na základe archeológie alebo histórie, pretože artefakty maďarských dobyvateľov vykazujú uniformitu v odeve, zbraniach a vojnovom umení. Použili sme analýzy Y-STR a SNP na pozostatkoch mužských maďarských dobyvateľov na určenie genetického zdroja, zloženia kmeňov a príbuzných starých Maďarov. 19 mužských jedincov otcovsky patrí do 16 nezávislých haplotypov a 7 haploskupín (C2, G2a, I2, J1, N3a, R1a a R1b). Prítomnosť haploskupiny N3a je zaujímavá, pretože sa medzi modernými Maďarmi vyskytuje zriedkavo (na rozdiel od iných ugrofínskych národov), ale bola zistená u 37,5 % maďarských dobyvateľov. To naznačuje, že časť starých Maďarov bola uhorského pôvodu a značná časť hovorila po maďarsky. Porovnali sme naše výsledky s verejnými databázami a zistili sme, že maďarskí dobyvatelia pochádzajú z troch vzdialených území euroázijských stepí, kde sa k nim pripojili rôzne etniká: pohorie Bajkal-Altaj (Huni/Turkické národy), západná Sibír-južný Ural (ugrofínske národy) a východoeurópsky región Kaukazu (C). Starí Maďari ako takí dobyli svoju vlasť ako aliancia kmeňov a boli genetickými príbuznými ázijských Hunov, ugrofínskych národov, kaukazských národov a Slovanov z východoeurópskych stepí.
Úvod
Podľa všeobecného presvedčenia ugrofínski Maďari odišli z Magna Hungaria, svojej pôvodnej domoviny v pohorí Západný Ural (t. j. dnešného Baškirska), do Levedie na okraji Chazarského kaganátu a potom sa presťahovali do Etelközu, oblasti medzi riekami Don a Dunaj. Svoju terajšiu vlasť v Karpatskej kotline dobyli v roku 895 a v roku 902 porazili Moravské kráľovstvo vedené Svatoplukom (pozri obr. 1).
Kočovní starí Maďari z východoeurópskych stepí pozostávali zo zväzku siedmich kmeňov, ku ktorým sa pripojili Kabari, ktorí sa odštiepili od Chazarov. Na konci deviateho storočia nášho letopočtu, po konfrontácii s turkickými Pečenehomi, Árpád vyviedol kmene z Etelközu do súčasného domova Maďarov v Karpatskej kotline.
Lingvisti sa zhodujú v tom, že maďarčina je v podstate ugrofínska, no bola ovplyvnená aj iránskym, turkickým a slovanským jazykom. V dôsledku toho je v súčasnosti medzi výskumníkmi akceptovaný názor, že maďarskí dobyvatelia hovorili ugrofínskym jazykom, ale vyzerali a žili ako turkické národy (Róna-Tas 1995; Bálint 2006). Pojem „maďarskí dobyvatelia“ je známy a tradične sa používa v maďarskom vedeckom živote od histórie po archeológiu a antropológiu a je široko používaný v oblasti archeogenetiky (Tömöry et al. 2007; Csányi et al. 2008; Csősz et al., 7áczkial. 2016; Ne. Viac informácií o príbehoch o pôvode, histórii, lingvistike a archeológii starých Maďarov nájdete v online zdroji 1 (ESM_1).
Hoci bolo objavených niekoľko tisíc hrobov maďarských dobyvateľov s bohatými kostrovými a artefaktovými súbormi, pôvod starých Maďarov zostal neobjasnený. Včasný antropologický výskum zaradil staromaďarskú vlasť do oblasti Volga-Kama (Lipták 1983). Tóth (1981) a Éry (1983) teoretizovali, že klasickí maďarskí dobyvatelia prišli zo vzdialenejšieho východu a pôvod väčšiny ázijských prvkov maďarských kmeňov umiestnili do chazackých stepí. Na základe interpretácie Fóthiho (2014) mali maďarskí dobyvatelia počas migračného obdobia väzby na regióny Severný Pontus a Volga-Kama; Najbližšie antropologické paralely sa však našli medzi nomádskymi turkickými kmeňmi Strednej Ázie a Južnej Sibíri z 5. – 7. storočia nášho letopočtu.
Výsledky prvých genetických testov zvýšili počet zodpovedateľných otázok. Na základe analýz s použitím klasických markerov je moderná maďarská populácia veľmi podobná iným európskym populáciám, najmä slovanským a germánskym, pričom frekvencia genetických variantov typických pre pohorie Ural je len 13 % (Guglielmino et al. 2000). Populačné testy mitochondriálnej DNA priniesli podobné výsledky; väčšina materských genetických línií bola identická s líniami okolitých európskych národov (Lahermo a kol. 2004; Semino a kol. 2000).
Toto zistenie podporili aj prvé archaické analýzy mtDNA (Tömöry et al. 2007).
Tambets a kol. (2018) študovali autozomálne genetické variácie uralsky hovoriacich populácií a zistili, že nedávny genofond Maďarov nevytváral genetické zhluky s inými uralskými hovorcami, ale namiesto toho sa zoskupoval so širokou škálou geograficky susediacich vzoriek.
Nedávne štúdie venovali väčšiu pozornosť takzvaným klasickým vzorkám maďarských dobyvateľov na rozdiel od predchádzajúcich náhodných testov, ktoré väčšinou zahŕňali pozostatky z bežných cintorínov z 10. storočia nášho letopočtu. Nová archaická analýza mtDNA (Csősz et al. 2016) naznačuje, že ugrofínske korene aj stredoázijské turkické prílevy boli možnými genetickými vplyvmi na zmiešané genetické zloženie dobyvateľov. Neparáczki a kol. (2018) naznačili, že najmenej jedna tretina materskej línie maďarských dobyvateľov pochádza zo strednej a vnútornej Ázie, s najväčšou pravdepodobnosťou z ázijských Hunov.
Genetické testovanie otcovskej línie moderných maďarských populácií ukázalo buď žiadnu alebo veľmi nízku frekvenciu Y-chromozomálnej N-Tat haploskupiny (Zerjal et al. 1997; Semino
a kol. 2000; Csányi a kol. 2008; Fehér a kol. 2015; Pamjav a kol.
2017), ktorý je dominantný vo všetkých ostatných ugrofínskych populáciách (Zerjal et al. 1997). Na druhej strane je pozoruhodné, že v jednej štúdii sa N-Tat (M46) Y-chromozomálny marker našiel u 50 % skúmaných klasických maďarských dobyvateľov z desiateho storočia nl (Csányi et al. 2008).
Nedávna štúdia Post et al. (2019) potvrdili, že malý počet línií N3a4-Z1936 zdieľajú nielen Maďari a Mansi, ale aj ďalšia ugrohorská skupina Chanty. Exkluzivita tohto uhorského spojenia je v tom, že chýba iným európskym populáciám a jeho neugromský vzhľad je obmedzený na Povolžsko-Uralský región, najmä Baškirov a Tatárov, čo zodpovedá územiu „Magna Hungaria“, kde žili praMaďari pred dobytím maďarskej kotliny a kde našiel mních Julián.
preživšia maďarsky hovoriaca skupina v trinástom storočí pred mongolskými nájazdmi (Vásáry 2015).
Je známe, že mnohé kočovné kmene praktizovali (a stále praktizujú) patrilokálnu exogamiu, v ktorej si mužskí príslušníci vyberajú manželky z iných kmeňov. V tomto kontexte je na štúdium genetického zloženia kočovných kmeňov analýza materských línií menej zmysluplná ako otcovské. Z tohto dôvodu sme vykonali analýzu Y-chromozomálnej DNA, aby sme určili genetický pôvod maďarských dobyvateľov. Účelom tejto štúdie bolo (i) určiť genetickú výbavu maďarských dobyvateľov, (ii) zistiť, či medzi zložkami maďarských dobyvateľov existovali nejaké rodové rozdiely, a (iii) preskúmať, či hypotéza o jedinej uralskej vlasti, alebo iné geografické oblasti mohli hrať úlohu ako genetický zdroj pre niektoré maďarské kmene.
Fylogenetická štúdia
Y-haploskupiny vzoriek boli určené z dostupných údajov STR pomocou prediktora NEVGEN.1 V mnohých prípadoch boli podskupiny nižšie po prúde predpovedané z analýzy strednej siete, kde to umožňovala jasná odchýlka STR (konkrétne vzorky pozri nižšie). V prípadoch, keď viaceré podskupiny mali veľmi podobné znaky STR, sa uskutočnili cielené testy SNP na objasnenie klasifikácie (napr. v prípade R1a-Z93 vs. R1a-Z280 a pod N3a4-Z1936 pre stav L1034).
Na preskúmanie variácie STR v rámci sub-haplogskupín boli skonštruované mediánové spojovacie siete pomocou programu Network 5.0.0.0 (Bandelt a kol. 1999). Opakovania lokusu DYS389I boli odčítané od lokusu DYS389II. Aby sme výsledky zasadili do rozsiahlejšieho geografického kontextu, zahrnuli sme haplotypy 17 prekrývajúcich sa lokusov z iných populácií (zdroj populácií je uvedený pod každou sieťou, rôzne populácie boli zahrnuté podľa ich relevantnosti pre danú haploskupinu). V rámci sieťového programu sa štatistika rho použila na odhad času do posledného spoločného predka (TMRCA) haplotypov v rámci porovnávaných haploskupín (Bandelt et al. 1999). Použili sme rodokmeň 2,5 × 10–3, ako opísali Goedbloed et al. (2009), pre 17 lokusov zahrnutých v súprave YFilter (Applied Biosystem, Foster City, CA, USA). Kvôli rozšíreniu testovania Full Genomic sa použila aj metóda odhadu TMRCA založená na počte SNP, ktorá sa ukázala ako účinná na blízko príbuzných, ako aj geneticky vzdialených jedincoch (Hallast et al. 2015; Underhill et al. 2015).
V týchto nedávnych štúdiách bola miera rodokmeňa založená na veľkom počte STR lokusov (Goedbloed et al. 2009) výrazne bližšie k časovým odhadom založeným na SNP. Miery mutácií na báze SNP sú uvedené z databázy YFull.2
Výpočty genetickej vzdialenosti
Genetické vzdialenosti FST a súvisiace hodnoty p sa vypočítali z frekvencií haploskupín Y-SNP pomocou softvéru Arlequin 3.5
(Excoffier a Lischer 2010). Na základe párových vzdialeností boli Kruskalove grafy nemetrického viacrozmerného škálovania (NMDS) skonštruované pomocou funkcie isoMDS() z balíka R „MASS“ (ver. 7.3–45) (Venables a Ripley 2002). Hodnoty p sa použili na rozlíšenie medzi významnými (p < 0,05) a nevýznamnými vzdialenosťami (p > = 0,05), ako aj na interpretáciu grafu NMDS založeného na vzdialenosti. V prípade nevýznamných vzdialeností medzi dvoma skupinami sme zamietli nulovú hypotézu, že mali štatisticky odlišné frekvencie Y-SNP haploskupín.
Interpretovali sme ich ako štatisticky neoddeliteľné skupiny.
Výsledky
Haplotypová analýza zvyškov Y-haploskupín vzoriek bola predpovedaná z vygenerovaných údajov STR (pozri online zdroj 4; ESM_4). Predpovede haploskupiny a výsledky testov SNP sú uvedené v tabuľke 2. Pomocou STR analýzy sme boli schopní určiť 16 samostatných otcovských haplotypov z 19 prípadov študovanej populácie, pričom haplotypy spolu navzájom úzko nesúvisia.
Vzorky maďarského dobyvateľa boli veľmi heterogénne v distribúcii haplotypov (pozri obr. 3). Týchto 19 jedincov patrilo do 16 haplotypov:
C2-M217 (1 prípad, 1 haplotyp), G2a (4 prípady, 3 haplotypy), I2a (3 prípady, 2 haplotypy), J1 (1 prípad, 1 haplotyp), N3a (7 prípadov, 6 haplotypov), R1a-Z293 (2 prípady, 2 haplotypy), R1b-L23, a Z2106 (1 prípad, 1 haplotyp).
Podobne sa získali rôzne výsledky týkajúce sa distribúcie haploskupín. Medzi 19 vzorkami bolo prítomných sedem rôznych haploskupín: C2-M217 (jedna vzorka), G2a (4), I2a (3), J1 (1), N3a (7), R1a-Z93 (2), R1b-L23 (1). Analýzy tiež poskytli dve vetvy haploskupiny G2a (G2a1-U1, L1266; G2a2-P18, L293) a haploskupiny N3a (N3a2-M2118 a N3a4-Z1936).
Analýza pozostatkov haploskupinami
Karos-Eperjesszög II, hrob 60 (KEII/60): skupina C2-M217, M86 a L1370 podskupina Táto vzorka patrí do východoázijskej skupiny C2-M217 (v predchádzajúcich publikáciách často nazývanej C3), ktorá je častá medzi mongolsky hovoriacimi národmi (Tambets et al. 2004; Zhong et al. 2010; Duggan et al. 2013). V rámci C2-M217 skupina, vzorka patrí do podskupiny M48/M86, kde sú dve alely na lokuse DYS19. Moderní jedinci s podskupinou M86 zvyčajne nesú mutáciu L1370, ktorej vek sa odhaduje na 2100 ± 500 rokov. 3 V modernej maďarsky hovoriacej a inej európskej (okrem ruskej) populácii sa však C-M86 zatiaľ nenašiel (Zhong et al. 2010; Bíró et al. 2015). Haplotypy starých jedincov sme umiestnili do mediánovej siete so vzorkami patriacimi do podskupiny C-M86 (n = 102), ktoré sa nachádzajú na jednom zo 16 v súčasnosti známych lokusov (pozri obr. 4). Dve vzorky DNA rodokmeňa (FTDNA) patriace do podskupiny M86* (xL1370) sa ukázali na okraji siete.
Na základe STR profilu 4 bola TMRCA zvyšných 100 vzoriek L1370 určená na 2242 ± 577 rokov, čo zodpovedá odhadovanému veku založenému na SNP a v oboch prípadoch umiestňuje spoločného predka do obdobia ázijskej hunskej (Xiongnu/Hunnu) ríše.
Vetva C-F12970 (oblasť d), do ktorej patrí vzorka maďarského dobyvateľa, sa úplne zhoduje s jedným kazašským a dvoma altajskými tureckými (kiži) jedincami, ktorí môžu byť potomkami otcovského predka maďarského dobyvateľa. Na tejto vetve sa nachádza aj niekoľko mongolských a ujgurských vzoriek. Na základe analýz STR a SNP sa F12970 datuje do 1739 ± 606 yBP a 2000 ± 800 yBP, v tomto poradí, čo je na konci ázijského hunského obdobia.
Preto maďarská vzorka predstavuje otcovské spojenie DNA medzi súčasnými juhosibírskymi populáciami a dobyvateľskými Maďarmi, pričom doba expanzie vetvy sa zhoduje s obdobím Xiongnu. Neexistuje však žiadny dôkaz o tomto spojení C-F12970 na južnú Sibír v modernej maďarskej populácii (Bíró et al. 2015).
Nagykőrös-Fekete dűlő, hrob 2 (NF/2): R1a-Z93
Porovnali sme 20 lokusov z tejto vzorky s viac ako 4200 37-lokusmi
haplotypov v databáze FT DNA. Zistili sme, že je to 3
genetické kroky preč od svojich najbližších príbuzných Z93: 1 juh
Sibírsky Khakass, 2 Saudskí Arabi, 1 Sýrsky Arab, 1 Nemec, 1 Poliak, 1 Brit a 1 Iránec (provincia Khorasan). V skutočnosti najbližší genetickí príbuzní skúmanej vzorky patrili buď do skupiny Z93* (Z94-) alebo Z2125 (bežná medzi iránskymi a turkickými národmi). Kirgizský jedinec z podskupiny Z2125 je vzdialený 1 genetickú vzdialenosť na 17 markeroch zo vzorky publikovanej v Underhill et al. (2015). Patriineárna vetva skúmanej vzorky pochádza z oblasti Altaj-Tian Shan, možného turkického pôvodu.
Karos-Eperjesszög II, hrob 61 (KEII/61): R1a-Z93
Porovnali sme 15 lokusov z tejto vzorky s viac ako 4200 37-lokusmi
haplotypy z databázy FTDNA 5 a zistili, že jeho najbližší príbuzní Z93 boli o 2 genetické kroky ďalej. Jeden bol arabský jedinec, ale pôvod druhého sa nepodarilo identifikovať.
Obaja príbuzní patrili do podskupiny Z2125, ktorá je bežná medzi iránsky a turkicky hovoriacimi národmi (Underhill et al. 2015).
Medzi 12 lokusmi zo vzoriek Z93, ktoré skúmali Underhill et al. (2015), viaceré sú 1 genetický krok od vzorky Karos-Eperjesszög II. Pri použití DYS393 = 13 má vzorka 4 úplné zhody (1 kaukazský Mingrelian (Gruzínec), 1 Iránec, 1 Tadžik a 1 Kirgizsko), zatiaľ čo pri použití DYS393 = 14 má 5 zhôd, ktoré sú vzdialené 1 genetický krok od študijnej vzorky (2 Tadžici,
2 Paštúni a 1 švajčiarska vzorka Z93).
Je tiež pozoruhodné, že vzorka je vzdialená 1 genetický krok od chazarskej vzorky (Klyosov a Faleeva 2017) a že sa líšia iba ich údaje DYS385a. Preto by táto vzorka mohla byť turkická/
Chazarský pôvod, ktorý podporuje spoločné historické spojenie
medzi stepnými Maďarmi a Chazarmi.
Diskusia
V poslednom desaťročí bolo publikovaných niekoľko štúdií o genetickom pôvode Maďarov, ale počet nezodpovedaných otázok zostal vysoký. Okrem toho sa minulé štúdie o kostrách z obdobia maďarských výbojov zamerali na materskú líniu, zatiaľ čo rodinné väzby sú patrilineárne medzi národmi euroázijských stepí, ako aj medzi starými Maďarmi.
Preto sme sa zamerali na Y-chromozomálne analýzy, aby sme určili genetickú výbavu ľudí, ktorí prišli do Karpatskej kotliny s maďarskými kmeňmi na konci deviateho storočia nášho letopočtu.
Staroveká vlasť
Naše analýzy ukazujú, že otcovské línie uhorských dobyvateľov pravdepodobne pochádzajú z troch rôznych väčších oblastí ďaleko od seba (pozri obr. 11).
Altajské jazero Bajkal-Tian Shan: „Altajský komponent“
Päť vzoriek pochádza z tejto oblasti, ktorá je najvzdialenejšia
z Maďarska. Jedinec z hrobu Karos II 60 (haplogrupa C2-M86) pochádza z turkicky hovoriacich oblastí Kazachstanu a pohoria Altaj. Jednotlivci z hrobu Tuzsér 6 a Örménykút 52/50 (obaja N3a2-M2118) pochádzajú z oblasti okolo jazera Bajkal/Južná Sibír, odkiaľ pochádzajú aj turecky hovoriaci Jakut, zatiaľ čo jednotlivci z hrobu Karos II 61 a hrobu Nagykőrös 2 z juhu tureckej Ázie-Z93-R1 (oba v blízkosti R1-R1). iránsky hovoriace národy. Hoci jedna zo vzoriek R1a-Z93 je vzdialená len jeden krok (na 16 lokusoch) od chazarskej vzorky v sieti spájania mediánu, distribúcia vetvy Z93 (Rozhanskii a Klyosov 2012) a blízkych kirgizských zásahov ukazuje na stredoázijský pôvod. Je tiež možné, že k staromaďarským kmeňom v Chazarii sa pripojil chazarský pôvod.
Olasz a kol. (2018) študovali genetický pôvod (17-loci haplotyp) kráľa Bélu III z dynastie Árpádovcov a zistili, že otcovská línia uhorskej kráľovskej dynastie tiež patrila k Hg R1a. Autori nevykonali testovanie SNP; na základe údajov haplotypu by však vzorka pravdepodobne patrila do vetvy Z93. Na overenie našej hypotézy by sa malo vykonať testovanie SNP.
Týchto päť vzoriek stále nestačí na vyvodenie ďalekosiahlych záverov, ale umožňujú nám určiť, že túto skupinu maďarských dobyvateľov pravdepodobne reprezentovali dva alebo tri kmene, ktoré migrovali oddelene na západ cez Euráziu.
Podľa Fetticha (1935) vznikli hutnícke závody z obdobia maďarských výbojov (a z obdobia Avaru) v Minusinskej depresii na južnej Sibíri. Veril, že paralely artefaktov z obdobia maďarských výbojov sa našli na východ a západ od rieky Jenisej, čiastočne na abakanských stepiach, ako aj v oblastiach okolo jazera Bajkal a pohoria Altaj, pričom najväčšie množstvo bolo v Minusinskej depresii. Jeho tvorba zostala v okolí takmer úplne bez ozveny
archeológie a histórie, ktorá sa takmer výlučne vzťahuje na koncept uralskej vlasti.
O polstoročie neskôr však význam tohto geografického regiónu v uhorskom praveku potvrdili aj antropologické štúdie. Tóth (1981) a Éry (1983) boli prví v antropológii, ktorí uznali, že niektorí dobývajúci Maďari boli ázijského pôvodu.
Antropologické štúdie založené na kraniometrických porovnaniach vzoriek z doby maďarského dobytia naznačujú, že možná domovina jednej časti staromaďarských kmeňov, okrem vyššie uvedených geografických oblastí, spadá do južnej-strednej Ázie: Isfana, údolie Fergana a oblasť Tian Shan (Fóthi 2014).
Nedávne výsledky v oblasti archeogenetiky zdôrazňujú
rovnaké regióny ako významný zdroj maďarskej etnogenézy (Neparáczki et al. 2018, 2019). Podľa analýzy mediánovej siete v našej štúdii jedna zo vzoriek R1a-Z93 (Hrob Karos II 61) pochádza z južnej Strednej Ázie (regióny Tadžiku a Kirgizska) a R1a-Z93 dominuje aj v otcovskej línii Paštúnov žijúcich v okolí (Underhill et al. 2015).
Antropologické a následné genetické výsledky snáď podnietia ďalší archeogenetický výskum, presahujúci archeológiu, históriu a lingvistiku, k odhaleniu podrobností o tejto ešte sotva známej oblasti maďarského praveku.
Výsledky našej genetickej štúdie sú v súlade s antropologickými výsledkami uvedenými vyššie. Vypočítaný vek podskupiny N3a2 založený na STR (1970–2070 ± 690 rokov; t. j. obdobie ázijských Hunov), ako aj geografická poloha homológnych prípadov naznačujú, že tieto vzorky mohli patriť do hunskej / tureckej línie maďarských dobyvateľov. Dva N3a2 a C2-M68 Maďarskí dobyvatelskí bojovníci mohli pochádzať z oblasti medzi jazerom Bajkal a pohorím Altaj, zatiaľ čo bojovníci R1a-Z93 mohli pochádzať z Tian Shan v južnej-strednej Ázii.
Rozsiahla oblasť od pohoria Altaj po Ťan-šan siaha na okraj ázijského územia Hunnic/Xiongnu. Bolo objavených niekoľko kostrových pozostatkov ázijských Hunov/Xiongnu, ako napríklad z cintorína Egyin Gol s haploskupinami Q-M242, N1c, (v modernej terminológii N3a) a C3-M130 (Keyser-Tracqui et al. 2003; Kang et al. 2013) a lokalita haplogroups 3 a Duurligrs. R1a1 (Kim et al. 2010) v severnom Mongolsku. V južnej časti územia ázijských Hunov (Čína) sa na cintorínoch Xiongnu našli iba samce s haploskupinami Q. V Sin-ťiangu (Kazašská autonómna župa Barköl) patrilo 13 skúmaných starovekých jedincov do haploskupiny Q (Q-M346, Q*, Q1a a Q1b) (Kang et al. 2013) a v Pengyangu každá zo 4 skúmaných kostier tiež patrila do haploskupiny Q (Zhao et al.2200). Medzi kostrovými pozostatkami maďarských dobyvateľov sme našli 2 haploskupiny, ktoré sú prítomné vo vzorkách južnej Sibíri a Strednej Ázie z obdobia Xiongnu (R1a a N3a2), ale vo výskumnej vzorke neboli žiadni jedinci haploskupiny Q. Damgaard a kol. (2018) popisujú Y-DNA a autozomálny genetický posun v oblasti Bajkalu medzi bajkalským raným neolitom (Y-Hg N a zmesou starovekých severoeurázijských a starovekých východoázijských autozomálnych komponentov) a bajkalským neskorým neolitom/staršou dobou bronzovou (príchod zložiek Y-Hg Q a ďalších starovekých východoázijských komponentov). To podporuje predpoklad, že proto-uralské populácie migrovali na Západ a boli nahradené možnými proto-altajskými populáciami počas 1500-ročného obdobia, ktoré oddeľuje bajkalský neolit od staršej doby bronzovej, čo by znamenalo, že neskorší Xiongnu / Huni hovorili turkickým jazykom prostredníctvom autozomálnej analýzy DNA.
Záver
Na základe 19 elitných bojovníkov maďarských dobyvateľov, ktorých sme skúmali, je otcovská línia maďarských dobyvateľov geneticky dosť heterogénna. Z týchto troch zložiek jedna pochádzala zo súčasného Baškirska v pohorí Ural, zatiaľ čo druhá pochádzala z vnútornej Ázie, s najväčšou pravdepodobnosťou prežili prvky z ríše Xiongnu. K týmto skupinám sa možno pripojila tretia na Kaukaze, ktorá pozostávala z niekoľkých rôznych predkov, ako sú severokaukazský Turci, Alan a východoeurópski (možno raní Slovania).
Existencia troch relevantných komponentov nie je ovplyvnená relatívne malou veľkosťou vzorky, ale ak by bolo možné do budúcich analýz zahrnúť viac vzoriek, pravdepodobne by sa objavili nové prvky a zmeny v pomeroch.
Napriek týmto novým výsledkom stále zostáva niekoľko otázok týkajúcich sa demografie maďarských dobyvateľov, ktoré možno vyriešiť autozomálnymi štúdiami, mtDNA a Y-chromozomálnymi štúdiami na väčších súboroch vzoriek (bežných aj elitných hrobov) z obdobia dobývania Maďarska v spojení s genetickými analýzami kostrových pozostatkov z obdobia pred a po maďarskom dobytí.
napísali Ste :
"Nuž ale vyskum mal ešte aj druhy moment, odhalil odkial pochadzaju ti jazdci"
Nedozvedel som sa bohužiaľ Váš názor na to, čo, alebo ako, teda podľa Vás, odhalil výskum, že odkiaľ pochádzajú tí jazdci.
No nič. Najskôr preklad časti ( nie je preložený celý článok ) toho, čo uvádzate ako zdroj.
Genetická analýza mužských maďarských dobyvateľov: európske a ázijské otcovské línie dobyvateľských maďarských kmeňov
Abstract
Podľa historických prameňov tvorilo starých Maďarov sedem spojeneckých kmeňov a rozdrobené kmene, ktoré sa odštiepili od Chazarov a prišli z východoeurópskych stepí, aby koncom 9. storočia nášho letopočtu dobyli Karpatskú kotlinu. Rozlišovanie medzi kmeňmi nie je možné na základe archeológie alebo histórie, pretože artefakty maďarských dobyvateľov vykazujú uniformitu v odeve, zbraniach a vojnovom umení. Použili sme analýzy Y-STR a SNP na pozostatkoch mužských maďarských dobyvateľov na určenie genetického zdroja, zloženia kmeňov a príbuzných starých Maďarov. 19 mužských jedincov otcovsky patrí do 16 nezávislých haplotypov a 7 haploskupín (C2, G2a, I2, J1, N3a, R1a a R1b). Prítomnosť haploskupiny N3a je zaujímavá, pretože sa medzi modernými Maďarmi vyskytuje zriedkavo (na rozdiel od iných ugrofínskych národov), ale bola zistená u 37,5 % maďarských dobyvateľov. To naznačuje, že časť starých Maďarov bola uhorského pôvodu a značná časť hovorila po maďarsky. Porovnali sme naše výsledky s verejnými databázami a zistili sme, že maďarskí dobyvatelia pochádzajú z troch vzdialených území euroázijských stepí, kde sa k nim pripojili rôzne etniká: pohorie Bajkal-Altaj (Huni/Turkické národy), západná Sibír-južný Ural (ugrofínske národy) a východoeurópsky región Kaukazu (C). Starí Maďari ako takí dobyli svoju vlasť ako aliancia kmeňov a boli genetickými príbuznými ázijských Hunov, ugrofínskych národov, kaukazských národov a Slovanov z východoeurópskych stepí.
Úvod
Podľa všeobecného presvedčenia ugrofínski Maďari odišli z Magna Hungaria, svojej pôvodnej domoviny v pohorí Západný Ural (t. j. dnešného Baškirska), do Levedie na okraji Chazarského kaganátu a potom sa presťahovali do Etelközu, oblasti medzi riekami Don a Dunaj. Svoju terajšiu vlasť v Karpatskej kotline dobyli v roku 895 a v roku 902 porazili Moravské kráľovstvo vedené Svatoplukom (pozri obr. 1).
Kočovní starí Maďari z východoeurópskych stepí pozostávali zo zväzku siedmich kmeňov, ku ktorým sa pripojili Kabari, ktorí sa odštiepili od Chazarov. Na konci deviateho storočia nášho letopočtu, po konfrontácii s turkickými Pečenehomi, Árpád vyviedol kmene z Etelközu do súčasného domova Maďarov v Karpatskej kotline.
Lingvisti sa zhodujú v tom, že maďarčina je v podstate ugrofínska, no bola ovplyvnená aj iránskym, turkickým a slovanským jazykom. V dôsledku toho je v súčasnosti medzi výskumníkmi akceptovaný názor, že maďarskí dobyvatelia hovorili ugrofínskym jazykom, ale vyzerali a žili ako turkické národy (Róna-Tas 1995; Bálint 2006). Pojem „maďarskí dobyvatelia“ je známy a tradične sa používa v maďarskom vedeckom živote od histórie po archeológiu a antropológiu a je široko používaný v oblasti archeogenetiky (Tömöry et al. 2007; Csányi et al. 2008; Csősz et al., 7áczkial. 2016; Ne. Viac informácií o príbehoch o pôvode, histórii, lingvistike a archeológii starých Maďarov nájdete v online zdroji 1 (ESM_1).
Hoci bolo objavených niekoľko tisíc hrobov maďarských dobyvateľov s bohatými kostrovými a artefaktovými súbormi, pôvod starých Maďarov zostal neobjasnený. Včasný antropologický výskum zaradil staromaďarskú vlasť do oblasti Volga-Kama (Lipták 1983). Tóth (1981) a Éry (1983) teoretizovali, že klasickí maďarskí dobyvatelia prišli zo vzdialenejšieho východu a pôvod väčšiny ázijských prvkov maďarských kmeňov umiestnili do chazackých stepí. Na základe interpretácie Fóthiho (2014) mali maďarskí dobyvatelia počas migračného obdobia väzby na regióny Severný Pontus a Volga-Kama; Najbližšie antropologické paralely sa však našli medzi nomádskymi turkickými kmeňmi Strednej Ázie a Južnej Sibíri z 5. – 7. storočia nášho letopočtu.
Výsledky prvých genetických testov zvýšili počet zodpovedateľných otázok. Na základe analýz s použitím klasických markerov je moderná maďarská populácia veľmi podobná iným európskym populáciám, najmä slovanským a germánskym, pričom frekvencia genetických variantov typických pre pohorie Ural je len 13 % (Guglielmino et al. 2000). Populačné testy mitochondriálnej DNA priniesli podobné výsledky; väčšina materských genetických línií bola identická s líniami okolitých európskych národov (Lahermo a kol. 2004; Semino a kol. 2000).
Toto zistenie podporili aj prvé archaické analýzy mtDNA (Tömöry et al. 2007).
Tambets a kol. (2018) študovali autozomálne genetické variácie uralsky hovoriacich populácií a zistili, že nedávny genofond Maďarov nevytváral genetické zhluky s inými uralskými hovorcami, ale namiesto toho sa zoskupoval so širokou škálou geograficky susediacich vzoriek.
Nedávne štúdie venovali väčšiu pozornosť takzvaným klasickým vzorkám maďarských dobyvateľov na rozdiel od predchádzajúcich náhodných testov, ktoré väčšinou zahŕňali pozostatky z bežných cintorínov z 10. storočia nášho letopočtu. Nová archaická analýza mtDNA (Csősz et al. 2016) naznačuje, že ugrofínske korene aj stredoázijské turkické prílevy boli možnými genetickými vplyvmi na zmiešané genetické zloženie dobyvateľov. Neparáczki a kol. (2018) naznačili, že najmenej jedna tretina materskej línie maďarských dobyvateľov pochádza zo strednej a vnútornej Ázie, s najväčšou pravdepodobnosťou z ázijských Hunov.
Genetické testovanie otcovskej línie moderných maďarských populácií ukázalo buď žiadnu alebo veľmi nízku frekvenciu Y-chromozomálnej N-Tat haploskupiny (Zerjal et al. 1997; Semino
a kol. 2000; Csányi a kol. 2008; Fehér a kol. 2015; Pamjav a kol.
2017), ktorý je dominantný vo všetkých ostatných ugrofínskych populáciách (Zerjal et al. 1997). Na druhej strane je pozoruhodné, že v jednej štúdii sa N-Tat (M46) Y-chromozomálny marker našiel u 50 % skúmaných klasických maďarských dobyvateľov z desiateho storočia nl (Csányi et al. 2008).
Nedávna štúdia Post et al. (2019) potvrdili, že malý počet línií N3a4-Z1936 zdieľajú nielen Maďari a Mansi, ale aj ďalšia ugrohorská skupina Chanty. Exkluzivita tohto uhorského spojenia je v tom, že chýba iným európskym populáciám a jeho neugromský vzhľad je obmedzený na Povolžsko-Uralský región, najmä Baškirov a Tatárov, čo zodpovedá územiu „Magna Hungaria“, kde žili praMaďari pred dobytím maďarskej kotliny a kde našiel mních Julián.
preživšia maďarsky hovoriaca skupina v trinástom storočí pred mongolskými nájazdmi (Vásáry 2015).
Je známe, že mnohé kočovné kmene praktizovali (a stále praktizujú) patrilokálnu exogamiu, v ktorej si mužskí príslušníci vyberajú manželky z iných kmeňov. V tomto kontexte je na štúdium genetického zloženia kočovných kmeňov analýza materských línií menej zmysluplná ako otcovské. Z tohto dôvodu sme vykonali analýzu Y-chromozomálnej DNA, aby sme určili genetický pôvod maďarských dobyvateľov. Účelom tejto štúdie bolo (i) určiť genetickú výbavu maďarských dobyvateľov, (ii) zistiť, či medzi zložkami maďarských dobyvateľov existovali nejaké rodové rozdiely, a (iii) preskúmať, či hypotéza o jedinej uralskej vlasti, alebo iné geografické oblasti mohli hrať úlohu ako genetický zdroj pre niektoré maďarské kmene.
Fylogenetická štúdia
Y-haploskupiny vzoriek boli určené z dostupných údajov STR pomocou prediktora NEVGEN.1 V mnohých prípadoch boli podskupiny nižšie po prúde predpovedané z analýzy strednej siete, kde to umožňovala jasná odchýlka STR (konkrétne vzorky pozri nižšie). V prípadoch, keď viaceré podskupiny mali veľmi podobné znaky STR, sa uskutočnili cielené testy SNP na objasnenie klasifikácie (napr. v prípade R1a-Z93 vs. R1a-Z280 a pod N3a4-Z1936 pre stav L1034).
Na preskúmanie variácie STR v rámci sub-haplogskupín boli skonštruované mediánové spojovacie siete pomocou programu Network 5.0.0.0 (Bandelt a kol. 1999). Opakovania lokusu DYS389I boli odčítané od lokusu DYS389II. Aby sme výsledky zasadili do rozsiahlejšieho geografického kontextu, zahrnuli sme haplotypy 17 prekrývajúcich sa lokusov z iných populácií (zdroj populácií je uvedený pod každou sieťou, rôzne populácie boli zahrnuté podľa ich relevantnosti pre danú haploskupinu). V rámci sieťového programu sa štatistika rho použila na odhad času do posledného spoločného predka (TMRCA) haplotypov v rámci porovnávaných haploskupín (Bandelt et al. 1999). Použili sme rodokmeň 2,5 × 10–3, ako opísali Goedbloed et al. (2009), pre 17 lokusov zahrnutých v súprave YFilter (Applied Biosystem, Foster City, CA, USA). Kvôli rozšíreniu testovania Full Genomic sa použila aj metóda odhadu TMRCA založená na počte SNP, ktorá sa ukázala ako účinná na blízko príbuzných, ako aj geneticky vzdialených jedincoch (Hallast et al. 2015; Underhill et al. 2015).
V týchto nedávnych štúdiách bola miera rodokmeňa založená na veľkom počte STR lokusov (Goedbloed et al. 2009) výrazne bližšie k časovým odhadom založeným na SNP. Miery mutácií na báze SNP sú uvedené z databázy YFull.2
Výpočty genetickej vzdialenosti
Genetické vzdialenosti FST a súvisiace hodnoty p sa vypočítali z frekvencií haploskupín Y-SNP pomocou softvéru Arlequin 3.5
(Excoffier a Lischer 2010). Na základe párových vzdialeností boli Kruskalove grafy nemetrického viacrozmerného škálovania (NMDS) skonštruované pomocou funkcie isoMDS() z balíka R „MASS“ (ver. 7.3–45) (Venables a Ripley 2002). Hodnoty p sa použili na rozlíšenie medzi významnými (p < 0,05) a nevýznamnými vzdialenosťami (p > = 0,05), ako aj na interpretáciu grafu NMDS založeného na vzdialenosti. V prípade nevýznamných vzdialeností medzi dvoma skupinami sme zamietli nulovú hypotézu, že mali štatisticky odlišné frekvencie Y-SNP haploskupín.
Interpretovali sme ich ako štatisticky neoddeliteľné skupiny.
Výsledky
Haplotypová analýza zvyškov Y-haploskupín vzoriek bola predpovedaná z vygenerovaných údajov STR (pozri online zdroj 4; ESM_4). Predpovede haploskupiny a výsledky testov SNP sú uvedené v tabuľke 2. Pomocou STR analýzy sme boli schopní určiť 16 samostatných otcovských haplotypov z 19 prípadov študovanej populácie, pričom haplotypy spolu navzájom úzko nesúvisia.
Vzorky maďarského dobyvateľa boli veľmi heterogénne v distribúcii haplotypov (pozri obr. 3). Týchto 19 jedincov patrilo do 16 haplotypov:
C2-M217 (1 prípad, 1 haplotyp), G2a (4 prípady, 3 haplotypy), I2a (3 prípady, 2 haplotypy), J1 (1 prípad, 1 haplotyp), N3a (7 prípadov, 6 haplotypov), R1a-Z293 (2 prípady, 2 haplotypy), R1b-L23, a Z2106 (1 prípad, 1 haplotyp).
Podobne sa získali rôzne výsledky týkajúce sa distribúcie haploskupín. Medzi 19 vzorkami bolo prítomných sedem rôznych haploskupín: C2-M217 (jedna vzorka), G2a (4), I2a (3), J1 (1), N3a (7), R1a-Z93 (2), R1b-L23 (1). Analýzy tiež poskytli dve vetvy haploskupiny G2a (G2a1-U1, L1266; G2a2-P18, L293) a haploskupiny N3a (N3a2-M2118 a N3a4-Z1936).
Analýza pozostatkov haploskupinami
Karos-Eperjesszög II, hrob 60 (KEII/60): skupina C2-M217, M86 a L1370 podskupina Táto vzorka patrí do východoázijskej skupiny C2-M217 (v predchádzajúcich publikáciách často nazývanej C3), ktorá je častá medzi mongolsky hovoriacimi národmi (Tambets et al. 2004; Zhong et al. 2010; Duggan et al. 2013). V rámci C2-M217 skupina, vzorka patrí do podskupiny M48/M86, kde sú dve alely na lokuse DYS19. Moderní jedinci s podskupinou M86 zvyčajne nesú mutáciu L1370, ktorej vek sa odhaduje na 2100 ± 500 rokov. 3 V modernej maďarsky hovoriacej a inej európskej (okrem ruskej) populácii sa však C-M86 zatiaľ nenašiel (Zhong et al. 2010; Bíró et al. 2015). Haplotypy starých jedincov sme umiestnili do mediánovej siete so vzorkami patriacimi do podskupiny C-M86 (n = 102), ktoré sa nachádzajú na jednom zo 16 v súčasnosti známych lokusov (pozri obr. 4). Dve vzorky DNA rodokmeňa (FTDNA) patriace do podskupiny M86* (xL1370) sa ukázali na okraji siete.
Na základe STR profilu 4 bola TMRCA zvyšných 100 vzoriek L1370 určená na 2242 ± 577 rokov, čo zodpovedá odhadovanému veku založenému na SNP a v oboch prípadoch umiestňuje spoločného predka do obdobia ázijskej hunskej (Xiongnu/Hunnu) ríše.
Vetva C-F12970 (oblasť d), do ktorej patrí vzorka maďarského dobyvateľa, sa úplne zhoduje s jedným kazašským a dvoma altajskými tureckými (kiži) jedincami, ktorí môžu byť potomkami otcovského predka maďarského dobyvateľa. Na tejto vetve sa nachádza aj niekoľko mongolských a ujgurských vzoriek. Na základe analýz STR a SNP sa F12970 datuje do 1739 ± 606 yBP a 2000 ± 800 yBP, v tomto poradí, čo je na konci ázijského hunského obdobia.
Preto maďarská vzorka predstavuje otcovské spojenie DNA medzi súčasnými juhosibírskymi populáciami a dobyvateľskými Maďarmi, pričom doba expanzie vetvy sa zhoduje s obdobím Xiongnu. Neexistuje však žiadny dôkaz o tomto spojení C-F12970 na južnú Sibír v modernej maďarskej populácii (Bíró et al. 2015).
Nagykőrös-Fekete dűlő, hrob 2 (NF/2): R1a-Z93
Porovnali sme 20 lokusov z tejto vzorky s viac ako 4200 37-lokusmi
haplotypov v databáze FT DNA. Zistili sme, že je to 3
genetické kroky preč od svojich najbližších príbuzných Z93: 1 juh
Sibírsky Khakass, 2 Saudskí Arabi, 1 Sýrsky Arab, 1 Nemec, 1 Poliak, 1 Brit a 1 Iránec (provincia Khorasan). V skutočnosti najbližší genetickí príbuzní skúmanej vzorky patrili buď do skupiny Z93* (Z94-) alebo Z2125 (bežná medzi iránskymi a turkickými národmi). Kirgizský jedinec z podskupiny Z2125 je vzdialený 1 genetickú vzdialenosť na 17 markeroch zo vzorky publikovanej v Underhill et al. (2015). Patriineárna vetva skúmanej vzorky pochádza z oblasti Altaj-Tian Shan, možného turkického pôvodu.
Karos-Eperjesszög II, hrob 61 (KEII/61): R1a-Z93
Porovnali sme 15 lokusov z tejto vzorky s viac ako 4200 37-lokusmi
haplotypy z databázy FTDNA 5 a zistili, že jeho najbližší príbuzní Z93 boli o 2 genetické kroky ďalej. Jeden bol arabský jedinec, ale pôvod druhého sa nepodarilo identifikovať.
Obaja príbuzní patrili do podskupiny Z2125, ktorá je bežná medzi iránsky a turkicky hovoriacimi národmi (Underhill et al. 2015).
Medzi 12 lokusmi zo vzoriek Z93, ktoré skúmali Underhill et al. (2015), viaceré sú 1 genetický krok od vzorky Karos-Eperjesszög II. Pri použití DYS393 = 13 má vzorka 4 úplné zhody (1 kaukazský Mingrelian (Gruzínec), 1 Iránec, 1 Tadžik a 1 Kirgizsko), zatiaľ čo pri použití DYS393 = 14 má 5 zhôd, ktoré sú vzdialené 1 genetický krok od študijnej vzorky (2 Tadžici,
2 Paštúni a 1 švajčiarska vzorka Z93).
Je tiež pozoruhodné, že vzorka je vzdialená 1 genetický krok od chazarskej vzorky (Klyosov a Faleeva 2017) a že sa líšia iba ich údaje DYS385a. Preto by táto vzorka mohla byť turkická/
Chazarský pôvod, ktorý podporuje spoločné historické spojenie
medzi stepnými Maďarmi a Chazarmi.
Diskusia
V poslednom desaťročí bolo publikovaných niekoľko štúdií o genetickom pôvode Maďarov, ale počet nezodpovedaných otázok zostal vysoký. Okrem toho sa minulé štúdie o kostrách z obdobia maďarských výbojov zamerali na materskú líniu, zatiaľ čo rodinné väzby sú patrilineárne medzi národmi euroázijských stepí, ako aj medzi starými Maďarmi.
Preto sme sa zamerali na Y-chromozomálne analýzy, aby sme určili genetickú výbavu ľudí, ktorí prišli do Karpatskej kotliny s maďarskými kmeňmi na konci deviateho storočia nášho letopočtu.
Staroveká vlasť
Naše analýzy ukazujú, že otcovské línie uhorských dobyvateľov pravdepodobne pochádzajú z troch rôznych väčších oblastí ďaleko od seba (pozri obr. 11).
Altajské jazero Bajkal-Tian Shan: „Altajský komponent“
Päť vzoriek pochádza z tejto oblasti, ktorá je najvzdialenejšia
z Maďarska. Jedinec z hrobu Karos II 60 (haplogrupa C2-M86) pochádza z turkicky hovoriacich oblastí Kazachstanu a pohoria Altaj. Jednotlivci z hrobu Tuzsér 6 a Örménykút 52/50 (obaja N3a2-M2118) pochádzajú z oblasti okolo jazera Bajkal/Južná Sibír, odkiaľ pochádzajú aj turecky hovoriaci Jakut, zatiaľ čo jednotlivci z hrobu Karos II 61 a hrobu Nagykőrös 2 z juhu tureckej Ázie-Z93-R1 (oba v blízkosti R1-R1). iránsky hovoriace národy. Hoci jedna zo vzoriek R1a-Z93 je vzdialená len jeden krok (na 16 lokusoch) od chazarskej vzorky v sieti spájania mediánu, distribúcia vetvy Z93 (Rozhanskii a Klyosov 2012) a blízkych kirgizských zásahov ukazuje na stredoázijský pôvod. Je tiež možné, že k staromaďarským kmeňom v Chazarii sa pripojil chazarský pôvod.
Olasz a kol. (2018) študovali genetický pôvod (17-loci haplotyp) kráľa Bélu III z dynastie Árpádovcov a zistili, že otcovská línia uhorskej kráľovskej dynastie tiež patrila k Hg R1a. Autori nevykonali testovanie SNP; na základe údajov haplotypu by však vzorka pravdepodobne patrila do vetvy Z93. Na overenie našej hypotézy by sa malo vykonať testovanie SNP.
Týchto päť vzoriek stále nestačí na vyvodenie ďalekosiahlych záverov, ale umožňujú nám určiť, že túto skupinu maďarských dobyvateľov pravdepodobne reprezentovali dva alebo tri kmene, ktoré migrovali oddelene na západ cez Euráziu.
Podľa Fetticha (1935) vznikli hutnícke závody z obdobia maďarských výbojov (a z obdobia Avaru) v Minusinskej depresii na južnej Sibíri. Veril, že paralely artefaktov z obdobia maďarských výbojov sa našli na východ a západ od rieky Jenisej, čiastočne na abakanských stepiach, ako aj v oblastiach okolo jazera Bajkal a pohoria Altaj, pričom najväčšie množstvo bolo v Minusinskej depresii. Jeho tvorba zostala v okolí takmer úplne bez ozveny
archeológie a histórie, ktorá sa takmer výlučne vzťahuje na koncept uralskej vlasti.
O polstoročie neskôr však význam tohto geografického regiónu v uhorskom praveku potvrdili aj antropologické štúdie. Tóth (1981) a Éry (1983) boli prví v antropológii, ktorí uznali, že niektorí dobývajúci Maďari boli ázijského pôvodu.
Antropologické štúdie založené na kraniometrických porovnaniach vzoriek z doby maďarského dobytia naznačujú, že možná domovina jednej časti staromaďarských kmeňov, okrem vyššie uvedených geografických oblastí, spadá do južnej-strednej Ázie: Isfana, údolie Fergana a oblasť Tian Shan (Fóthi 2014).
Nedávne výsledky v oblasti archeogenetiky zdôrazňujú
rovnaké regióny ako významný zdroj maďarskej etnogenézy (Neparáczki et al. 2018, 2019). Podľa analýzy mediánovej siete v našej štúdii jedna zo vzoriek R1a-Z93 (Hrob Karos II 61) pochádza z južnej Strednej Ázie (regióny Tadžiku a Kirgizska) a R1a-Z93 dominuje aj v otcovskej línii Paštúnov žijúcich v okolí (Underhill et al. 2015).
Antropologické a následné genetické výsledky snáď podnietia ďalší archeogenetický výskum, presahujúci archeológiu, históriu a lingvistiku, k odhaleniu podrobností o tejto ešte sotva známej oblasti maďarského praveku.
Výsledky našej genetickej štúdie sú v súlade s antropologickými výsledkami uvedenými vyššie. Vypočítaný vek podskupiny N3a2 založený na STR (1970–2070 ± 690 rokov; t. j. obdobie ázijských Hunov), ako aj geografická poloha homológnych prípadov naznačujú, že tieto vzorky mohli patriť do hunskej / tureckej línie maďarských dobyvateľov. Dva N3a2 a C2-M68 Maďarskí dobyvatelskí bojovníci mohli pochádzať z oblasti medzi jazerom Bajkal a pohorím Altaj, zatiaľ čo bojovníci R1a-Z93 mohli pochádzať z Tian Shan v južnej-strednej Ázii.
Rozsiahla oblasť od pohoria Altaj po Ťan-šan siaha na okraj ázijského územia Hunnic/Xiongnu. Bolo objavených niekoľko kostrových pozostatkov ázijských Hunov/Xiongnu, ako napríklad z cintorína Egyin Gol s haploskupinami Q-M242, N1c, (v modernej terminológii N3a) a C3-M130 (Keyser-Tracqui et al. 2003; Kang et al. 2013) a lokalita haplogroups 3 a Duurligrs. R1a1 (Kim et al. 2010) v severnom Mongolsku. V južnej časti územia ázijských Hunov (Čína) sa na cintorínoch Xiongnu našli iba samce s haploskupinami Q. V Sin-ťiangu (Kazašská autonómna župa Barköl) patrilo 13 skúmaných starovekých jedincov do haploskupiny Q (Q-M346, Q*, Q1a a Q1b) (Kang et al. 2013) a v Pengyangu každá zo 4 skúmaných kostier tiež patrila do haploskupiny Q (Zhao et al.2200). Medzi kostrovými pozostatkami maďarských dobyvateľov sme našli 2 haploskupiny, ktoré sú prítomné vo vzorkách južnej Sibíri a Strednej Ázie z obdobia Xiongnu (R1a a N3a2), ale vo výskumnej vzorke neboli žiadni jedinci haploskupiny Q. Damgaard a kol. (2018) popisujú Y-DNA a autozomálny genetický posun v oblasti Bajkalu medzi bajkalským raným neolitom (Y-Hg N a zmesou starovekých severoeurázijských a starovekých východoázijských autozomálnych komponentov) a bajkalským neskorým neolitom/staršou dobou bronzovou (príchod zložiek Y-Hg Q a ďalších starovekých východoázijských komponentov). To podporuje predpoklad, že proto-uralské populácie migrovali na Západ a boli nahradené možnými proto-altajskými populáciami počas 1500-ročného obdobia, ktoré oddeľuje bajkalský neolit od staršej doby bronzovej, čo by znamenalo, že neskorší Xiongnu / Huni hovorili turkickým jazykom prostredníctvom autozomálnej analýzy DNA.
Záver
Na základe 19 elitných bojovníkov maďarských dobyvateľov, ktorých sme skúmali, je otcovská línia maďarských dobyvateľov geneticky dosť heterogénna. Z týchto troch zložiek jedna pochádzala zo súčasného Baškirska v pohorí Ural, zatiaľ čo druhá pochádzala z vnútornej Ázie, s najväčšou pravdepodobnosťou prežili prvky z ríše Xiongnu. K týmto skupinám sa možno pripojila tretia na Kaukaze, ktorá pozostávala z niekoľkých rôznych predkov, ako sú severokaukazský Turci, Alan a východoeurópski (možno raní Slovania).
Existencia troch relevantných komponentov nie je ovplyvnená relatívne malou veľkosťou vzorky, ale ak by bolo možné do budúcich analýz zahrnúť viac vzoriek, pravdepodobne by sa objavili nové prvky a zmeny v pomeroch.
Napriek týmto novým výsledkom stále zostáva niekoľko otázok týkajúcich sa demografie maďarských dobyvateľov, ktoré možno vyriešiť autozomálnymi štúdiami, mtDNA a Y-chromozomálnymi štúdiami na väčších súboroch vzoriek (bežných aj elitných hrobov) z obdobia dobývania Maďarska v spojení s genetickými analýzami kostrových pozostatkov z obdobia pred a po maďarskom dobytí.
Re: Pôvod Arpádovcov
Dobré ráno p.pavol satko
Chcel by som Vás poprosiť, nemáte náhodou odkaz na archeologické artefakty, z nálezisk tých 19-tich hrobov, ktoré boli vybrané, ako hroby elít, na výskum genetickej analýzy mužských maďarských dobyvateľov, teda aké položky konkrétne obsahovali tie jednotlivé hroby ?
Včera som to hľadal celý večer, no nič v komplexe som nenašiel, len niektoré náhodne a jednotlivo hroby s neúplným nálezovým arzenálom, no proste nič kompletné, a teda komplexné.
Vopred ďakujem za pomoc.
Chcel by som Vás poprosiť, nemáte náhodou odkaz na archeologické artefakty, z nálezisk tých 19-tich hrobov, ktoré boli vybrané, ako hroby elít, na výskum genetickej analýzy mužských maďarských dobyvateľov, teda aké položky konkrétne obsahovali tie jednotlivé hroby ?
Včera som to hľadal celý večer, no nič v komplexe som nenašiel, len niektoré náhodne a jednotlivo hroby s neúplným nálezovým arzenálom, no proste nič kompletné, a teda komplexné.
Vopred ďakujem za pomoc.
-
palo satko
Re: Pôvod Arpádovcov
To je praca pre otroka. Pokial ja viem, tak pred viac ako 100 rokmi vydal Jozseph Hampel taky uceleny prehlad madarskych nacionalistickych poznatkov z archeologie honfolalašov, ale odvtedy sa nič v takom velkom rozsahu a na tak velkom pristore nevydalo. Len Erwin Gáll vydal s Rumunmi knihu o archelogii toho pribehu v Transilvanii, Banate,..
Načo Vam to je? V tych hroboch su kosti neboštikov, občas koni, nejake drobne ozdoby z odevu a konskeho postroja, občas zbran, alebo drobna minca. Hrob Arpada sa stale hlada, po sv. Štefanovi zostala len ruka a možno lebka v Dubrovníku, vykopali Ondreja I., v Gyori je lebka sv. Ladislava I. našli Belu III.
Je to podobne ako v knihe Erwina Galla, ktoru si môžete pozriet tu:
https://www.academia.edu/4002705/G%C3%A ... F_6_1_2013
Načo Vam to je? V tych hroboch su kosti neboštikov, občas koni, nejake drobne ozdoby z odevu a konskeho postroja, občas zbran, alebo drobna minca. Hrob Arpada sa stale hlada, po sv. Štefanovi zostala len ruka a možno lebka v Dubrovníku, vykopali Ondreja I., v Gyori je lebka sv. Ladislava I. našli Belu III.
Je to podobne ako v knihe Erwina Galla, ktoru si môžete pozriet tu:
https://www.academia.edu/4002705/G%C3%A ... F_6_1_2013
Re: Pôvod Arpádovcov
Asi som to zle vysvetlil, hľadal som a potreboval niečo čo museli mať spracované aj tí, ktorí robili tú genetickú analýzu mužských maďarských dobyvateľov, lebo si z nich fyzicky brali vzorky a oni potrebovali vzorky dobyvateľov a preto vedeli a mali k dispozícii tie archeologické záznamy ( dokumentáciu ), len ich spolu so štúdiou DNA nepublikovali, oni tam aj spomínajú, akúsi prílohu tohoto, len sa k nej neviem dostať.
Jedná sa o týchto 19 hrobov, ktoré si vybrali, k niektorým som už včera aj niečo osve sám, individuálne, našiel, ale nie tú ich ( komplexnú ) prílohu.
Table 1 Anthropological description and sample codes of the studied graves Samples Sample code Biological profile Reference
1. Bodrogszerdahely-Bálványhegy/grave 3 BB3 adultus male Malán (1956)
2. Karos-Eperjesszög I/grave 3 KEI/3 maturus male Kustár (1996)
3. Karos-Eperjesszög II/grave 14 KEII/14 maturus-senilis male Kustár (1996)
4. Karos-Eperjesszög II/grave 16 KEII/16 juvenilis male Kustár (1996)
5. Karos-Eperjesszög II/grave 29 KEII/29 adultus male Kustár (1996)
6. Karos-Eperjesszög II/grave 52 KEII/52 maturus male Kustár (1996)
7. Karos-Eperjesszög II/grave 60 KEII/60 senilis male Kustár (1996)
8. Karos-Eperjesszög II/grave 61 KEII/61 senilis male Kustár (1996)
9. Karos-Eperjesszög III/grave 11 KEIII/11 maturus male Kustár (1996)
10. Nagykőrös-Fekete dűlő/grave 1 NF/1 adultus male Lipták (1952)
11. Nagykőrös-Fekete dűlő/rave 2 NF/2 maturus male Lipták (1952)
12. Nagykörü-Május 1. úti bölcsőde/grave 6 NM/6 maturus male Fóthi unpublished
13. Örménykút-52/Obj. 50 Ö52/50 adultus male Fóthi unpublished
14. Rakamaz-Túróczi part/grave 7 RT/7 maturus male Éry (1977)
15. Rétközberencs-Paromdomb/grave 1 RP/1 adultus male Éry (1977)
16. Rétközberencs-Paromdomb/grave 2 RP/2 maturus male Éry (1977)
17. Tiszaeszlár-Bashalom/grave 13 TBa/13 senilis male Éry (1977)
18. Tiszakécske-Ókécske/grave 1 TÓ/1 maturus male Lipták (1957)
19. Tuzsér-Boszorkányhegy/grave 6 TBo/6 maturus male Éry (1977)
Jedná sa o týchto 19 hrobov, ktoré si vybrali, k niektorým som už včera aj niečo osve sám, individuálne, našiel, ale nie tú ich ( komplexnú ) prílohu.
Table 1 Anthropological description and sample codes of the studied graves Samples Sample code Biological profile Reference
1. Bodrogszerdahely-Bálványhegy/grave 3 BB3 adultus male Malán (1956)
2. Karos-Eperjesszög I/grave 3 KEI/3 maturus male Kustár (1996)
3. Karos-Eperjesszög II/grave 14 KEII/14 maturus-senilis male Kustár (1996)
4. Karos-Eperjesszög II/grave 16 KEII/16 juvenilis male Kustár (1996)
5. Karos-Eperjesszög II/grave 29 KEII/29 adultus male Kustár (1996)
6. Karos-Eperjesszög II/grave 52 KEII/52 maturus male Kustár (1996)
7. Karos-Eperjesszög II/grave 60 KEII/60 senilis male Kustár (1996)
8. Karos-Eperjesszög II/grave 61 KEII/61 senilis male Kustár (1996)
9. Karos-Eperjesszög III/grave 11 KEIII/11 maturus male Kustár (1996)
10. Nagykőrös-Fekete dűlő/grave 1 NF/1 adultus male Lipták (1952)
11. Nagykőrös-Fekete dűlő/rave 2 NF/2 maturus male Lipták (1952)
12. Nagykörü-Május 1. úti bölcsőde/grave 6 NM/6 maturus male Fóthi unpublished
13. Örménykút-52/Obj. 50 Ö52/50 adultus male Fóthi unpublished
14. Rakamaz-Túróczi part/grave 7 RT/7 maturus male Éry (1977)
15. Rétközberencs-Paromdomb/grave 1 RP/1 adultus male Éry (1977)
16. Rétközberencs-Paromdomb/grave 2 RP/2 maturus male Éry (1977)
17. Tiszaeszlár-Bashalom/grave 13 TBa/13 senilis male Éry (1977)
18. Tiszakécske-Ókécske/grave 1 TÓ/1 maturus male Lipták (1957)
19. Tuzsér-Boszorkányhegy/grave 6 TBo/6 maturus male Éry (1977)
-
palo satko
Re: Pôvod Arpádovcov
Tie geneticke vyskumy sa malokedy robia z aktualnych vykopavok. V priebehu desatroči sa vykonavaju rcheologicke vyskumy a najdene pozostatky sa v tom lepšom pripade spracuju do spravy so všetkymi vtedy aktualnymi poznatkami. Velakrat po rokoch dôjdu vedci ktori chcu využit genetiku do skladov a daju si predložit ostatky neboštika, ktory podla ich kriterii ma vypovednu hodnotu pre skumanu populaciu. Ak najdu vhodny vzorok: zuby ale alebo čast lebky, tak ho daju do labaku a počkaju si na vysledok. Musel by ste najsť konkretny archeologicky vyskum a jeho spracovanie ku konkretnemu vzorku. Može to byt aj 50 rokov stare a uplne mimo zdrojov na internete. Niekedy sa ta sprava spomenie v zozname, ale dostať sa k nej je možne len cez nejake odborne knižnice alebo archeoustavy.
Ešte raz sa Vas pytam, čo v tych hroboch hladate? potrvdenie nejakeho Vašho predpokladu?
Ešte raz sa Vas pytam, čo v tych hroboch hladate? potrvdenie nejakeho Vašho predpokladu?
Re: Pôvod Arpádovcov
Dobrý deň p.pavol satko
Áno, povedali Ste to takmer presne, potrvdenie nejakého predpokladu, dá sa to tak povedať.
Ale, k tým nálezovým okolnostiam, našiel som nejaké .... ale len info, ani sa to nedá nazvať dokumentáciou, z toho Karos-Eperjesszög-u, napr. v jednom z tých hrobov ( inak sú tam až tri pohrebiská I, II, III ) bola honosná šabľa, v ďalšom sa mala nachádzať tarsola, v ďalšom honosný pozlátený opasok, so závesným tuším strieborným kovaním, alebo kovania, či pracky opaska, kruhového tvaru, s motívom dravého vtáka. Len ako hovorím nič komplexné a konkrétne identifikovateľné k príslušným hrobom. Nievadí, ak budem mať chvíľu čas, skúsim to ešte.
Áno, povedali Ste to takmer presne, potrvdenie nejakého predpokladu, dá sa to tak povedať.
Ale, k tým nálezovým okolnostiam, našiel som nejaké .... ale len info, ani sa to nedá nazvať dokumentáciou, z toho Karos-Eperjesszög-u, napr. v jednom z tých hrobov ( inak sú tam až tri pohrebiská I, II, III ) bola honosná šabľa, v ďalšom sa mala nachádzať tarsola, v ďalšom honosný pozlátený opasok, so závesným tuším strieborným kovaním, alebo kovania, či pracky opaska, kruhového tvaru, s motívom dravého vtáka. Len ako hovorím nič komplexné a konkrétne identifikovateľné k príslušným hrobom. Nievadí, ak budem mať chvíľu čas, skúsim to ešte.
-
palo satko
Re: Pôvod Arpádovcov
pan Jozef, ked niečo najdete v hrobe neboštika, tak ti identifikuje neboštika. Dnes davame sice do hrobou ovela menej veci, ale ked nechate na neboške babke križik, tak je každemu jasne aj o 5000 rokov, že bola krestanka. Predstava, že by ten križik dal do hrobu nejaky zlomyselník aby pomylil archeologov .....
Re: Pôvod Arpádovcov
Dobrý deň p.pavol satko
Napísali Ste mi:
"To je praca pre otroka....."
Mali Ste pravdu je, môžem to len potvrdiť, ale druhý môj "otrocký deň", už bol úspešnejší ako prvý.
Takže poďme na to.
11. Nagykőrös-Fekete dűlő /grave 2 NF/ 2 maturus male Lipták (1952)
...............................Y-DNA haplogroup...............Y-DNA subgroup prediction.............Tested SN Ps
............................prediction by NEVGEN.............based on network analysis
- NF/2...........................R1a 100%................................................R1a-Z93................................Z93+, M558−, Z280−
Neviem či mi to neposunie, snažil som sa to dať do tabuľkovej formy
Tu je link k hrobu :
http://publication.nhmus.hu/pdf/annHNHM ... 44_277.pdf
Hrob 2. Nr. 6085. Archeologické nálezy : 1. Nad ľavou stranou kostry šabľa, okrajom hore, 2. stehenná kosť pri lebke, 3. jeden zlatý krúžok pri oboch spánkoch, 4. ozdoby na opasku, spona, koniec remienka s časťou remienku a zvyšky textilu okolo bedra, 6. spona šípu na stehno a pozostatky šnúrky. pokloniť sa, cez pravé rameno, 7—8. nástavce na pravej nohe, 9. strmeň na vonkajšej strane ľavej nohy, 10. ozdoby konského postroja (identické s ozdobami na opasku) cez nohy, 11. kosti konských nôh na konci chodidiel, 12. lebka koňa nad nimi, 13. jeden strieborný náramok na rukách nad každým zápästím, 14. hlavica šípu pod panvou, 15. stehno pod panvou, 15. stehno pod panvou. panva.
Výnimočne dobre zachovaná lebka s čeľusťou (lebkou) a kostrovými kosťami. Muž (mat.) 45—50 rokov. Doska XVIII .
• N. vert. Pentagonoid. Dĺžka lebky stredná mesokraniálna). Pravý parietálny výbežok malý (plagiocefalický). Čelo úzke (stenometopické). Zúbkované submedium stehov s vyvinutým
vyhladenie. fenozygot.— N. occ. Lebka stredne vysoká (metriokraniálna), štítovitého tvaru, temenné kosti naklonené k sebe v tvare strechy. Svalové hrebene chýbajú na tylovej kosti. Pravý mastoid veľký, ľavý malý. —• N. bas. Foramen magnum malý, dlhý, kosoštvorcový. Chuť široká a pomerne krátka (brachystafylín), veľmi vysoká. Zubný oblúk parabolický, tretie stoličky malé, úplné, opotrebovanie ostatných zubov výrazné. Veľmi veľké foramen incisivum. brachyuranská. — N. tepl. Lebka stredne vysoká (ortokraniálna). Glabella veľká (3—4). Obočie veľké. Čelo vysoké, sklon stredný, klenba vysoko klenutá, tylový oblúk stredný (krivokcipitálny). Koreň nosa vysoký, profil nosa konvexný, mostík veľmi vysoký, chrbtica stredná, (3—4). Horný alveolárny proces vysoký. Profil tváre ortognátny.
— N. predné. Tvár úzka (leptoprosopická), horná časť tváre stredne široká (mezenická). Obežné dráhy veľké uhlové, stredne vysoké (mezokoncha), obežná vzdialenosť malá. Šírka koreňa nosa je malá, kosti nosa sa smerom nadol silne rozširujú, nos je rozšírený (leptorín). Nosová apertúra predĺžená, piriformná.
Fossa canina plytká. Stredné Malars. Tvár sa zužuje smerom nadol. aristencefalický. — Čeľusť veľmi vysoká, ramená strednej šírky. Goniálne uhly everzie malé. Zubný oblúk parabolický, tretie stoličky nevybuchnuté, žuvacia plocha opotrebovaná.
Z kostí kostry, ako v prvom prípade, zostali iba dlhé kosti, panvové kosti a lopatka. Obe iliakálne platničky odfarbené nálezmi. Kosti silné, dobre vyvinuté, silné svalové znaky, najmä v panvových kostiach. Krížová kosť dlhá, zakrivená. Panvový vstup predĺžený v sagitálnom smere. Foramen obturatum piriform.Subverejný uhol 73°.
Postava: 165, stredná
Lebka druhého hrobu kladie ťažšiu úlohu. Nápadné sú jeho
veľké absolútne rozmery. Samotné postavy nestoja osamotene medzi ostatnými lebkami Conquestu, ale zvyknú sa prejavovať jemnejšími prostriedkami.
Máme tu protoeurópsko - sibírsky (uralský) zmiešaný typ. The
koncept protoeurópsky vytvoril B o g d a n o v (2), ktorý zdôraznil veľký význam a výskyt tohto typu na celom európskom kontinente v praveku. Vykazuje cromagnonoidný charakter, to znamená, že môže byť spojený (v širšom zmysle) C r o - M a g n o n r a c e . Jeho hlavné charakteristiky podľa Debetza (3) ukazuje porovnávacia tabuľka 4. Okrem toho sa v znakoch druhého hrobu dajú odhaliť aj kritériá triedenia sibírskeho typu. Taxonomické miesto sibírskeho typu vykazuje určité výkyvy. Jeho príčina spočíva v jeho mixomorfnom charaktere, keďže ide o zloženú rasu medzi Europidmi a Mongolidmi. Vznikla pravdepodobne krížením protoeurópskej (kromagnonoidnej) a nejakej mongoloidnej rasy. Rozprestiera sa od Uralu po Tichý oceán a má charakteristické variácie spme, z ktorých Montandon (9) rozlišuje 3 skupiny:
sous-race europoïdo-sibérienne
sous-räce mongolo-sibírska
sous-race amerindo-sibírska.
Jeho západná vetva, skupina Europo-Sibirid, je viac-menej ekvivalentom Jarkhovho uralského alebo uhorského typu. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol jeden z hlavných typov uhorských predchodcov Maďarov, o čom svedčí aj lugowojský cintorín kultúry Ananino (13). Na porovnanie som použil kraniologický materiál Ostiak v antropologickej zbierke, ktorý pochádza zo zberu J. J a n k o ' s v roku 1898, najmä z území rieky Yugan. Na základe výsledkov vyšetrení lebky Ostiak (6) možno zhrnúť kraniologickú charakteristiku rasy Europosibirid nasledovne: lebka strednej dĺžky (mezokraniálna), vo väčšine prípadov nízka; horná časť tváre stredne vysoká, skôr široká, malars dobre vyvinuté, fossa canina mierne plytké, očnice celkovo vysoké, nos celkovo široký (chamaerrhine), koreň nosa stredne vysoký, mostík krátky, stredne vysoký, profil vo väčšine prípadov konvexný. Predný koniec nosových kostí je vo všeobecnosti úzky, smerom nadol sa silne rozširuje, často má tvar „pieskovitého skla“. Nezriedka sa objavuje aj »nafúknutý« charakter kostnatého nosa. Profil tváre obyčajne mezognátny; častý je aj výrazný alveolárny prognatizmus. Glabella a obočie sú vo všeobecnosti stredne vyvinuté. Sklon čela mierny. Protuberantia occipitalis externa len málo vyvinutá. Tvar lebky je pri vertikálnom pohľade takmer vajcovitý. — V porovnávacej tabuľke sú uvedené aj niektoré metrické údaje Vogulov,
podľa Levina (5) a Hrdličku (4), (indexy v zátvorkách boli dodané pomocou meraní). Pri porovnaní na základe tabuľky je jasne vidieť, že na lebke z hrobu 2 je možné prejaviť charakter oboch typov. Ďalšími individuálnymi znakmi lebky sú mimoriadne úzke čelo a pomerne úzka horná časť tváre. Tu môžeme predpokladať nejaký menší armenoidný vplyv, ktorý môže byť podporený veľmi vysokým nosovým mostíkom a konvexným profilom nosa. To spôsobuje podobnosť týchto dvoch tvárí, aj keď existuje významná odchýlka vo väčšine metrických a morfologických znakov medzi týmito dvoma lebkami. Kritériá triedenia podobné vyššie uvedenému typu boli zjavné v lebke mužov Conquest Csongrád-Vendelhalom, hrob 17. (11), Tisza-derzs (č.) a Karos 3394).
F í í i i j j j ú ú ú ú ú ........ha, ha, ha, ha, otročina.
Ale, jeden z dvoch najdôležitejších hrobov, pre potvrdenie toho, akej závažnosti sú dôsledky plynúce s resumé, že pôvod Bela III, je z Xwarāsānu, už mám a teraz by som potreboval ten druhý hrob z :
Karos-Eperjesszög II/grave 61 KEII/61 senilis male Kustár (1996)
KEII/61 R1a 100% R1a-Z93 Z93+
Napísali Ste mi:
"To je praca pre otroka....."
Mali Ste pravdu je, môžem to len potvrdiť, ale druhý môj "otrocký deň", už bol úspešnejší ako prvý.
Takže poďme na to.
11. Nagykőrös-Fekete dűlő /grave 2 NF/ 2 maturus male Lipták (1952)
...............................Y-DNA haplogroup...............Y-DNA subgroup prediction.............Tested SN Ps
............................prediction by NEVGEN.............based on network analysis
- NF/2...........................R1a 100%................................................R1a-Z93................................Z93+, M558−, Z280−
Neviem či mi to neposunie, snažil som sa to dať do tabuľkovej formy
Tu je link k hrobu :
http://publication.nhmus.hu/pdf/annHNHM ... 44_277.pdf
Hrob 2. Nr. 6085. Archeologické nálezy : 1. Nad ľavou stranou kostry šabľa, okrajom hore, 2. stehenná kosť pri lebke, 3. jeden zlatý krúžok pri oboch spánkoch, 4. ozdoby na opasku, spona, koniec remienka s časťou remienku a zvyšky textilu okolo bedra, 6. spona šípu na stehno a pozostatky šnúrky. pokloniť sa, cez pravé rameno, 7—8. nástavce na pravej nohe, 9. strmeň na vonkajšej strane ľavej nohy, 10. ozdoby konského postroja (identické s ozdobami na opasku) cez nohy, 11. kosti konských nôh na konci chodidiel, 12. lebka koňa nad nimi, 13. jeden strieborný náramok na rukách nad každým zápästím, 14. hlavica šípu pod panvou, 15. stehno pod panvou, 15. stehno pod panvou. panva.
Výnimočne dobre zachovaná lebka s čeľusťou (lebkou) a kostrovými kosťami. Muž (mat.) 45—50 rokov. Doska XVIII .
• N. vert. Pentagonoid. Dĺžka lebky stredná mesokraniálna). Pravý parietálny výbežok malý (plagiocefalický). Čelo úzke (stenometopické). Zúbkované submedium stehov s vyvinutým
vyhladenie. fenozygot.— N. occ. Lebka stredne vysoká (metriokraniálna), štítovitého tvaru, temenné kosti naklonené k sebe v tvare strechy. Svalové hrebene chýbajú na tylovej kosti. Pravý mastoid veľký, ľavý malý. —• N. bas. Foramen magnum malý, dlhý, kosoštvorcový. Chuť široká a pomerne krátka (brachystafylín), veľmi vysoká. Zubný oblúk parabolický, tretie stoličky malé, úplné, opotrebovanie ostatných zubov výrazné. Veľmi veľké foramen incisivum. brachyuranská. — N. tepl. Lebka stredne vysoká (ortokraniálna). Glabella veľká (3—4). Obočie veľké. Čelo vysoké, sklon stredný, klenba vysoko klenutá, tylový oblúk stredný (krivokcipitálny). Koreň nosa vysoký, profil nosa konvexný, mostík veľmi vysoký, chrbtica stredná, (3—4). Horný alveolárny proces vysoký. Profil tváre ortognátny.
— N. predné. Tvár úzka (leptoprosopická), horná časť tváre stredne široká (mezenická). Obežné dráhy veľké uhlové, stredne vysoké (mezokoncha), obežná vzdialenosť malá. Šírka koreňa nosa je malá, kosti nosa sa smerom nadol silne rozširujú, nos je rozšírený (leptorín). Nosová apertúra predĺžená, piriformná.
Fossa canina plytká. Stredné Malars. Tvár sa zužuje smerom nadol. aristencefalický. — Čeľusť veľmi vysoká, ramená strednej šírky. Goniálne uhly everzie malé. Zubný oblúk parabolický, tretie stoličky nevybuchnuté, žuvacia plocha opotrebovaná.
Z kostí kostry, ako v prvom prípade, zostali iba dlhé kosti, panvové kosti a lopatka. Obe iliakálne platničky odfarbené nálezmi. Kosti silné, dobre vyvinuté, silné svalové znaky, najmä v panvových kostiach. Krížová kosť dlhá, zakrivená. Panvový vstup predĺžený v sagitálnom smere. Foramen obturatum piriform.Subverejný uhol 73°.
Postava: 165, stredná
Lebka druhého hrobu kladie ťažšiu úlohu. Nápadné sú jeho
veľké absolútne rozmery. Samotné postavy nestoja osamotene medzi ostatnými lebkami Conquestu, ale zvyknú sa prejavovať jemnejšími prostriedkami.
Máme tu protoeurópsko - sibírsky (uralský) zmiešaný typ. The
koncept protoeurópsky vytvoril B o g d a n o v (2), ktorý zdôraznil veľký význam a výskyt tohto typu na celom európskom kontinente v praveku. Vykazuje cromagnonoidný charakter, to znamená, že môže byť spojený (v širšom zmysle) C r o - M a g n o n r a c e . Jeho hlavné charakteristiky podľa Debetza (3) ukazuje porovnávacia tabuľka 4. Okrem toho sa v znakoch druhého hrobu dajú odhaliť aj kritériá triedenia sibírskeho typu. Taxonomické miesto sibírskeho typu vykazuje určité výkyvy. Jeho príčina spočíva v jeho mixomorfnom charaktere, keďže ide o zloženú rasu medzi Europidmi a Mongolidmi. Vznikla pravdepodobne krížením protoeurópskej (kromagnonoidnej) a nejakej mongoloidnej rasy. Rozprestiera sa od Uralu po Tichý oceán a má charakteristické variácie spme, z ktorých Montandon (9) rozlišuje 3 skupiny:
sous-race europoïdo-sibérienne
sous-räce mongolo-sibírska
sous-race amerindo-sibírska.
Jeho západná vetva, skupina Europo-Sibirid, je viac-menej ekvivalentom Jarkhovho uralského alebo uhorského typu. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol jeden z hlavných typov uhorských predchodcov Maďarov, o čom svedčí aj lugowojský cintorín kultúry Ananino (13). Na porovnanie som použil kraniologický materiál Ostiak v antropologickej zbierke, ktorý pochádza zo zberu J. J a n k o ' s v roku 1898, najmä z území rieky Yugan. Na základe výsledkov vyšetrení lebky Ostiak (6) možno zhrnúť kraniologickú charakteristiku rasy Europosibirid nasledovne: lebka strednej dĺžky (mezokraniálna), vo väčšine prípadov nízka; horná časť tváre stredne vysoká, skôr široká, malars dobre vyvinuté, fossa canina mierne plytké, očnice celkovo vysoké, nos celkovo široký (chamaerrhine), koreň nosa stredne vysoký, mostík krátky, stredne vysoký, profil vo väčšine prípadov konvexný. Predný koniec nosových kostí je vo všeobecnosti úzky, smerom nadol sa silne rozširuje, často má tvar „pieskovitého skla“. Nezriedka sa objavuje aj »nafúknutý« charakter kostnatého nosa. Profil tváre obyčajne mezognátny; častý je aj výrazný alveolárny prognatizmus. Glabella a obočie sú vo všeobecnosti stredne vyvinuté. Sklon čela mierny. Protuberantia occipitalis externa len málo vyvinutá. Tvar lebky je pri vertikálnom pohľade takmer vajcovitý. — V porovnávacej tabuľke sú uvedené aj niektoré metrické údaje Vogulov,
podľa Levina (5) a Hrdličku (4), (indexy v zátvorkách boli dodané pomocou meraní). Pri porovnaní na základe tabuľky je jasne vidieť, že na lebke z hrobu 2 je možné prejaviť charakter oboch typov. Ďalšími individuálnymi znakmi lebky sú mimoriadne úzke čelo a pomerne úzka horná časť tváre. Tu môžeme predpokladať nejaký menší armenoidný vplyv, ktorý môže byť podporený veľmi vysokým nosovým mostíkom a konvexným profilom nosa. To spôsobuje podobnosť týchto dvoch tvárí, aj keď existuje významná odchýlka vo väčšine metrických a morfologických znakov medzi týmito dvoma lebkami. Kritériá triedenia podobné vyššie uvedenému typu boli zjavné v lebke mužov Conquest Csongrád-Vendelhalom, hrob 17. (11), Tisza-derzs (č.) a Karos 3394).
F í í i i j j j ú ú ú ú ú ........ha, ha, ha, ha, otročina.
Ale, jeden z dvoch najdôležitejších hrobov, pre potvrdenie toho, akej závažnosti sú dôsledky plynúce s resumé, že pôvod Bela III, je z Xwarāsānu, už mám a teraz by som potreboval ten druhý hrob z :
Karos-Eperjesszög II/grave 61 KEII/61 senilis male Kustár (1996)
KEII/61 R1a 100% R1a-Z93 Z93+
Naposledy upravil(a) jozef dne 19 dub 2025 17:45, celkem upraveno 6 x.
Re: Pôvod Arpádovcov
Prepáčte ešte som zabudol
Sumár
The second Grave is a new data witnessing
the existence of the E u r o p o s i b i r i d (Uralian) type, found hitherto in relative
ly few cases and therefore paid less attention to. The archeological finds, especially
the Berengar coin, presume the early dating and also support the results of anthropo
logical examinations, i . e. that the two Nagykőrös graves originate not only from
the Conquest era but are ethnically Magyar.
Druhý hrob je novým údajom svedčiacim o existencii europosibiridného (uralského) typu, ktorý sa doteraz našiel v relatívne malom počte prípadov, a preto sa mu venovala menšia pozornosť. Archeologické nálezy, najmä minca Berengar, predpokladajú skoré datovanie a podporujú aj výsledky antropologických výskumov, t. e. že dva hroby v Nagykőrös nepochádzajú len z doby dobývania, ale sú etnicky maďarské.
Sumár
The second Grave is a new data witnessing
the existence of the E u r o p o s i b i r i d (Uralian) type, found hitherto in relative
ly few cases and therefore paid less attention to. The archeological finds, especially
the Berengar coin, presume the early dating and also support the results of anthropo
logical examinations, i . e. that the two Nagykőrös graves originate not only from
the Conquest era but are ethnically Magyar.
Druhý hrob je novým údajom svedčiacim o existencii europosibiridného (uralského) typu, ktorý sa doteraz našiel v relatívne malom počte prípadov, a preto sa mu venovala menšia pozornosť. Archeologické nálezy, najmä minca Berengar, predpokladajú skoré datovanie a podporujú aj výsledky antropologických výskumov, t. e. že dva hroby v Nagykőrös nepochádzajú len z doby dobývania, ale sú etnicky maďarské.
Kdo je online
Uživatelé prohlížející si toto fórum: Common Crawl Bot a 4 hosti